Eldád a Medád (2)

O chvíľu sa budeme modliť. Prosím otvorme svoje vnútro na spoločnej modlitbe a očakávajme to, že sa nám Boh bude prihovárať aj počas dnešného doobedia.

Modlitba

2. Pieseň - 174

Prosím spievajme pieseň 174, ako úprimné vyznanie Pánovi.

3. Večera Pánova

Prosím bratov, ktorí budú vysluhovať Večeru Pánovu, aby prišli dopredu.

Niekoľko inštrukcií, prosím kalíšky vrátiť do tácky. Bude tiež možnosť prijímať kalich, prosím, aby sa potom danému bratovi, ktorý pôjde s kalichom, prihlásili tí, ktorí o to majú záujem.

Pri samotnom vysluhovaní:

A.Modlitba vďaky za Chlieb

- Môžeme povstať ku modlitbe vďaky za chlieb.

--Prosím brata , aby sa poďakoval za chlieb.

-Môžeme si sadnúť

B. (Mať pripravenú menší tanierik, kde odložím zlomený chlebík a neskôr ho zjem.)

Text pred odovzdaním tácky Mt 26:26 alebo 1Kor 11:23-24

-Zobrať si do ruky 1 tácku s chlebom a čítať 1Kor 11:23-24

23 Veď ja som prijal od Pána to, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb

24 a keď vzdal vďaku, lámal ho (ja reálne rozlomím chlieb) a povedal: „Toto je moje telo, ktoré je pre vás. Toto robte na moju pamiatku!“

-Podať tácky starším.

C.Počas rozdávania pieseň. Trochu počkať - 75

D.Dať chlieb aj starším a ja zjem ten na malom tanieriku.

E.Modlitba vďaky za Víno

- Môžeme povstať ku modlitbe vďaky za víno.

--Prosím brata , aby poďakoval za víno na modlitbe.

F.Text pred odovzdaním tácky Mt 26:27-28 alebo 1Kor 11:25-26

-Zobrať si do ruky 1 tácku s vínom a čítať 1Kor 11,25-26

25 Podobne po večeri vzal aj kalich a povedal: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku!“

26 Kedykoľvek teda jete tento chlieb a pijete z tohto kalicha, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde.

-Podať tácky starším.

G.Pieseň počas rozdávania. 74 (Ak málo pridať 73). Trochu počkať.

H.Dať víno aj starším a potom sebe.

I.Modlitba moja

4. Pieseň po večeri Pánovej. 192 (Blaženka)

5.Oznamy

Deti do besiedky

Pravidelné stretnutia

Dnes večer o 17:00 - večerné zhromaždenie.

7.2. o 18:00 modlitby sestier- pozývame všetky sestry.

Štvrtok 9.2. o 18:30 - Biblické vyučovanie - Hebrejom 11 Samuel (A. Kraljik)

(Piatok 10.02. o 18:00 – Mládež)

Budúcu nedeľu 12.2. o 9:30 - bohoslužby.

Budúcu nedeľu 12.2. o 15:00 - stretnutie seniorov.

V nedeľu 19.2. - budeme sa lúčiť s našou doterajšou zborovou stanicou v Prešove. Budeme sa za nich modliť a žehnať im v ich práci na Božom diele v Prešove.

Po bohoslužbách 19.2. budeme mať spoločný obed. V reštaurácii Tobi- 4€ na dospelého a 3€ na dieťa. Registrácia u brata Daniela Frištika.

Po spoločnom obede - Výročná zborová schôdza 19. 2. 2022 pre členov zboru. Prosím všetkých členov, aby ostali. Potrebujeme byť v nadpolovičnej väčšine kvôli prijímaniu nových členov.

Mládežnícka konferencia 24. - 26.2 - je spustená registrácia. https://mk.baptist.sk/

Príprava na krst - nahlásiť sa u mňa.

Dnešná dobrovolna Zbierka bude venovaná domu na pól ceste, o ktorom nám minulú nedeľu hovorili a prezentovali manželia Gurkovci.

Ďalšie oznamy alebo pozdravy?

6. Modlitby za zbierku a slovo

7. Pieseň so zbierkou 222 - Blaženka

8. Kázeň

A. Úvod

Puritánsky kazateľ Thomas Brooks napísal: Čítal som o Césarovi, keď pripravil veľkú hostinu pre svojich šľachticov a priateľov, stalo sa, že určený deň bolo natoľko zlé počasie, že sa nedalo nič robiť a ani oslavovať; čo sa Cézarovi tak znepáčilo a rozzúril sa, že prikázal všetkým, čo mali luky, aby vystrelili šípy do oblakov, na jupitera, svojho hlavného bôžika, ako prejav vzbury a nespokojnosti za to daždivé počasie. Keď to urobili, ich šípy prirodzene popadli na nich, takže mnohí z lukostrelcov boli veľmi ťažko zranení.

Tak aj všetko naše reptanie a sťažovanie sa, sú takými šípmi vystrelenými na samého Boha. Bohu neublížia, ale zasiahnu nás; nezrania ho, ale zrania nás, preto je lepšie učiť sa spokojnosti v Bohu ako reptať; je nebezpečné bojovať s tým, ktorý je stravujúcim ohňom, jediným živým Bohom, Hospodinom.

