Samuel 1 (2)

1. Úvod

Bratia a sestry, vitajte na dnešnom stretnutí, nech nás Pán Ježiš žehná a napĺňa radosťou pri spoznávaní Jeho samotného.

Dnes sa pozrieme na ďalšiu postavu viery, ktorá sa nachádza v Hebrejom 11. Pozrieme sa na vieru, ktorú mal Samuel.

Modlitba

Pieseň 142

Nahrávať

2. Hebrejom 11

Heb 11, 32 - 34

32 A čo mám ešte povedať? Veď by mi nestačil čas, aby som ešte rozprával o Gideónovi, Barákovi, Samsonovi, Jeftem, Dávidovi, ako aj o Samuelovi a prorokoch,

33 ktorí si vierou podmaňovali kráľovstvá, vykonávali spravodlivosť a dosahovali prisľúbenia, levom zapchávali tlamy,

34 uhášali silu ohňa, unikali ostriu meča a zo slabých stávali sa mocnými, keď zmužneli v boji a zaháňali šíky cudzincov.

Bratia a sestry, určite ste si všimli, že v tomto zozname je uvedený Dávid pred Samuelom. My však pôjdeme chronologicky a najprv sa pozrieme na Samuela a potom na Dávida.

3. Viera

Keď si pozrieme náš text a snažíme sa spojiť Samuela s niečoho z úspechov, ktoré dosahoval vierou, hodí sa niečo k nemu? Podmaňoval si kráľovstvá? Skôr dosahoval prisľúbenia. Pozrime sa na jeho detstvo.

4. Výklad SZ textu

1 Samuelova kniha 3

1 Mladý Samuel slúžil Hospodinovi pod dozorom Eliho. Slovo Hospodina bolo v tých časoch vzácne a prorocké videnie zriedkavé.

Bratia a sestry, v prvom verši sme sa dozvedeli, že mladý Samuel v tomto čase slúžil Bohu pod dozorom kňaza Eliho. Podľa niektorých mal vtedy Samuel 12 rokov. Kto bol Samuel a ako sa dostal do služby pod kňazom Elim?

Pochádzal z Léviho rodu, jeho rodičia boli Elkana a Anna, zbožní ľudia. Žili na Efrajimskom pohorí. Anna nemohla mať deti a pre to trpela ponižovanie od Elkanovej druhej ženy, ktorá mala deti. Každoročne chodili do Božieho svätostánku v Šile, kde Anna prosila o syna.

1 Sam 1, 9-11

9 Keď sa raz v Šile najedli a napili, Anna vstala. Kým kňaz Eli sedel na stolci pri verajach Hospodinovho chrámu,

10 ona sa v žalostnom plači modlila k Hospodinovi.

11 Pritom zložila tento sľub: „Hospodin zástupov, ak milostivo pozrieš na trápenie svojej služobnice a rozpomenieš sa na ňu, ak na ňu nezabudneš, ale jej dáš mužského potomka, darujem ho Hospodinovi na celý život a britva sa jeho hlavy nedotkne.“

Boh skutočne vypočul jej prosbu. Narodil sa jej syn Samuel a ona ho priviedla do domu Božieho v Šile ku kňazovi Elimu, presne ako sľúbila. Niektorí tvrdia, že ho Anna priviedla ako trojročného.

1 Sam 1

27 Za tohto chlapca som prosila a Hospodin splnil moju prosbu, ktorú som mu predložila.

28 Vyprosila som si ho od Hospodina, aby mu patril po celý život. Bol vyprosený pre Hospodina.“ Potom tam vzdali poctu Hospodinovi.

Bratia a sestry, toto je krásna modlitba. Modliť sa za niečo pre službu Bohu. Túžila po synovi, ale nie len tak pre seba, ale pre Boha. Táto modlitba ma veľmi oslovuje. Ako sa modlím? Nech mi Boh dá všetko čo chcem, aby to slúžilo mne alebo nech Boh požehná to, čo bude slúžiť Jemu? To je dôležitá otázka. Uvedomenie si tejto pravdy musí ovplyvniť naše modlitby.

Aj ja túžim po tom, aby nám Pán požehnal dieťa, ktoré bude Jeho, ktoré odovzdáme Jemu do služby, ktoré bude slúžiť Jemu. Už vieme, ako sa dostal Samuel do služby Elimu.

