Radosť v Pánovi

Úvod

Bratia a sestry, teším sa, že po dlhšej dobe môžem byť medzi vami. Skutočne nám všetkým prajem Božie požehnanie.

Kto z vás už niekedy prežil skutočnú radosť v Pánovi? Radosť zo spasenia, radosť z napomenutia, povzbudenia a ochrany. Radosť z Neho samotného. Keď sme to prežili buďme v tom príkladom pre druhých. Dnešná mladá a stredná generácia má vážne pokušenie v oblasti skutočnej radosti v Pánovi. Prichádza diabol a ponúka nám náhrady radosti. Sú to dočasné emócie, zábava, extatické stavy spôsobené všetkým možným. Ľahko si zameníme skutočnú radosť v Pánovi za tieto náhrady. Upozorňujme na to mladšie generácie alebo aj starších ľudí. Buďme im príkladom a tiež svetlom Pána Ježiša Krista, ktorý nám dáva pravú radosť.

Prečítajme si novoročný text aj s kontextom. Filipským 4, 4-9. V tomto texte sa hovorí o radosti, ale aj o tom, čo sa snaží túto radosť zničiť.

Filipským 4,4

4 Ustavične sa radujte v Pánovi. Opakujem: Radujte sa!

5 Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko!

6 Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách.

7 A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.

8 Napokon, bratia, upriamte svoju myseľ na všetko, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté, láskyhodné a úctyhodné, to, čo je cnostné a chvályhodné.

9 Robte to, čo ste sa naučili, čo ste prijali, počuli a videli na mne. A Boh pokoja bude s vami.

Výklad

Flp 4,4

Začnime vo verši 4.

4,4 - Ustavične sa radujte v Pánovi. Opakujem: Radujte sa!

Ako je možné niekomu prikázať radovať sa? Raduj sa! Pavol považuje za potrebné vydať tento príkaz "radovať sa". Zrejme vedel, že kresťania vo Filipách to potrebujú počuť. Môžu príkladní kresťania, ako sú Filipskí, bojovať o zachovanie radosti? Áno!

Pretože nie vždy sa prebúdzame pripravení spievať. Mnohé veci nás môžu pripraviť o radosť. Jedna z nich sa spomína vo verši 6 - úzkosť! Ale pochybnosti, strata milovanej osoby, práca, choroba, vzťahové ťažkosti a mnohé ďalšie problémy môžu spôsobiť, že kresťania strácajú radosť.

Všimnime si, čo Pavol hovorí o radosti. Nehovorí: "Radujte sa, keď sa vám darí v životných okolnostiach". Hovorí: "Radujte sa v Pánovi vždy" (zvýraznenie pridané). Radosť pochádza z nášho vzťahu s Ježišom, nie z našich okolností. Pavol nepíše tento list z krásneho domčeka na pláži. Píše ho vo väzení. Určite si niektorí z Filipanov pamätajú, ako so Sílasom vo väzení spievali piesne napriek tomu, že boli bití a mučení. Ako potom môže povedať toto? Odkiaľ sa vzala Pavlova radosť? Pochádzala od Pána Ježiša Krista. Preto je to radosť v Pánovi.

Mnoho ľudí si myslí, že radosť získame, keď dostaneme to, po čom túžime. Ale skutočná radosť prichádza vtedy, keď si uvedomíme, čo si zaslúžime. Uvedomenie si toho, čo si zaslúžime -odsúdenie, a toho, čo sme namiesto toho dostali - spasenie, by nás malo viesť k veľkej radosti. Nejde o to, aby ste dostali to, čo chceme; ide o to, aby sme boli vďační za všetko, čo máme v Kristovi Ježišovi.

Filipským píše najšťastnejší muž v Rímskom väzení! Čo ho robí radostným? Radosť mu robí dobrá správa o tom, že ho Kristus zachránil. Keď si uvedomíme, čo si zaslúžime kvôli svojmu opovrhnutiahodnému hriechu a čo máme vďaka vykupiteľskej Božej láske skrze Krista, toto uvedomenie a táto viera spôsobí radosť.