Bratia a sestry, dnes sa pozrieme na to, ako reptal Izraelský národ na púšti. Touto témou sa opäť vraciame do série “Pravda o Duchu Svätom”. Počas čítania a výkladu textu z Numeri 11 alebo 4. Mojž 11 sa dozvieme aj o Duchu Svätom, najmä v druhej polovici textu. Keby sme však rovno skočili na verš 17, kde sa o Duchu píše, neporozumeli by sme celému kontextu. Túto kapitolu Numeri 11 si prejdeme až po verš 30. Dnes po verš 23 a počas budúcej kázne sa pozrieme na verše 24 až 30. Rozdeľujeme si text kvôli tomu, že uvidíme 2 veľké témy a bola by škoda, keby sme ich neprešli zvlášť. Dnes sa pozrieme viac na reptanie a nabudúce viac na prorokovanie. Poďme postupne od prvého verša.

Numeri 11

1 Ľud sa začal pred Hospodinom žalovať, že sa mu zle vodí. Hospodin to počul a veľmi sa rozhneval. Vzplanul proti nim Hospodinov oheň a spálil okraj tábora.

2 Vtedy ľud volal k Mojžišovi o pomoc. Keď sa Mojžiš pomodlil k Hospodinovi, oheň zhasol.

3 Preto pomenovali to miesto Tabera, lebo Hospodinov oheň vzplanul proti nim.

Prvých 10 kapitol Numeri opakovane zdôrazňuje úplnú poslušnosť Mojžiša a Božieho ľudu voči Hospodinovým príkazom. Ale len po troch dňoch pochodovania upadnú ľudia do neverného sťažovania. Rovnako sa sťažovali pred rokom, len tri dni po ich vyslobodení pri vodách “Červeného mora”. Potom reptali na mannu, Boží chlieb. Nespokojnosť a netrpezlivosť, to bolo pre nich príznačné. Nahnevali Boha a ten prináša varovanie. Z Božej milosti tento prečisťujúci oheň spálil len okraj tábora. Nie je napísané žeby niekto zomrel. Išlo zrejme o varovanie, pri ktorom zhoreli iba nejaké veci a stany.

Zrejme ľudia túto udalosť rozpoznali, ako Božie varovanie, a preto volali Mojžiša o pomoc, ktorý sa modlil a prihováral za ľud a oheň zhasol.

Nedokázali Boha žiadať s pokorou. Nedokázali Mu prejaviť vďaku. Radšej zorganizovali vzburu. Ich reptanie bolo verejné a hlasné. Boh to počul a nahneval sa. Neskôr sa dozvieme, čo konkrétne Boha hnevalo.

Bratia a sestry, vieme o tom, že Boh spravodlivo trestal svoj ľud? Prosím, spoznávajme Ho takého, aký je. Je spravodlivý. Trestá hriech a vzburu. Pozrime sa však na to, s akým postojom to robí. Bratia a sestry, prijmime tieto slová ako dôležitú súčasť spoznávania nášho Pána. Toto jednoducho musíme vedieť.

Hebrejom 12:5-7

5 Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa karhá,

6 lebo koho Pán miluje, toho prísne vychováva a trestá každého, koho prijíma za syna.

7 Vytrvajte v tom, čo slúži na výchovu, lebo Boh s vami zaobchádza ako so synmi.

Trest nie je výsledkom nenávisti, ale lásky a výchovy nášho nebeského Otca. Sme predsa Jeho synovia a dcéry.

Numeri 11

4 Naničhodníkov uprostred nich (Izraelitov) sa zmocnili silné chúťky. Aj Izraeliti začali znova bedákať a vraveli: „Kto nás nasýti mäsom?

5 Spomíname si na ryby, čo sme oddávna jedávali v Egypte, na uhorky, dyne, pór, cibuľu a cesnak.

6 Sme už celkom vychudnutí a nič iné nevidíme, iba mannu.“

7 Manna bola ako koriandrové semeno a podobala sa bdéliovej živici.

8 Ľudia chodili a zbierali ju, mleli na mlynčeku alebo tĺkli v mažiari. Varili ju v hrnci alebo z nej piekli osúchy, ktoré mali chuť koláčov s olejom.

9 Keď za noci padala rosa na tábor, padala aj manna.

Teraz znova reptali, ale je to v niečom iné, ako v prvých 3 veršoch.

Kto sa začal sťažovať ako prví? Prosím povedzte! V ekumenickom preklade sú to naničhodníci, v Roháčkovom preklade je to primiešaná zberba. Toto slovo označuje ľudí, ktorí neboli Izraeliti, ale bol to primiešaný ľud, ktorí vyšiel spolu s Izraelitmi z Egypta a putovali s nimi. Po viac ako roku jedenia manny v pustatine chcel tento primiešaný ľud jesť Egyptské jedlo. Ich reptanie rýchlo nakazilo Izraelitov. Títo nespokojenci a už aj Boží ľud opovrhovali Božou mannou a túžili po silnejšej chuti, ktorú si užívali v Egypte. Zabudli na Boží hnev a varovanie pred reptaním a nespokojnosťou, do ktorých už toľko krát spadli.