- Ďalej sa dozvedáme, že “Slovo Hospodina bolo v tých časoch vzácne a prorocké videnie zriedkavé”.

Okrem toho, že v tom čase nemali prístupnú Bibliu tak ako my dnes, musíme si uvedomiť, že tento text hovorí o tom, že prorocká činnosť, ktorá prinášala Pánovo slovo, bola "vzácna" a zriedkavá. Počuť Pánovo slovo bolo ako nájsť drahocennú perlu, ktorá bola ukrytá na poli. A Boží kňazi boli zjavne neúčinní pri učení ľudu Pánovmu slovu.

V tom období bol totiž Izrael a hlavne kňazi pod Božím hnevom. V 2 kapitole prvej knihy Samuelovej sa dozvedáme, že kňaz Eli neposlúchal Boha a Jeho zákon. Jeho synovia, ktorí slúžili ako kňazi boli ničomníci a znevažovali Boha. Mohol takto vyzerať Boží trest? Keď Boh prostredníctvom Ámosa ohlásil súd nad Izraelom, pohrozil hladom - nie hladom po chlebe alebo smädom po vode, ale "hladom po počúvaní Božích slov". Putovať budú od mora k moru, od severu k východu sa budú túlať a hľadať slovo Hospodina, ale ho nenájdu. (Amos 8, 11 - 12). Strašný súd. V Žalme 74 Izrael chradne pod Božím hnevom, ktorý sa prejavuje najmä v zničení chrámu nepriateľom (v. 3 - 8), ale zhoršuje sa situácia tým, že "niet už žiadneho proroka" (v. 9). V Žalme 74 je neprítomnosť prorokovej rady súčasťou biedy Božieho súdu. Neskôr v 1 Samuelovej knihe kráľ Saul potvrdil, že neprítomnosť Božieho slova signalizuje stratu Božej prítomnosti (1 Sam 28,6 a 15 - 16).

Musíme doplniť, že Boh hovoril, ale bolo to vzácne a prorocké videnie zriedkavé, nie že by vtedy Boh úplne mlčal, mali predsa Písmo. Bolo to aj preto, lebo bolo málo ľudí, ktorí by počúvali a poslúchali. Tí, ktorí ho mali vyučovať a dodržiavať, ho sami nedodržiavali.

Dobrou správou 1 Samuelovej 3 je však to, že Boh si našiel proroka; začína sa nová éra.

2 Jedného dňa ležal Eli na svojom mieste. Zrak ho opúšťal, takže už dobre nevidel.

3 Božia lampa ešte svietila a Samuel ležal v Hospodinovom chráme, kde bola Božia archa.

4 Tu Hospodin zavolal na Samuela. Ten povedal: „Tu som.“

5 Zabehol k Elimu a povedal: „Tu som. Volal si ma.“ On však odpovedal: „Nevolal som ťa. Choď si ľahnúť.“ Šiel si teda ľahnúť.

6 Hospodin znova zavolal na Samuela. Ten vstal, zašiel k Elimu a povedal: „Tu som, lebo si ma volal.“ Odvetil: „Nevolal som ťa, syn môj. Choď si len ľahnúť.“

7 Samuel ešte Hospodina nepoznal, Hospodinovo slovo mu ešte nebolo zjavené.

8 Hospodin znova, po tretí raz, zavolal na Samuela. Ten vstal, šiel k Elimu a povedal mu: „Tu som, veď si ma volal.“ Vtedy Eli pochopil, že chlapca volal Hospodin.

9 Eli povedal Samuelovi: „Choď si ľahnúť, no ak by ťa zase volal, povedz: ‚Hovor, Hospodin, tvoj služobník počúva.‘“ Samuel nato odišiel a ľahol si na svoje miesto.

10 Hospodin prišiel, zastal si a zvolal ako predtým: „Samuel, Samuel.“ Ten odpovedal: „Hovor, tvoj služobník počúva.“

Boh túži, aby sme počuli jeho hlas. Krásnym obrazom je malý chlapec Samuel, ktorý reaguje na Boží hlas a hovorí: "Hovor, lebo tvoj služobník počúva." Niekedy ho naše uši nedokážu počuť. Tak to bolo aj v prípade Élího. Nebol schopný počuť a poslúchať Boží hlas. Boh k nemu hovoril ohľadom jeho neposlušnosti a hriešnosti jeho synov, bez odozvy kňaza, až si Éli zakryl uši pred Božím hlasom. Trvalo mu niekoľkokrát, kým rozpoznal, že to bol Boh, kto hovoril k Samuelovi.