Prečítajme si slová Dávida zo Žalmu 40, 2-5

2 Túžobne som očakával Hospodina, sklonil sa ku mne a počul moje volanie o pomoc.

3 Vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahna a blata. Nohy mi postavil na skalu a spevňuje moje kroky.

4 Do úst mi vkladá novú pieseň, chválospev na nášho Boha. Mnohí to uvidia, budú sa báť a dúfať v Hospodina.

5 Blahoslavený muž, ktorý svoju nádej vkladá do Hospodina a neobracia sa k nafúkancom ani k tým, čo sa uchyľujú ku klamstvu.

Keď uvažujeme o tom, ako nás Spasiteľ vyzdvihol z jamy, malo by nám to dať "novú pieseň radosti", ako hovorí Dávid (napr. Ž 40, 1-3). Radujte sa v Pánovi - v Spasiteľovi a Kráľovi.

Kedy a ako dlho sa teda máme radovať v Pánovi? Pavol nám to hovorí: "vždy". Určite budú príležitosti, keď budeme zarmútení a naplnení smútkom. Pavol neučí, že by sme mali stále poskakovať, úplne odtrhnutí od reálneho sveta. Učí, že aj v ťažkých časoch môže kresťan čerpať zo studne spásy, ktorá prináša radosť uprostred boja. Vždy by sme mali spievať s radosťou kvôli Spasiteľovi, dokonca aj v časoch, keď musíme spievať so slzami, ktoré nám tečú po tvári. Je to životný štýl radosti. Nie pesimizmu alebo nezáujmu. Životné nastavenie radosti a uctievania, nie sťažovania sa.

———-— potiaľ

Čo by sa stalo, keby sme žili životom neustálej radosti? Neprekonala by táto prax hriechy ako závisť, klebety, lakomstvo, aroganciu, nespokojnosť a sťažovanie sa? Tieto hriechy vyrastajú zo srdca, ktoré nenachádza radosť v Kristovi. Okrem toho, keď sa radujeme v Pánovi a zároveň mu slúžime, vzdávame mu česť. Na našich postojoch, keď slúžime Pánovi, mu záleží. Pravidelne teda uvažujme o tom, ako milostivo s nami Pán zaobchádza, a nech nás to vedie k životu v radosti. Tieto Božie skutky si zapisujem a občas si ich pripomínam.

—————odtiaľ

Flp 4,5

5 Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko!

Mať "jemnú zhovievavosť voči iným" vystihuje túto myšlienku. Je to opak toho, keď sa človek háda a je hašterivý.

Tento duch láskavosti bol zjavný v Ježišovom živote a službe (2 Kor 10,1), vrátane jeho postoja k tým, ktorí ho hanobili (1 Pt 2,23).

Pavol teda hovorí, že veriaci by sa mali prejavovať ako láskaví, jemní a zhovievaví ľudia jeden voči druhému a voči pozorujúcemu svetu.

Tohto ducha potrebujeme, keď sa snažíme zmieriť s inými ľuďmi. Potrebujeme láskavého, zhovievavého ducha. Potrebujeme ochotu vzdať sa svojich preferencií a prejaviť milosť druhým. Je obzvlášť dôležitá, keď hovoríme o najvypätejších otázkach v súčasnej kultúre.

Je naša láskavosť zjavná vašim priateľom, rodine, susedom a spolubratom z cirkvi? Možno lepšia otázka znie: Túžime po tejto charakterovej vlastnosti? Čím chceme byť známi - slávou, úspechom, krásou? Túžim po tom, aby sme sa všetci usilovali o to, aby sme ako jednotlivci aj ako zbor mali povesť milosrdných a láskavých ľudí.