Ľud sa sťažoval na svoju stravu, akoby zabudol, čo Hospodin pre nich urobil a ako sa o nich milostivo staral a mali všetko, čo potrebovali. Namiesto spokojnosti začali vymýšľať, zmocnili sa ich silné chúťky. Neskôr v texte zistíme, že oni v skutočnosti mali všetko, čo potrebovali a mali aj zvieratá, mali aj mäso. Len chceli mäso od Boha.

Zabudli, že boli otroci, mäso iste nebolo ich bežnou stravou v Egypte. Teraz v novom stave núdze, ľud vidí svoju minulosť len cez ružové okuliare a svoje vtedajšie nepohodlie minimalizuje.

Brat a sestra, ak máš vo svojom okolí človeka, ktorí tvrdí, že je veriaci, ale bežne sa sťažuje, napomeň ho, aby neotrávil duchom neustáleho kritizovania a sťažovania sa aj teba. Nepočúvaj ľudí, ktorí večne len niečo kritizujú a sťažujú sa. Je to hriech proti Bohu. Naopak prijmime povzbudenie z Flp 4,8 “Napokon, bratia, upriamte svoju myseľ na všetko, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté, láskyhodné a úctyhodné, to, čo je cnostné a chvályhodné.” Spomeň si na Božiu starostlivosť a uctievaj Ho.

Podobne, keď ti diabol podsunie myšlienky “hmmm ako dobre mi bolo vo svete”, rovno ich zažeň. Tam sme boli otroci hriechu, odsúdení na večné zatratenie. Ako ľahko zabudneme na Božie vyslobodenie a máme oklieštené videnie a spomienky, keď zatúžime po veciach tohto sveta. Nezabudnime, že sme na ceste do zasľúbenej zeme.

Ak si ty ten, kto je nespojojný s Božou starostlivosťou a sťažuješ sa a repceš, prijmi tieto verše ako varovanie. Ak sa nebudeš kajať, príde trest. Boh ťa túži vychovávať, lebo ťa miluje. Ako sa môžem zmeniť? Prijmi úlohu spoznávať Boha viac. “Prosím, Pane, túžim ťa viac spoznať.” Keď Ho lepšie spoznáš a tiež všetko, čo pre teba urobil a stále robí, bude sa zmenšovať tvoja nespokojnosť s Pánovou starostlivosťou. Môžeš prosiť Boha, ale nie ako repták, radšej s pokorou a úctou.

- Vráťme sa k nášmu textu. Zrazu im Boží chlieb, manna, prišiel ako fádny a nudný. Toto sa aj nám snaží nahovoriť tento svet. Ako veriaci si musíme dávať pozor na silné chúťky, ktoré svet ponúka, a neabsorbovať ich príliš veľa. Prílišná účasť na týchto veciach môže spôsobiť, že sa budeme cítiť znudení a stratíme záujem o to, čo nám Boh poskytol ako duchovnú potravu, ktorá sa v porovnaní s tým môže zdať nevýrazná a nevábna. Božia výživa a chlieb pre náš rast, naša manna, sú Jeho písané slovo a jeho vtelené slovo, chlieb života, Ježiš Kristus. Diabol sa bude všemožne snažiť, aby dosiahol to, čo dosiahli primiešaní naničhodníci v našom texte.

Pritom, keď odoláme a skutočne sa odovzdáme Bohu a budeme hľadať Jeho vôľu zakúsime to, čo napísal autor Žalmu 119, 103-104: 103 Akú sladkú chuť má tvoja reč, mojim ústam je sladšia ako med. 104 Tvoje rozkazy ma robia múdrejším, preto nenávidím každý chodník lži.

Toto je aj moja skúsenosť, nie len nejaká v minulosti, ale aj súčasná. Žehnám nám všetkým takéto skúsenosti deň čo deň, aby sme zakúšali sladkú chuť Božieho slova.

10 Mojžiš počul, že ľud narieka, každý pri vchode do svojho stanu, rod vedľa rodu. Hospodin sa veľmi rozhneval. Ani Mojžišovi sa to nepáčilo

11 a vyčítal Hospodinovi: „Prečo tak zle zaobchádzaš so svojím služobníkom? Prečo som u teba nenašiel priazeň, že si na mňa uvalil všetku ťarchu tohto ľudu?