Súčasní ľudia môžu byť v Eliho spoločnosti a hovoriť: "Ja Ho jednoducho nepočujem. Jednoducho Ho nevidím." Život je taký hlučný. S telefónmi, televíziou, hudbou, prácou a inými hlukmi, môže byť ťažké rozoznať Boží hlas. Avšak to, že možno práve teraz nepočujeme Boha hovoriť, neznamená, že (1) Boh neexistuje a (2) Boh nehovorí. Naša hluchota skôr poukazuje na náš duchovný stav.

Samuel bol malý chlapec bez skúseností s Bohom. Jeho mama ho dala do služby Pánovi. Napriek jeho mladosti a neskúsenosti je však text jednoznačný: Boh sa Samuelovi prihovoril. Pravdaže, Samuel nevedel, čí je ten hlas, ale Boh hovoril ďalej: štyrikrát sa Boh prihovoril Samuelovi.

A v poslednom prípade Boh vstúpi, postaví sa pred Samuela a zavolá ho. Tento obraz považujem za mimoriadne zaujímavý. Ako môže živý Boh prísť a postaviť sa pred malého chlapca v stánku? Ako môže Boh vesmíru vstúpiť do Samuelovej izby? Nie je príliš veľký? Išlo pravdepodobne o anjela, ktorý hovoril v Božom mene alebo podľa niektorých o Krista pred vtelením, teda o preexistenčného Syna Božieho, ako v prípade Daniela a Abraháma.

Veľký a majestátny Boh vesmíru prichádza do Samuelovej izby, pretože sa chce s chlapcom porozprávať. Tento text svedčí o tom, že Boh naozaj hovorí a my ho môžeme naozaj počuť. Zvyšok Samuelovho života je príbehom muža, ktorý počúva Boha.

Boh vesmíru chce vstúpiť do izby obyčajných ľudí, aby sa s nimi rozprával. Kniha Samuelova je aj o tom, ako Boh hovorí k svojmu ľudu: o svojej láske, o svojom pláne a o hriechu svojho ľudu.

Predpokladám, že niekto, kto čítal túto časť po prvýkrát, môže začať uvažovať, či bude Božia výzva úspešná. Veď sa volanie opakuje a opakuje, ale Samuel a Eli nerozumejú. Božie volanie bolo zrejme také jasné a počuteľné, že Samuel si bol istý, že to bol Eli - a to opakovane. Mladý Samuel je dostatočne ochotný, ale prečo tak pomaly chápe, čo sa deje? Prečo mu nedochádza, o čo ide? Verš 7 vysvetľuje, prečo Samuel ešte nerozumel, že je to Boh a potreboval Eliho usmernenie: "Samuel však ešte nepoznal Boha a slovo Božie mu ešte nebolo zjavené." Toto tvrdenie vysvetľuje; neobviňuje. Konotácia je úplne iná ako v 2,12, kde Éliho synovia "nepoznali Jahveho". Ide o to, že Samuel ešte nemal žiadnu priamu skúsenosť s Bohom, nemal žiadnu predchádzajúcu prax v prijímaní Božieho slova - preto sa nemožno čudovať, že ho Božie volanie zmiatlo. Samuel sa nachádzal na neprebádanej pôde. Keď si však Eli dovtípil, kto volá Samuela (v. 8b), všetko zapadlo na svoje miesto. Aký úžitok však majú verše 2 až 10 pre nás?

Vyžadovalo si to čas, pokusy a omyly. V prípade Samuela vidíme Božiu trpezlivosť a zhovievavosť. Je ochotný dať nám čas, aby sme ho pochopili. Nedrží nad Samuelom stopky a nevyhráža sa mu, že s ním skoncuje, ak nezmúdrie. Volal ho 4 krát, až kým správne zareagoval a počúval. Tak to robil aj Ježiš: "Mám vám ešte veľa čo povedať, ale teraz to nemôžete uniesť" (Jn 16, 12); preto mali očakávať na Ducha Svätého, aby ich poučil. Veriaci ľudia sa učia počúvať Boží hlas a rastú v poznaní Božej vôle. Najprv prijímajú menej a neskôr viac. Najprv mliečko a potom tvrdú stravu.