Pavol potom dodáva: "Pán je blízko." Odkazuje Pavol na Pánov návrat ("čoskoro", časový), alebo na Pánovu prítomnosť ("blízko", priestorový)? Ak hovorí o Pánovom návrate, potom možno hovorí niečo ako: "Ježiš sa vracia, tak žite primerane. Chceš, aby sa vrátil a našiel ťa ako neláskavého a sebapresadzujúceho?"

Ak však hovorí o Pánovej prítomnosti, možno ich len upozorňuje na to, že Boh je Filipanom blízko a je pripravený pomôcť im v ich úsilí o pripodobnenie sa Kristovi. Jeho blízkosť by určite mala inšpirovať k modlitbe, ako to prikazuje nasledujúci verš. Túto myšlienku Božej prítomnosti dodávajúcej veriacemu istotu možno nájsť v celom Starom zákone, najmä v žalmoch, a Pavol možno opakuje žalmistov. Čítame verše ako: "Hospodin je blízko k tým, čo majú skľúčené srdce" (Ž 34, 18).

Oba výklady - časový aj priestorový pohľad - sú teologicky správne a Pavol môže mať na mysli oba. Kristov návrat by nás mal nútiť žiť inak v prítomnosti a Kristova blízkosť by nás mala povzbudiť volať k Nemu o požehnanie a pomoc v oblastiach riešenia rozdielov, radosti, miernosti a prekonávania úzkosti.

Flp 4, 6-7

6 Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách.

7 A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.

Mať úzkosť a ustarostenosť je ako nosiť obrovský a ťažký batoh. Všetci sa s tým môžeme stotožniť a potvrdiť jeho pravdivosť. Dokážeme sa modlitbou naozaj zbaviť úzkosti a zažiť nevýslovný Boží pokoj? Áno, môžeme. Pozrime sa bližšie na to, čo Pavol hovorí o tomto bežnom probléme a jeho riešení.

Čo je to starosť / úzkosť? Obavy a úzkosť máme vtedy, keď si budúcnosť predstavujeme hrozným spôsobom. John Piper hovorí: "Zdá sa, že úzkosť je intenzívna túžba po niečom, ktorú sprevádza strach z následkov toho, že to nedostaneme". Táto túžba sa zvyčajne týka niečoho, čo si naozaj vážime, napríklad peňazí alebo vzťahov. Úzkosť zahŕňa predstavu budúcnosti v najhoršom možnom scenári a následné vyľakanie sa z nej. Môžeme sa desiť toho, ako si myslíme, že dopadnú naše deti a vnuci, ako zaplatíme nájom v budúcom roku a podobne.

———-— Potiaľ

Sú však aj dobré starosti. Pavol spomína mať "starosť o všetky cirkvi" (2 Kor 11, 28 ESV). Čo mal na mysli, keď hovoril o starosti o zbory? Pavol tým myslel, že mu na nich záleží, že sa stará o ich duchovnú budúcnosť. Aj my by sme mali mať starosť o duše ľudí (porov. Rim 9,1-3). Pamätajme tiež, že Ježiš plakal nad Jeruzalemom, ale nikdy nezhrešil tým, že by si robil starosti, a učil, že by sme si nemali robiť starosti. Problém úzkosti teda neznamená, že žijeme bezstarostný, nezaujatý život. V skutočnosti sú niektoré starosti pozitívne.

—————odtiaľ

Negatívne obavy sú problém. John Ortberg opísal obavy ako nosenie budíka so sebou po celý deň! Viete si predstaviť, aký by to bol deň? Žeby každú chvíľu zvonil budík? Možno takto žijeme aj my. Žijeme so sebazničujúcimi, vytrvalými myšlienkami plnými obáv? Tento typ úzkosti, o ktorom hovorí Ježiš a Pavol, je hriech. Táto forma obáv je pohanská; pretože žijeme, akoby Boh neexistoval, akoby nebol všemocným vládcom nad všetkým.

Zdrvujúca úzkosť nastáva vtedy, keď veríme lži. Svoje obavy môžeme považovať za falošných prorokov. Hovoria nám, že Boh nie je dobrý, zvrchovaný a múdry.

