Eldád a Medád (2.2)

1. Úvod - privítanie a modlitby

Modlitba

2. Pieseň

3. Večera Pánova

Prosím bratov, ktorí budú vysluhovať Večeru Pánovu, aby prišli dopredu.

Niekoľko inštrukcií, prosím kalíšky vrátiť do tácky. Bude tiež možnosť prijímať kalich, prosím, aby sa potom danému bratovi, ktorý pôjde s kalichom, prihlásili tí, ktorí o to majú záujem.

Pri samotnom vysluhovaní:

A.Modlitba vďaky za Chlieb

- Môžeme povstať ku modlitbe vďaky za chlieb.

--Prosím brata , aby sa poďakoval za chlieb.

-Môžeme si sadnúť

B. (Mať pripravenú menší tanierik, kde odložím zlomený chlebík a neskôr ho zjem.)

Text pred odovzdaním tácky Mt 26:26 alebo 1Kor 11:23-24

-Zobrať si do ruky 1 tácku s chlebom a čítať 1Kor 11:23-24

23 Veď ja som prijal od Pána to, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb

24 a keď vzdal vďaku, lámal ho (ja reálne rozlomím chlieb) a povedal: „Toto je moje telo, ktoré je pre vás. Toto robte na moju pamiatku!“

-Podať tácky starším.

C.Počas rozdávania pieseň. Trochu počkať - 71

D.Dať chlieb aj starším a ja zjem ten na malom tanieriku.

E.Modlitba vďaky za Víno

- Môžeme povstať ku modlitbe vďaky za víno.

--Prosím brata , aby poďakoval za víno na modlitbe.

F.Text pred odovzdaním tácky Mt 26:27-28 alebo 1Kor 11:25-26

-Zobrať si do ruky 1 tácku s vínom a čítať 1Kor 11,25-26

25 Podobne po večeri vzal aj kalich a povedal: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku!“

26 Kedykoľvek teda jete tento chlieb a pijete z tohto kalicha, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde.

-Podať tácky starším.

G.Pieseň počas rozdávania. 73 (Ak málo pridať 79). Trochu počkať.

H.Dať víno aj starším a potom sebe.

I.Modlitba moja

4. Pieseň po večeri Pánovej. 191 (Blaženka)

5.Oznamy

Ďalšie oznamy alebo pozdravy

6. Modlitby za zbierku a slovo

7. Pieseň so zbierkou - Blaženka

8. Kázeň

A. Úvod

Rekapitulácia z minula.

Viac sa zamerať na proroctvo.

B. Výklad

24 Mojžiš vyšiel a oznámil ľudu, čo povedal Hospodin. Zhromaždil sedemdesiat mužov zo starších ľudu a rozostavil ich okolo stanu.

Hoci mal Mojžiš vážne pochybnosti o výsledku nadchádzajúcich udalostí, reagoval poslušne a splnil prvú etapu pokynov, ktoré mu dal Pán (11,16).

25 Hospodin zostúpil v oblaku a oslovil Mojžiša. Vzal ducha, ktorý na ňom spočíval, a dal ho tým sedemdesiatim starším. Keď duch na nich spočinul, prorokovali, ale potom sa to neopakovalo.

26 Dvaja muži však zostali v tábore, jeden sa volal Eldád a druhý Medád. Aj na nich spočinul duch, lebo patrili k zapísaným. Pretože nevyšli k stanu, prorokovali v tábore.

27 Istý mládenec pribehol k Mojžišovi a oznámil mu: „Eldád a Medád prorokujú v tábore!“

Zasľúbenie o Božom Duchu sa naplnilo. Keď sa Pán rozprával so svojím služobníkom, vzal svojho Ducha, ktorým obdaril Mojžiša, a dal ho aj 70 starším. Jazyk hebrejského textu svedčí o tom, že toto rozdelenie Ducha vykonal Boh a ako také nezmenšilo tú časť Ducha, ktorá predtým spočívala na Mojžišovi. Autorita starších bola odvodená od Mojžiša a ako taká fungovala ako rozšírenie najvyššej autority, ktorú Pán udelil Mojžišovi. Medzi sedemdesiatimi staršími sa však šítil Boží Duch, nie Mojžišov, a teda sa nezmenšoval. Duch nebol koláč, ktorý bol rozkrojený na 71 kúskov a každý by dostal časť. Jeden učenec poznamenáva: "Duch Boží nie je niečo hmotné, čo sa zmenšuje tým, že sa delí, ale podobá sa plameňu ohňa, ktorý sa nezmenšuje, ale skôr sa zväčšuje rozširovaním." Božou odpoveďou na potrebu bolo nové vyliatie jeho Ducha doprostred jeho ľudu.