11 Hospodin povedal Samuelovi: „V Izraeli urobím také niečo, že kto o tom počuje, bude mu zunieť v oboch ušiach.

12 V ten deň dopustím na Eliho všetko, čím som kedy hrozil jeho domu.

13 Chcem mu oznámiť, že som pre jeho vinu vyriekol nad jeho domom neodvolateľný rozsudok. Vedel totiž, že jeho synovia si zasluhujú odsúdenie, no on ich nekarhal.

14 Preto som prisahal Eliho domu, že jeho vinu nebude možné nikdy odstrániť ani obetami, ani darmi.“

15 Samuel zostal ležať až do rána. Potom otvoril dvere Hospodinovho domu. Bál sa však to videnie oznámiť Elimu.

16 Eli zavolal na Samuela: „Samuel, syn môj!“ Ten odvetil: „Tu som.“

17 Eli sa spýtal: „Čo ti povedal? Nič mi, prosím, nezatajuj. Nech ťa Boh prísne potresce, ak by si mi zatajil niečo z toho, čo ti hovoril.“

18 Samuel mu teda vyrozprával všetko, nič mu nezatajil. Eli povedal: „On je Hospodin. Nech urobí, čo uzná za dobré.“

Jahve oznamuje mladému Samuelovi "šokujúce" (v. 11) slovo, ktorým potvrdzuje, že sa chystá aktivovať svoj hroziaci súd nad Éliho domom od začiatku až do konca (v. 12), pretože Éliho synovia, ktorých kňaz neudržal na uzde, stále berú Boha na ľahkú váhu a správajú sa k nemu s opovrhnutím (v. 13).

Posolstvo o súde, o prísnom, nezvratnom odsúdení - predstavte si, že za to posolstvo mal niesť zodpovednosť mladý 12 ročný chlapec! Elího a Samuela nepochybne spájala hlboká náklonnosť, Eli ho nazval synom. Elí potom pohrozil Samuelovi, aby prezradil všetko, čo mu Boh povedal (v. 17). Pod touto hrozbou Samuel nič nezatajil (v. 18a). Samuelovo volanie však poukazuje na ťarchu, tlak, konflikt a bolesť pri zvestovaní Božieho slova. Sotva je Samuel povolaný k prorockej úlohe, zisťuje, aká ťažká a srdcervúca môže byť. Ocitá sa v dileme, ktorú pozná len skutočný prorok. Pravý prorok musí hovoriť Božie slovo také aké je.

V Božom slove je vždy toto napätie a každý autentický posol tohto slova ho pozná a žije v ňom. Ak nás napríklad kazateľ nikdy nepostaví pred kritiku Božieho slova, nikdy nám nepovie o našom hriechu, ale iba nás hladká, musíme sa pýtať, či nie je falošný. Ak jeho kázanie obsahuje len slovo o odsúdení a len zriedka ponúka útechu a povzbudenie, musíte sa pýtať, či mu skutočne záleží na Božom ľude. Ak má vysokú úctu k Božej pravde (aj keď je to súd) a miluje Boha a cirkev, zachová správne napätie v biblickom slove; bude trápiť pohodlných aj utešovať utrápených.

- Samuel ako prorok bol skutočne Božím ustanoveným prorokom na usmerňovanie svojho ľudu v čase zmätku. Ustanovenie proroka však neznamenalo len Božiu milosť, ale aj volanie ľudu k zodpovednosti za hriech. Keď počujeme, že Samuel bol "potvrdený ako Boží prorok" (3,20), hneď si spomenieme na proroka zasľúbeného v Dt 18,15- 19.