Prečo boli Filipskí znepokojení? Existuje mnoho príčin úzkosti a filipský zbor čelil viacerým z nich. Čelili vonkajším hrozbám. Pavol im hovorí, aby sa nedali zastrašiť svojimi protivníkmi (1, 28). Stretávali sa s vnútornou opozíciou (4,2-3). Mali obavy o svojho milovaného misionára - zakladateľa zboru Pavla (4,10), ako aj o svojho zástupcu Epafrodita (2,26). Možno sa trochu obávali aj o Božie zabezpečenie, preto ich Pavol uisťuje o Božej prozreteľnosti (4,19). S týmito príčinami sa určite môžeme stotožniť, však?

Spôsobuje nám nejaká vonkajšia hrozba úzkosť? Máte o niekoho obavy, ktoré vyvolávajú úzkosť? Máte obavy o svoj majetok? Môže existovať množstvo ďalších príčin, izolácia, rodinné krízy, závisť a osamelosť. Existuje mnoho hrozieb pre pokoj.

Čo nám spôsobuje úzkosť? Úzkosť je zabijakom radosti. Úzkosť nás tiež urobí zahľadenými do seba. Keď nás pohltia naše starosti, bude menej pravdepodobné, že budeme celým srdcom slúžiť druhým. Starosti nás rozptyľujú a bránia nám v poslaní. Taktiež nás oberajú o pokoj, o ktorom Pavol hovorí, že naplní srdcia modliacich sa veriacich. Všetky tieto výsledky sú duchovnými záležitosťami. Môžu sa vyskytnúť aj nežiaduce následky, ktoré vykazujú znaky úzkosti. Tu je len niekoľko z nich: nezvyčajné zmeny nálad, podráždenosť, hnev, potenie, zrýchlený tep srdca, bolesť na hrudi, vyčerpanosť, nervové záchvaty, zhoršená koncentrácia a pamäť, nevoľnosť, dýchavičnosť, vypadávanie vlasov, nárast alebo úbytok hmotnosti, panika, nerozhodnosť, rakovinové vredy, svalové napätie, nespavosť a vysoký krvný tlak.

Čo by sme mali robiť s úzkosťou? (Niekto nám odporúči akupunktúru, alkohol, cvičenia, aromaterapie, jógu, lieky a hlboké dýchanie. )

Áno, dobrý lekár môže pomôcť. Mali by sme však začať tým, čo nám o tejto otázke povedal Ježiš konkrétne vo svojom Slove. Potrebujeme Božie slovo, aby sme spoznali Boží pokoj. Keďže Pavol opakuje Ježišove slová, vráťme sa späť a stručne si zvýraznime pokyny Pána a dovoľme, aby jeho učenie poslúžilo našim znepokojeným srdciam. Ježiš hovorí v Mat 6: 25-34

25 Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život, čo budete jesť a piť, ani o svoje telo, čo si oblečiete. Či nie je život viac ako jedlo a telo viac ako odev?

26 Pozrite sa na nebeské vtáky: nesejú ani nežnú, ani nezhromažďujú obilie do sýpok, a váš nebeský Otec ich živí. Či vy nie ste oveľa viac ako ony?

27 A kto z vás si môže svojou ustarostenosťou predĺžiť život čo len o jediný lakeť?

28 A prečo ste takí ustarostení o oblečenie? Pozorujte poľné ľalie, ako rastú: nenamáhajú sa ani nepradú.

29 No hovorím vám: Ani Šalamún sa v celej svojej sláve neobliekal tak ako hociktorá z nich.

30 Keď teda Boh takto oblieka trávu na poli, ktorá dnes je a zajtra ju hodia do pece, či neoblečie oveľa skôr vás, vy maloverní?

31 Nehovorte teda ustarostene: Čo budeme jesť? Čo budeme piť? Čo si oblečieme?

32 Veď toto všetko zháňajú pohania; a váš nebeský Otec predsa vie, že to všetko potrebujete.

33 Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá.