12 Či som ja splodil všetok tento ľud? Či som ho ja porodil, že mi vravíš: ‚Nes ho vo svojom náručí, ako dojka nosieva nemluvňa, do krajiny, ktorú som prísahou sľúbil ich otcom.‘

13 Kde mám vziať mäso pre všetok ľud? Plačú a volajú ku mne: ‚Daj nám mäso! Chceme sa najesť.‘

14 Ja sám neunesiem ťarchu tohto ľudu. Je pre mňa priťažká.

15 Ak chceš takto so mnou zaobchádzať, prosím, radšej ma zabi, ak som našiel u teba priazeň, aby som nemusel hľadieť na svoje nešťastie.“

Mojžiš musel cítiť tlak z dvoch strán (vv. 10-15). Na jednej strane sa ľud búril, a na druhej strane sa Boh pre ich postoj veľmi hneval (v. 10). Thomas Watson poznamenáva: Naše reptanie je diablovou hudbou; je to hriech, ktorý Boh nemôže zniesť: Numeri 14, 27 „Dokedy budem trpieť túto zlú spoločnosť, čo proti mne ustavične repce? Dosť som sa napočúval reptania Izraelitov proti mne." Nová zmluva sumarizuje správanie tejto generácie Izraela a pridáva varovanie a povzbudenie pre nás, novozmluvných veriacich.

V 1 Kor 10, nás vyzýva Božie slovo:

1 Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že naši otcovia všetci boli pod oblakom a všetci prešli cez more,

3 všetci jedli ten istý duchovný pokrm

4 a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus.

5 Ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenie, veď zahynuli na púšti.

6 Toto sa pre nás stalo výstrahou, aby sme neboli dychtiví po zle tak, ako po ňom dychtili oni.

9 Ani nechcime skúšať Krista, ako niektorí z nich skúšali, a hynuli od hadov.

10 Ani nereptajte, ako niektorí z nich reptali, a hynuli od zhubcu.

11 Toto sa im stalo výstrahou a nám, ktorých zastihol koniec vekov, to bolo napísané ako napomenutie.

Ó, áno, bratia a sestry, toto je výstraha a napomenutie aj pre nás. My sme veriaci na konci vekov. Nepokúšajme Krista našim sťažovaním sa, ale očakávajme Jeho príchod so srdcom plným vďaky a uctievania.

- Zdá sa, že nepohodlie spojené s cestovaním po púšti ovplyvnilo aj Mojžiša. Bol ovplyvnení nárekom ľudu. Zlyhal, na jednej strane sa mu nepáčilo správanie ľudí a na druhej strane sa hneval na Boha. Neobrátil sa na Boha, aby hľadal Jeho múdrosť a zaopatrenie. Bol úplne frustrovaný. Zdá sa, že táto frustrácia vyplývala z toho, že prevzal väčšiu zodpovednosť za ľud, než Boh chcel.

Je to modlitba, ktorá odráža vyčerpanosť, je plná sťažností, naliehavosti, irónie a hnevu. Vyčítal Bohu, že s ním zle zaobchádza. Hovorí, že Boh splodil Izraelský národ a má sa oň aj postarať. Mojžiš žiada, aby bol oslobodený od svojho úradu prostredníka pretože už nevládze niesť toľkú záťaž. Radšej si praje, aby ho Boh usmrtil, nech nemusí hľadieť na svoje nešťastie. Vidíme, že frfľanie negativistov a nespokojencov zachvátilo celý ľud a aj Mojžiša. Preto Boh prichádza so svojím riešením.

Numeri 11, 16 - 30

16 Vtedy Hospodin povedal Mojžišovi: „Zhromaždi sedemdesiat starších mužov Izraela, o ktorých vieš, že sú staršími ľudu, jeho správcami, a priveď ich k stanu stretávania; nech sa ta postavia s tebou.

17 Zostúpim ta a budem sa s tebou rozprávať. Vezmem niečo z tvojho ducha a zošlem na nich, potom budú niesť ťarchu ľudu spolu s tebou, nebudeš ju niesť sám.

Vtedy, do tejto situácie, kedy celý ľud aj Mojžiš reptajú, prichádza Boh so svojím slovom a prihovára sa Mojžišovi.

Pán prikázal Mojžišovi, aby spomedzi vodcov, ktorí boli zároveň úradníkmi medzi Izraelitmi, zhromaždil sedemdesiat starších. Hebrejský výraz označuje druh úradníka s pisárskou funkciou. Ďalej ich mal priviesť pred Pána ku vchodu do stanu stretávania, ktorý bol štandardným miestom pre zjavenie Pána a kde boli kňazi a leviti pomazaní a poverení službou. Pán mal potom zostúpiť v oblaku a prehovoriť k Mojžišovi, pritom by obdaril 70 starších Duchom Svätým, ktorým bol dovtedy obdarený iba Mojžiš. Pravdepodobne sa malo udiať niečo podobné ako v Exodus 33, 9-11.

9 Len čo Mojžiš vošiel do stanu, oblačný stĺp zostúpil, zastal pri vchode do stanu a Hospodin sa rozprával s Mojžišom.

10 Keď všetok ľud videl, že oblačný stĺp stojí pri vchode do stanu, ľud vstával a hlboko sa klaňal, každý pri vchode do svojho stanu.

11 Hospodin sa rozprával s Mojžišom z tváre do tváre, ako keď sa niekto rozpráva so svojím priateľom. Potom sa vrátil do tábora.

Prvé riešenie, ktoré Boh použil v boji proti duchu nespokojnosti a sťažovania sa je Duch Svätý. To by sme vôbec nečakali. Predtým boli potrestaný ohňom z neba. Teraz Boh plánuje oheň Ducha pre starších správcov Izraela. Možno by sme očakávali nejakú pohromu alebo že Boh im hneď pošle mäso, prepelice, ako im predtým poslal mannu. Áno, neskôr im pošle prepelice, ale najprv posiela Ducha Svätého.