Toto odovzdanie Ducha bolo jedinečným Božím darom pre vodcov a starších, ktorý im mal umožniť pomáhať Mojžišovi pri poskytovaní duchovného dohľadu a dozoru nad týmto veľkým vzbúreným zhromaždením.

Bezprostredným dôsledkom udelenia Božieho Ducha, ktorý spočinul na sedemdesiatich starších, bolo prorokovanie. Bolo to Božie nadprirodzené potvrdenie. Po tejto jedinej udalosti, keď duchovné obdarovanie vyústilo do prorockého prejavu, text hovorí, že v tejto činnosti už nepokračovali. Prorokovali raz, iba keď prijali Ducha a potom sa to už neopakovalo. To neznamená, že ich novovymenovaná duchovná úloha bola prerušená, ale len to, že tento identifikovateľný dôkaz ich duchovného pomazania sa už neopakoval. Taktiež to neznamená, že by potom od nich Duch odišiel. Tento zázračný prejav Ducha mal jednoducho poskytnúť celému národu viditeľný dôkaz, že Boh ich ako Mojžišových pomocníkov obdaril svojím Duchom a dal im autoritu potrebnú na vykonávanie ich povolania.

26 a 27 verš nám ukazujú zaujímavú situáciu. Duch Svätý nezostúpil iba na tých, ktorí boli pri stane. Účinnosť tohto udelenia Ducha sa prejavila, keď dvaja z mužov, ktorí boli zapísaní medzi sedemdesiatimi staršími, ale ktorí sa nepridali k ostatným, keď sa zhromaždili okolo stanu stretnutia, boli tiež zmocnení a prorokovali rovnakým spôsobom. Prečo zostali v tábore, sa v texte neuvádza, ale zaradenie tejto správy svedčí o Božej moci pri uskutočňovaní jeho zámerov medzi jeho ľudom. Eldad a Medad sa stali svedkami prejavu Ducha medzi staršími pre širšie spoločenstvo. Neznámy mladík (možno Jozue, ktorý vyslovuje sťažnosť vo v. 28) podal svedectvo o tomto jave späť Mojžišovi, ktorý bol stále v stane s ostatnými šesťdesiatimi ôsmimi. Keďže mladý človek bol schopný pozorovať prorockú činnosť Eldada a Medada a podať o nej správu, nepochybne boli svedkami tejto udalosti aj mnohí ďalší v susedstve ich stanov. Eldad a Medad boli zrejme zapísaní medzi vyvolenými staršími, ktorí boli ustanovení do tejto funkcie duchovného vodcu. Vonkajší prejav Ducha potvrdil ich vymenovanie, svedčil o ich pomazaní. Bohu neprekážala ani vzdialenosť a ani to, že neboli vtedy s Mojžišom.

Bratia a sestry, všimli sme si, že ani v jednom prípade nie je napísané o čom títo starší prorokovali? Vieme, len že prorokovali, ale nevieme o čom. Slovo, ktoré je použité v pôvodine označuje prorokovanie pod vplyvom Božieho Ducha v extatickom stave. Nakoľko nie sú opísané slová, je celkom možné, že v tomto prípade bol dôležitý extatický stav vytrženia, ktorý rovnako okúsili všetci potvrdení a Duchom naplnení starší. Neboli totiž povolaní za prorokov, ich úloha bola iná. Boli zmocnení z výsosti, aby niesli ťarchu ľudu spolu s Mojžišom.

Bratia a sestry, vidíme tú dôležitosť zmocnenia Duchom? Boh nepovedal Mojžišovi, tak keď nevládzeš, nájdi a vyškoľ si pomocníkov. Zlož svoju ťarchu na nich a už na to nebudeš sám. Boh mu povedal, to ja vezmem z teba ťarchu a zodpovednosť a ja ich potvrdím Duchom. Je to Božie dielo. On túži viesť svoj ľud a rozkladá sily na mnoho ľudí. Požičiam si výroky Samuela Chadwicka a Oswalda Sandresa. Služba, ktorá je síce vysokoškolsky vzdelaná, ale nie je naplnená Duchom, nerobí nadprirodzené Božie dielo. Duchovné vedenie si vyžaduje ľudí naplnených Duchom. Ostatné vlastnosti sú dôležité, ale byť naplnený Duchom je nevyhnutné.