34 Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia.

Pán Ježiš nám hovorí, že Boh sa stará o vtáky a kvety, určite sa postará aj o nás (Mt 6, 26. 28-30). Nechajme vtáky, aby nás učili Božiemu zaopatreniu. Boh kŕmi vtáky, ktoré sú menejcenné ako my. Boh oblieka poľné kvety, ktoré sú dočasné; o nás, ktorí máme večnú dušu, sa postará (Mt 6, 28).

Ježiš nám tiež hovorí, že robiť si starosti je zbytočné (Mt 6,27.34). Nijako nám nepomôžu. Nemôžete si pridať ďalšie dni do života a nemôžeme ovplyvniť zajtrajšok. Naše starosti nepomáhajú, skôr pridávajú problémy.

Ďalej nám Ježiš hovorí, že robiť si starosti je pohanská prax, nie prax učeníka (Mt 6, 31-32). Hovorí, že "pohania sa usilujú o všetky tieto pozemské veci" (ESV). My by sme mali hľadať niečo iné, a to kráľovstvo, a nie byť zahltení svetskými vecami. Vaše meno je v nebeskej knihe. Odpočívajte v Božej milosti a prestaňme sa správať ako niekto, kto nepozná Boha.

———-—potiaľ

Okrem toho nám Pán pripomína, že Boh pozná naše potreby viac ako my (Mt 6, 32). Nič ho nezaskočí. Dôverujme jeho zvrchovanej starostlivosti. A napokon nám Pán hovorí, že Boh nám poskytne všetko, čo potrebujeme, keď hľadáme jeho kráľovstvo a jeho spravodlivosť (Mt 6, 33). Ježiš nesľubuje život bez starostí. Na inom mieste nám hovorí, že možno budeme musieť dať svoj život za kráľovstvo. Ale

———-—odtiaľ

On nám dá to, čo potrebujeme, keď hľadáme Jeho kráľovstvo. V Lukášovom evanjeliu hovorí: "Neboj sa, malé stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo" (Lk 12, 32 ESV). Čo hľadáme ako prvé? Hľadáme Božie kráľovstvo?

Vo Filipským 4,6-7 nám Pavol hovorí: “Všetky svoje starosti zverte Bohu, ktorý sa o vás stará” (v. 6-7). Prvým a najzákladnejším liekom na úzkosť je modlitba. Pomocou k radosti je modlitba. Pavol hovorí, že pokoj prichádza len skrze modlitbu. Hovorí, aby sme sa takto zbavili úzkosti: "Vo všetkom nech sú vaše žiadosti predkladané Bohu modlitbou a prosbou s vďakyvzdaním." Ničím sa netrápte, o všetko sa modlite. Toto je prikázanie. Tak sa modlite a poznajte Boží pokoj! D. A. Carson hovorí: "Ešte som nestretol ustarosteného človeka, ktorý by mal vynikajúci modlitebný život".

Pavol hovorí, že sa máme modliť s vďakou. Pavol nepopiera, že budeme mať ťažké časy; naopak, chápe, že v týchto ťažkých časoch môžeme priniesť obetu vďakyvzdania. Ťažké časy môžu slúžiť ako príležitosť na to, aby sme Bohu odovzdali svoje prosby. Nezabúdajme, odkiaľ to Pavol píše! Mali by sme prosiť a neprestávať prosiť, ako nás poučil Ježiš, pretože náš Otec rád dáva dobré dary svojim deťom (Mt 7, 7-11). Môžete ho prosiť o akúkoľvek starosť, ktorú máme, od potreby každodenného chleba až po odchod na zahraničnú cestu.

Peter hovorí, že všetky svoje starosti máme hodiť na Boha, pretože On sa o nás stará (1 Pt 5, 7), čo je ozvenou Ž 55, 22: "Hoď svoje bremeno na Hospodina a on ťa podoprie; nikdy nedopustí, aby sa spravodlivý sklátil." Bojujme proti úzkosti vierou v Božie zasľúbenia (4,5-7.19).