Boh zmocňuje Duchom Svätým 70 starších, aby mali moc si poradiť s nespokojnými buričmi a s frfľajúcim národom, keďže si Mojžiš zúfalo pýtal pomoc. Duchom Svätým naplnené vodcovstvo má pôsobiť ako liek na nezvládnuté reptanie a na nespokojný národ, ktorý v skutočnosti mal všetko, čo potreboval, len sa nechali premôcť nespokojnosťou voči Bohu.

Boh tým odpovedal na Mojžišove reči. Nesplní jeho požiadavku, aby bol zbavený bremena za Boží ľud. Dostane pomocníkov, ktorí budú mať takého istého Ducha. Boh komunikuje Mojzišovi, že Boh ich nesie a nie Mojžiš v prvom rade.

Problém vodcovstva, to bolo potrebné vyriešiť ako prvé. Boží ľud však nemôže viesť hocikto, ale Duchom Božím obdarení ľudia, ktorí sú na to určení. Ako môžu Duchom naplnení starší pomôcť v boji proti reptaniu a viesť ku spokojnosti? Tým, že budú viesť ľudí k láske k Bohu.

Prečo im Boh jednoducho nedal vždy čo chceli? Chceli mäso, mohol im dať mäso a bolo by po probléme, či? V nasledovných veršoch sa dozvieme, ako sa k tomu Boh postavil a v čom bol skutočný problém.

18 Ľudu povieš: Posväťte sa na zajtra. Budete jesť mäso, lebo ste s plačom volali k Hospodinovi: ‚Kto nás nasýti mäsom? Ako dobre nám bolo v Egypte!‘ Hospodin vám dá mäso a najete sa.

19 Nebudete ho jesť len jeden deň alebo dva dni, ani päť, či desať, ba ani dvadsať dní,

20 ale celý mesiac, kým sa ho neprejete a nesprotiví sa vám. To preto, lebo ste opovrhli Hospodinom, ktorý je medzi vami a s plačom ste pred ním volali: ‚Prečo sme len odišli z Egypta?‘“

Po pokynoch pre Mojžiša na zhromaždenie starších nasledovali pokyny pre väčší počet obyvateľov. Pred prijatím požehnania od Pána sa vyžadovalo zasvätenie a rituálne očistenie.

Kontrast medzi skutočným zdrojom požehnania sa ešte zvýrazňuje, keď ľud pripisuje "dobrotu" svojej situácii v Egypte. Keď sa ľud pripravoval na odchod zo Sinaja, Mojžiš povedal Chobábovi, že Boh prisľúbil Izraelu dobré veci. Boh bol skutočným zdrojom dobra Izraela, ale teraz tvrdili, že v Egypte je to pre nich lepšie (doslova "Lebo dobrota je pre nás v Egypte"). Pripisovať dobrotu krajine otroctva, útlaku a zúfalstva bolo rúhanie, dôkaz ich vzbury a nevďačnosti proti Bohu; odmietli Jeho dobrotu.

Opisuje to aj Žalm 106, 12-15

12 Vtedy uverili jeho slovám a spievali mu chválospev.

13 Čoskoro však zabudli na jeho skutky, nečakali na jeho rozhodnutie.

14 Podľahli žiadostivosti na púšti, v pustom kraji pokúšali Boha.

15 Dal im teda, čo si žiadali, dopustil však, aby chradli.

Božia odpoveď na úzkosť Mojžiša a na reptanie ľudu bola dvojaká - milosť a kliatba. Milosť spočívala v tom, že sa na Mojžišových zodpovednostiach a úlohách bude teraz podieľať ďalších 70 ľudí, ktorí budú tiež naplnený Duchom Svätým. Kliatba spočinula na národe a zodpovedala jeho reptaniu: Žiadali o mäso a teraz sa ho prejedia a sprotiví sa im mäso.

Základným problémom však vôbec nebola túžba jesť mäso, ale spochybňovanie Božej dobroty a neschopnosť prejaviť náležitú vďaku Bohu, ktorý bol v ich strede a bol neustálym zdrojom dobrodenia. Nedokázali zahnať hlasy nespokojencov, pretože im to vyhovovalo. Nedokázali Boha žiadať s pokorou.

Bratia a sestry, Pán Ježiš nás neučí “Ty len mlč a buď spokojný”, ale ako v Mat 6:8-13

8 Veď váš Otec vie, čo potrebujete, skôr ako ho prosíte.

9 Vy sa teda modlite takto: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje,

10 príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi.

11 Chlieb náš každodenný daj nám dnes

12 a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom.

13 A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.

Môžeme prosiť o jedlo, nemusíme mlčať. Vyjadrujme však svoje túžby Bohu s vierou a pokorou, nie ako reptajúci naničhodníci.