Bratia a sestry, pred rokmi som sa stretol s touto pravdou a musel som vážne skúmať svoje vnútro a pýtať sa Pána. Ako som na tom ja Pane, som kvalifikovaný na Tvoje dielo? Ja predsa nechcem viesť z mojich vlastných síl a z mojej múdrosti. Modlil som sa za to niekoľko mesiacov a potom prišlo duchovné potvrdenie.

Poďme na záverečné verše, kde sa dozvieme, že duchovné naplnenie nie je záležitosťou len vedúcich.

28 Vtedy sa ozval Jozua, syn Núna, ktorý už ako chlapec posluhoval Mojžišovi, a povedal: „Môj pane, Mojžiš, nedovoľ im to!“

29 Mojžiš mu však povedal: „Ty žiarliš namiesto mňa? Kiežby všetci z Hospodinovho ľudu boli samí proroci! Kiežby im Hospodin dal svojho ducha!“

30 Potom sa Mojžiš vrátil do tábora aj so staršími Izraela.

Jozue, Mojžišova pravá ruka, naliehal na Mojžiša, aby zastavil toto zdanlivo neregulárne a nepovolené pôsobenie Ducha. Jeho pohnútka bola zjavne dôstojná a chvályhodná, pretože cítil, že by mohla byť spochybňovaná Mojžišova česť a autorita. Tým, že Jozue vyzval svojho učiteľa Mojžiša, aby prinútil Eldada a Medada prestať prorokovať, možno videl v týchto dvoch mužoch, ktorí neboli priamo pod Mojžišovým dohľadom, hrozbu pre Mojžišovo vedenie. Mojžiš to však odmietol a dištancoval sa od akéhokoľvek ducha žiarlivosti, pričom vyslovil pamätné slová: “Kiežby všetci z Hospodinovho ľudu boli samí proroci! Kiežby im Hospodin dal svojho ducha!“

Mojžišova reakcia na Jozueho značne kontrastuje s jeho predchádzajúcimi prejavmi sťažnosti a zúfalstva. Namiesto toho, aby Mojžiš odsúdil horlivosť svojho služobníka pri obhajobe svojho mocenského postavenia, chváli Pánovo hnutie medzi dvoma staršími a vyjadruje želanie, aby bol celý ľud takto obdarený jeho Duchom. Tým by dokázali túžby po užšom vzťahu k Bohu. Spodným prúdom Mojžišovej reakcie môže byť jeho vlastná túžba po ďalšom uvoľnení od ťažkej zodpovednosti za vedenie. O niekoľko storočí neskôr bude prorok Joel opakovať Mojžišove slová, keď bude judskému ľudu hlásať o nadchádzajúcom Pánovom dni:

Vylejem svojho Ducha na všetok ľud,

Vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať,

Vaši starci budú snívať sny,

Vaši mladíci budú vidieť videnia.

Aj na mojich služobníkov, mužov i ženy,

vylejem svojho Ducha v tých dňoch. (2:28-29)

Peter pripomenul tieto slová vo svojom kázaní v Jeruzaleme v deň Letníc, keď bol na zhromaždených veriacich vyliaty Duch (Sk 2, 16 - 21). Neskôr apoštol Pavol akoby zopakoval Mojžišove myšlienky, keď sa s bojujúcim zborom v Korinte podelil o to, aby kresťania "dychtivo túžili po väčších daroch", najmä po dare proroctva (1 Kor 12, 27-31; 14, 1-5). Keby Jahveho ľud reagoval skôr na Božieho Ducha než na svoje hriešne chúťky, cesta púšťou by nadobudla úplne inú atmosféru.

Prianie Pavla z 1 Kor 12 a 14, aby všetci prorokovali.

C. Záver

D. Rozmýšľanie

E. Modlitba

9. Pieseň 79 - Prvé dva verše - Blaženka

10. Požehnanie - Andrej

11. Pieseň - 79 posledný verše - Blaženka