15 Spomedzi vás, z tvojich bratov, ti Hospodin, tvoj Boh, vzbudí proroka, ako som ja. Toho poslúchajte!

16 Bude to tak, ako si žiadal od Hospodina, svojho Boha, na Horebe v deň zhromaždenia, keď si vravel: ‚Kiež už nepočujem hlas Hospodina, svojho Boha, a nevidím už ten veľký oheň, aby som nezomrel.‘

17 Hospodin mi povedal: ‚Dobre to vraveli.

18 Vzbudím im proroka ako si ty spomedzi ich bratov. Do úst mu vložím svoje slová a on im povie všetko, čo mu prikážem.

19 Kto neposlúchne moje slová, ktoré bude hovoriť v mojom mene, toho vezmem na zodpovednosť.

Tento text nehovorí o Samuelovi. Hovorí o Ježišovi Kristovi. Ježiš sa v skutočnosti podobal Mojžišovi v niekoľkých spôsoboch. 1. Ako dieťa bol zachránený pred smrťou; 2. Odmietol ľudské kráľovské postavenie; 3. Mal súcit so svojím ľudom; 4. Prihováral sa za ľud; 5. Hovoril s Bohom v bezprostrednej blízkosti a 6 bol prostredníkom zmluvy.

Božie slovo hovorí v Mt 17,5

Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a vtom bolo z oblaku počuť hlas: „Toto je môj milovaný Syn, ktorého som si obľúbil. Jeho počúvajte!“

Tak ako bol Samuel kňazom a prorokom, Ježiš bol skutočným kňazom, prorokom a kráľom. Inými slovami, Samuelov život predstavuje vzor, ktorý svedčí o Ježišovi. Takže hoci je Samuel veľkou postavou príbehu knihy Samuelovej, jeho život smeruje k tomu, ktorý príde: Mesiáš Ježiš.

19 Samuel dorastal, Hospodin bol s ním a žiadne z jeho slov nezostalo bez úžitku.

20 Celý Izrael od Dánu až po Beér-Šebu si uvedomil, že Samuel bol ustanovený za Hospodinovho proroka.

21 Hospodin sa ďalej zjavoval v Šile. Tam sa zjavoval Samuelovi vo svojom slove.

V skutočnosti je Boh úžasne rozmanitý v tom, ako hovorí.

Kľúčovým spôsobom, akým Boh hovorí, je Písmo. Kniha Samuelova je o tom, že Boh hovorí: celá kniha je posolstvom, ktoré dáva svojmu ľudu, aby ho mohol spoznať. Samuel počul Boží hlas, pretože Boh naozaj hovorí.

Tak Samuel rástol a Boh bol s ním a nedovolil, aby niektoré z jeho slov padlo bez úžitku. Celý Izrael vedel, že Samuel bol potvrdený ako Boží prorok. Boh sa naďalej zjavoval v Šíle, lebo Boh sa Samuelovi zjavoval v Šíle prostredníctvom Božieho slova.

Teraz sa Boh pravidelne prihováral Izraelu prostredníctvom Samuela. Už jeho slovo nebolo zriedkavé a občasné. Je tu autorizovaný, službukonajúci prorok, ktorý hovorí Božie slovo Izraelskému ľudu.

- V súčasnosti tiež spoznávame, že je znakom Božej milosti, keď má Božie slovo slobodný priebeh medzi Božím ľudom. Ak majú súčasní veriaci zbor, v ktorom spoločenské aktivity, stretnutia výborov a šikovné programy nezatienili miesto Božieho slova, ak vyučovanie Božieho slova stojí v centre života zboru, kde sa jasne, presne a užitočne káže Písmo, potom sú bohatí na Božiu milosť.

Niektorí si možno povedia: "Áno, ale Božie slovo už nemôže byť 'zriedkavé', pretože teraz má cirkev jeho úplné slovo v písomnej podobe; máme Písmo; takže sa o to nemusíme starať." Omyl. Skutočné, živé a aktívne Božie slovo sa môže stať zriedkavým kvôli problémom na strane zvestovateľa (napr. kazateľa) a tiež na strane prijímateľa. Takto sa Božie slovo môže stať zriedkavým; napríklad, keď sa kazateľ nepoddáva Duchu, ktorý je autorom Písma alebo keď ľudia nemajú uši, aby počuli (Mk 4, 9) a ignorujú Božie slovo, prispôsobujú si ho svojim názorom a prijímajú len to, čo sa im páči. V skutočnosti aj schopnosť počuť je božím darom (Mk 4, 10-12). Nie každý, kto číta Bibliu z nej prijíma živé Božie slovo, lebo nemá kľúč na porozumenie, vyučenie od Ducha Svätého. Môžeme mať Písmo, ale trpíme hluchotou, a tak je slovo zriedkavé. Hladovanie nemusí pochádzať z nedostatku jedla, ale z nedostatku chuti do jedla. Ale Božie slovo - napísané, zvestované, prijaté - je znakom Božej milosti pre Boží ľud. S Miškou sa často modlíme, aby bolo Božie slovo pre nás živé a nie iba zopár zaujímavých napísaných slov.