21 Mojžiš na to povedal: „Šesťstotisíc peších má tento ľud, uprostred ktorého som, a ty vravíš: ‚Daj im mäsa a budú jesť celý mesiac.‘

22 Možno azda pozabíjať pre nich toľko oviec a dobytka, aby im to stačilo? Či sa pre nich majú vychytať všetky ryby v mori, aby mali všetci dosť?“

Dialóg medzi Mojžišom a Bohom pokračuje, pričom si Mojžiš zúfa nad veľkosťou zástupu ľudí, ktorých treba nasýtiť. Opäť si Mojžiš berie na seba bremeno, ktoré nebolo jeho. Myslí si, že Boh poveril touto úlohou jeho. Pritom Pán sám povedal, že to On sám im dá mäso.

Najprv Mojžiš pripomína Pánovi počet šesťstotisíc pešiakov, k tomu plus ženy, deti, leviti a ďalší, čo je potenciálny celkový počet dva až dva a pol milióna ľudí. Mojžiš potom pochyboval, či majú toľko dobytka a či je v mori toľko rýb. Stále sa na nasýtenie ľudu pozerá zo svojho pohľadu, akoby to mal spraviť Mojžiš a nie sám Boh, pre ktorého to nie je problém.

Tie otázky, ktoré položil Mojžiš, tiež poukazujú na skutočnosť, že ľudia jednoducho hľadali príležitosť, aby sa mohli sťažovať na svoj životný údel. Mojžiš poznamenal, že ani ich plné zásoby dobytka, oviec a kôz, ktoré si vyviedli z Egypta, ako aj všetky ryby v mori by nestačili na uspokojenie žiadostivých a nenásytných chúťok tejto spoločnosti. Išlo o postoj nespokojnosti, ktorý sa opakovane prejavoval a nie o skutočný nedostatok a núdzu.

23 Hospodin povedal Mojžišovi: „Je azda Hospodinova ruka prikrátka? Teraz uvidíš, či sa moje slovo splní, alebo nie!“

Boh dáva Mojžišovi stopku. Stop! Mojžiš opakujem, nie ty ich máš nasýtiť, ale ja! Mojžiš vo svojej zničenosti a nedôvere spochybnil Božiu schopnosť uspokojiť potreby ľudu na púšti. Pán však na túto polemiku rýchlo a stručne odpovedá rečníckou otázkou: "Je Pánova ruka prikrátka?"

"Nie. Teraz sa neochotný Mojžiš a nepoddajný ľud mali opäť presvedčiť o veľkosti Božej moci požehnania a o pravdivosti jeho sľubu, že zabezpečí potreby svojho ľudu.

Záver

Bratia a sestry, čo budem mať z Boha? Aký profit mám z Boha? Kým ma nasýti a postará sa o moje chúťky, vtedy mi je dobrý. Toto bolo, žiaľ, vyznanie Božieho ľudu v Numeri 11. Bolo to aktuálne aj za čias Pána Ježiša. Prečítajme si text z Jána 6, 26 a nasledovné verše. Prosím prijmime tieto slová aj ako Božiu vôľu pre nás všetkých.

Ján 6, 26

26 Ježiš im odpovedal: „Amen, amen, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa.

27 Neusilujte sa o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý zostáva pre večný život a ktorý vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“

28 Oni mu povedali: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“

29 Ježiš im odpovedal: „Toto je Boží skutok, aby ste verili v toho, ktorého on poslal.“

30 Na to mu povedali: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš?

31 Naši otcovia jedli mannu na púšti, ako je napísané: Dal im jesť chlieb z neba.“

32 Ježiš im povedal: „Amen, amen, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva ten pravý chlieb z neba,

33 pretože Boží chlieb je ten, čo zostupuje z neba a dáva svetu život.“

47 Amen, amen, hovorím vám: Kto verí, má večný život.

48 Ja som chlieb života.

49 Vaši otcovia jedli mannu na púšti a pomreli.

50 Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť.

51 Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“

Stále rovnaká požiadavka. Daj nám chlieb z neba, mysleli na jedlo. Zase rovnaká požiadavka: “Ako naplníš naše bruško, aby sme ti verili”? Pán Ježiš ich niekoľkokrát nasýtil, ale tentokrát im už nedáva jedlo. Stačilo. Teraz ich zameriava na skutočný chlieb z neba, Syna Božieho. Kto verí v Ježiša Krista má večný život. Kto chce jedine nasýtenie svojich telesných túžob, nebude žiť večne s Pánom. V Pánovi Ježišovi nám dal Otec všetko. Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá.

D. Rozmýšľanie

Niekoľko otázok na premýšľanie.

Chcem Pána Ježiša Krista alebo iba nasýtenie svojich telesných chúťok?

Je pre mňa Božie slovo sladké ako med?

Dávam sa viesť Duchom Svätým?

Ako som na tom so spokojnosťou s Božou starostlivosťou o mňa?

E. Modlitba

9. Pieseň 79 - Prvé dva verše - Blaženka

10. Požehnanie - Andrej

Numeri 6, 24-26 - Áronovské požehnanie

24Nech ťa Hospodin požehná a nech ťa ochráni!

25 Nech Hospodin rozjasní nad tebou svoju tvár a nech ti je milostivý!

26 Nech Hospodin obráti svoju tvár k tebe a nech ti udelí pokoj!

11. Pieseň - 79 posledný verš - Blaženka

-----------

24 Mojžiš vyšiel a oznámil ľudu, čo povedal Hospodin. Zhromaždil sedemdesiat mužov zo starších ľudu a rozostavil ich okolo stanu.

Hoci mal Mojžiš vážne pochybnosti o výsledku nadchádzajúcich udalostí, reagoval poslušne a splnil prvú etapu pokynov, ktoré mu dal Pán (11,16).

25 Hospodin zostúpil v oblaku a oslovil Mojžiša. Vzal ducha, ktorý na ňom spočíval, a dal ho tým sedemdesiatim starším. Keď duch na nich spočinul, prorokovali, ale potom sa to neopakovalo.

26 Dvaja muži však zostali v tábore, jeden sa volal Eldád a druhý Medád. Aj na nich spočinul duch, lebo patrili k zapísaným. Pretože nevyšli k stanu, prorokovali v tábore.

27 Istý mládenec pribehol k Mojžišovi a oznámil mu: „Eldád a Medád prorokujú v tábore!“

Zasľúbenie o Božom Duchu sa naplnilo. Keď sa Pán rozprával so svojím služobníkom, vzal svojho Ducha, ktorým obdaril Mojžiša, a dal ho aj 70 starším. Jazyk hebrejského textu svedčí o tom, že toto rozdelenie Ducha vykonal Boh a ako také nezmenšilo tú časť Ducha, ktorá predtým spočívala na Mojžišovi. Autorita starších bola odvodená od Mojžiša a ako taká fungovala ako rozšírenie najvyššej autority, ktorú Pán udelil Mojžišovi. Medzi sedemdesiatimi staršími sa však šítil Boží Duch, nie Mojžišov, a teda sa nezmenšoval. Duch nebol koláč, ktorý bol rozkrojený na 71 kúskov a každý by dostal časť. Jeden učenec poznamenáva: "Duch Boží nie je niečo hmotné, čo sa zmenšuje tým, že sa delí, ale podobá sa plameňu ohňa, ktorý sa nezmenšuje, ale skôr sa zväčšuje rozširovaním." Božou odpoveďou na potrebu bolo nové vyliatie jeho Ducha doprostred jeho ľudu.

Toto odovzdanie Ducha bolo jedinečným Božím darom pre vodcov a starších, ktorý im mal umožniť pomáhať Mojžišovi pri poskytovaní duchovného dohľadu a dozoru nad týmto veľkým vzbúreným zhromaždením.

Bezprostredným dôsledkom udelenia Božieho Ducha, ktorý spočinul na sedemdesiatich starších, bolo prorokovanie. Bolo to Božie nadprirodzené potvrdenie. Po tejto jedinej udalosti, keď duchovné obdarovanie vyústilo do prorockého prejavu, text hovorí, že v tejto činnosti už nepokračovali. Prorokovali raz, iba keď prijali Ducha a potom sa to už neopakovalo. To neznamená, že ich novovymenovaná duchovná úloha bola prerušená, ale len to, že tento identifikovateľný dôkaz ich duchovného pomazania sa už neopakoval. Taktiež to neznamená, že by potom od nich Duch odišiel. Tento zázračný prejav Ducha mal jednoducho poskytnúť celému národu viditeľný dôkaz, že Boh ich ako Mojžišových pomocníkov obdaril svojím Duchom a dal im autoritu potrebnú na vykonávanie ich povolania.

26 a 27 verš nám ukazujú zaujímavú situáciu. Duch Svätý nezostúpil iba na tých, ktorí boli pri stane. Účinnosť tohto udelenia Ducha sa prejavila, keď dvaja z mužov, ktorí boli zapísaní medzi sedemdesiatimi staršími, ale ktorí sa nepridali k ostatným, keď sa zhromaždili okolo stanu stretnutia, boli tiež zmocnení a prorokovali rovnakým spôsobom. Prečo zostali v tábore, sa v texte neuvádza, ale zaradenie tejto správy svedčí o Božej moci pri uskutočňovaní jeho zámerov medzi jeho ľudom. Eldad a Medad sa stali svedkami prejavu Ducha medzi staršími pre širšie spoločenstvo. Neznámy mladík (možno Jozue, ktorý vyslovuje sťažnosť vo v. 28) podal svedectvo o tomto jave späť Mojžišovi, ktorý bol stále v stane s ostatnými šesťdesiatimi ôsmimi. Keďže mladý človek bol schopný pozorovať prorockú činnosť Eldada a Medada a podať o nej správu, nepochybne boli svedkami tejto udalosti aj mnohí ďalší v susedstve ich stanov. Eldad a Medad boli zrejme zapísaní medzi vyvolenými staršími, ktorí boli ustanovení do tejto funkcie duchovného vodcu. Vonkajší prejav Ducha potvrdil ich vymenovanie, svedčil o ich pomazaní. Bohu neprekážala ani vzdialenosť a ani to, že neboli vtedy s Mojžišom.