- Ježiš, Otec a Boží Duch, Písmo, stvorenie, Boží ľud a dokonca aj Samuel vydávajú svedectvo o tom, že Boh hovorí. Ak je to pravda a ak je naozaj niekoľko spôsobov, ako Boh hovorí, potom si musíme položiť významnú otázku: Prečo je dnes niekedy také ťažké počuť Boží hlas?

Neskúsenosť

Keď sa pozrieme na 1 Samuelovu 3,7, je zrejmé, že Samuel nemal skúsenosti s počúvaním Božieho hlasu. Samuel nevedel, že je to Boží hlas, kým mu Eli, ktorý bol zrelší, nezačal pomáhať. Tí, ktorí sú starší a zrelší v Pánovi, musia pomáhať tým, ktorí sú vo viere mladší. Neskúsenosť s Pánom bráni ľuďom rozpoznať, že to, čo počujú, je skutočne Boží hlas. Bratia a sestry, mnohí ste skúsení. Pomáhajme neskúsením počuť Boží hlas v dnešnom hlučnom svete.

Očakávanie

Čítame Božie slovo a vykonávame svoje každodenné činnosti s očakávaním, že Boh bude hovoriť? Je zrejmé, že Boh hovorí, ale žijú súčasní ľudia s očakávaním, že k nim Boh prehovorí? Keď Samuel pochopil (prostredníctvom Éliho), že je to Boh, kto hovorí, zvýšil svoje očakávanie a naladil svoju anténu na Boží hlas. Samuel ako chlapec uviedol do praxe niečo, čo žil po zvyšok svojich dní - postoj očakávania: "Hovor, lebo tvoj služobník počúva" (3,10). Očakávanie nás uschopňuje počuť Boha v každodennom živote.

Hriech

Bohužiaľ, Eli už nepočul Boží hlas ani nevidel Božie dielo. Prvá Samuelova 2,12-36 opisuje zánik Éliho domácnosti a rodiny, predovšetkým kvôli hriechu. Text zaznamenáva skutočnosť, že počuje všetky veci, ktorými sa chvália jeho synovia, ktoré sú zlé a podlé (2,22). Počuje hlas iných, ktorí hovoria o hriechoch jeho chlapcov (2,23). Môže počuť iných, ale kvôli svojmu hriechu už nemôže počuť Boha. Boh hovorí (prostredníctvom proroka): "Svojich synov si si uctil viac ako mňa, keď si sa obohatil najlepšou časťou všetkých obetí môjho izraelského ľudu". Hriech spôsobuje, že sa Božieho hlasu skôr bojíme, než aby sme ho milovali.

Neochota

Je tu Samuel, ktorý ochotne počúva Boží hlas a poslúcha ho. Ale potom je tu Elí a jeho chlapci (Chofni a Finés), ktorí nie sú ochotní počúvať Boží hlas, a tým ho neposlúchajú. Prekážkou počúvania Božieho hlasu je neochota byť otvorený jeho hlasu a tomu, čo chce povedať. Neochota môže prameniť zo sebectva, nezáujmu, strachu zo zmeny alebo všeobecnej vzbury. Neochota počúvať Boží hlas však končí katastrofou, ako o tom s jasnosťou učí kniha Samuelova. Otvorené a pripravené uši na počúvanie a pohotové ruky na vykonanie, to si praje Boh viac, ako prinášanie obiet. Žalm 40, 7

7 Obetu ani dary si nepraješ, ale otvoril si mi uši. Spaľovanú obetu ani obetu za hriech si nežiadal.

Potrebujeme, aby Boh naladil naše uši, aby sme ho mohli počuť. Boh sa nám zjavuje, otvára sa nám, keď Bohu bez výhrad a váhania povieme áno. Boh nám dáva otvorené uši. Prichádzajme k Jeho slovu, k Jeho hlasu s očakávaním, že bude hovoriť.

Povedzme Mu: Hovor, Hospodin, tvoj služobník počúva.‘

DABÉR KÍ ŠOMÉA AVDECHÁ 2x

Hovor, lebo tvoj služobník počúva

Modlitby

5. Záver

Pieseň 307