Bratia a sestry, všimli sme si, že ani v jednom prípade nie je napísané o čom títo starší prorokovali? Vieme, len že prorokovali, ale nevieme o čom. Slovo, ktoré je použité v pôvodine označuje prorokovanie pod vplyvom Božieho Ducha v extatickom stave. Nakoľko nie sú opísané slová, je celkom možné, že v tomto prípade bol dôležitý extatický stav vytrženia, ktorý rovnako okúsili všetci potvrdení a Duchom naplnení starší. Neboli totiž povolaní za prorokov, ich úloha bola iná. Boli zmocnení z výsosti, aby niesli ťarchu ľudu spolu s Mojžišom.

Bratia a sestry, vidíme tú dôležitosť zmocnenia Duchom? Boh nepovedal Mojžišovi, tak keď nevládzeš, nájdi a vyškoľ si pomocníkov. Zlož svoju ťarchu na nich a už na to nebudeš sám. Boh mu povedal, to ja vezmem z teba ťarchu a zodpovednosť a ja ich potvrdím Duchom. Je to Božie dielo. On túži viesť svoj ľud a rozkladá sily na mnoho ľudí. Požičiam si výroky Samuela Chadwicka a Oswalda Sandresa. Služba, ktorá je síce vysokoškolsky vzdelaná, ale nie je naplnená Duchom, nerobí nadprirodzené Božie dielo. Duchovné vedenie si vyžaduje ľudí naplnených Duchom. Ostatné vlastnosti sú dôležité, ale byť naplnený Duchom je nevyhnutné.

Bratia a sestry, pred rokmi som sa stretol s touto pravdou a musel som vážne skúmať svoje vnútro a pýtať sa Pána. Ako som na tom ja Pane, som kvalifikovaný na Tvoje dielo? Ja predsa nechcem viesť z mojich vlastných síl a z mojej múdrosti. Modlil som sa za to niekoľko mesiacov a potom prišlo duchovné potvrdenie.

Poďme na záverečné verše, kde sa dozvieme, že duchovné naplnenie nie je záležitosťou len vedúcich.

28 Vtedy sa ozval Jozua, syn Núna, ktorý už ako chlapec posluhoval Mojžišovi, a povedal: „Môj pane, Mojžiš, nedovoľ im to!“

29 Mojžiš mu však povedal: „Ty žiarliš namiesto mňa? Kiežby všetci z Hospodinovho ľudu boli samí proroci! Kiežby im Hospodin dal svojho ducha!“

30 Potom sa Mojžiš vrátil do tábora aj so staršími Izraela.

Jozue, Mojžišova pravá ruka, naliehal na Mojžiša, aby zastavil toto zdanlivo neregulárne a nepovolené pôsobenie Ducha. Jeho pohnútka bola zjavne dôstojná a chvályhodná, pretože cítil, že by mohla byť spochybňovaná Mojžišova česť a autorita. Tým, že Jozue vyzval svojho učiteľa Mojžiša, aby prinútil Eldada a Medada prestať prorokovať, možno videl v týchto dvoch mužoch, ktorí neboli priamo pod Mojžišovým dohľadom, hrozbu pre Mojžišovo vedenie. Mojžiš to však odmietol a dištancoval sa od akéhokoľvek ducha žiarlivosti, pričom vyslovil pamätné slová: “Kiežby všetci z Hospodinovho ľudu boli samí proroci! Kiežby im Hospodin dal svojho ducha!“

Mojžišova reakcia na Jozueho značne kontrastuje s jeho predchádzajúcimi prejavmi sťažnosti a zúfalstva. Namiesto toho, aby Mojžiš odsúdil horlivosť svojho služobníka pri obhajobe svojho mocenského postavenia, chváli Pánovo hnutie medzi dvoma staršími a vyjadruje želanie, aby bol celý ľud takto obdarený jeho Duchom. Tým by dokázali túžby po užšom vzťahu k Bohu. Spodným prúdom Mojžišovej reakcie môže byť jeho vlastná túžba po ďalšom uvoľnení od ťažkej zodpovednosti za vedenie. O niekoľko storočí neskôr bude prorok Joel opakovať Mojžišove slová, keď bude judskému ľudu hlásať o nadchádzajúcom Pánovom dni:

Vylejem svojho Ducha na všetok ľud,

Vaši synovia a vaše dcéry budú prorokovať,

Vaši starci budú snívať sny,

Vaši mladíci budú vidieť videnia.

Aj na mojich služobníkov, mužov i ženy,

vylejem svojho Ducha v tých dňoch. (2:28-29)

Peter pripomenul tieto slová vo svojom kázaní v Jeruzaleme v deň Letníc, keď bol na zhromaždených veriacich vyliaty Duch (Sk 2, 16 - 21). Neskôr apoštol Pavol akoby zopakoval Mojžišove myšlienky, keď sa s bojujúcim zborom v Korinte podelil o to, aby kresťania "dychtivo túžili po väčších daroch", najmä po dare proroctva (1 Kor 12, 27-31; 14, 1-5). Keby Jahveho ľud reagoval skôr na Božieho Ducha než na svoje hriešne chúťky, cesta púšťou by nadobudla úplne inú atmosféru.