Ďalší verš Flp 4,7 je jedným z týchto zasľúbení: "A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum, bude strážiť vaše srdcia a mysle v Kristovi Ježišovi" (v. 7). Pavol nehovorí, že modlitba nás vždy ochráni pred problémami; skôr keď sa modlíme a odovzdáme svoje bremeno Bohu, môžeme mať pokoj uprostred problému. Boží pokoj bude strážiť naše srdce, keď sa objavia úzkostné myšlienky a obavy. Pavol dodáva, že tento pokoj "prevyšuje každú myšlienku alebo rozum", čo znie trochu ako List Efezanom 3, kde sa hovorí o Božej schopnosti "urobí viac a nad všetko, o čo prosíme alebo na čo myslíme" (Ef 3, 20). Jedným z dôvodov, prečo je Boží pokoj taký výnimočný, je, že ho môžete mať aj vtedy, keď to z ľudského pohľadu nedáva zmysel! Prečo by sme mali mať pokoj, keď sme v rímskom väzení? Nemá to zmysel, ibaže Boží pokoj naozaj zaplavuje našu dušu prostredníctvom modlitby. A to sa deje. Tento pokoj presahuje chápanie.

Takže hoci lieky a masáž, či dovolenka majú svoje miesto, nikdy nám nedajú tento druh pokoja, pretože tento pokoj pochádza len od Boha. Ako ho získame? Musíte poznať Knieža pokoja. Iba prostredníctvom vzťahu s Ježišom môžeme spoznať to, o čom hovorí Pavol. Ak sme kresťanmi, bojujme proti svojej úzkosti Božím zasľúbením pokoja. On nám sľubuje, že nám dá nevysvetliteľný pokoj, keď sa budeme modliť. Tak tomuto zasľúbeniu verme! Amen.

modlitba

——————potiaľ

Flp 4, 8-9

8 Napokon, bratia, upriamte svoju myseľ na všetko, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté, láskyhodné a úctyhodné, to, čo je cnostné a chvályhodné.

9 Robte to, čo ste sa naučili, čo ste prijali, počuli a videli na mne. A Boh pokoja bude s vami.

Ako veľmi záleží na tom, na čo si upriamime myseľ. To je naša úloha. Ovládať svoju myseľ a rozmýšľať na čo ju upriamime.

Poslednou otázkou, ktorej sa Pavol venuje, je myšlienkový život kresťana. Aby kresťania rástli v podobnosti s Ježišom, musíme mať obnovenú myseľ (Rim 12,1-2; Ef 4,23). Boh požehnal svoju cirkev svojím Slovom ako hlavným prostriedkom očisťovania našej mysle. Ježiš sa modlil: "Posväť ich pravdou, tvoje slovo je pravda" (Jn 17, 17). Dávid sa modlil, aby Boh skúmal jeho myšlienky: "Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; skúmaj ma a poznaj moje obavy. Pozri, či je vo mne nejaká pohoršujúca cesta; veď ma po večnej ceste" (Ž 139, 23-24). Dávid vedel, že skutočná zmena zahŕňa zmenu myšlienok. V Kázni na vrchu sa Ježiš dostáva k myšlienkam, ktoré stoja za cudzoložstvom a vraždou, a upozorňuje na hriešnosť žiadostivých a zlomyseľných myšlienok (Mt 5, 21 - 22. 27 - 30). Na tom, čo si myslíme, záleží. Potrebujeme, aby Božie slovo nasýtilo našu myseľ, aby sme sa mohli obnoviť a uchrániť sa od upriamenia svojej mysle na opak radosti a opak pokoja, chrániť sa pred ustarostenosťou, ktorá zabíja radosť.

Okrem toho Pavol zdôrazňuje potrebu myslieť na obdivuhodné veci. Premýšľajte o tom, čo je pravdivé, nie falošné. Premýšľajte o tom, čo je čestné, nie nehanebné. Myslite na to, čo je spravodlivé, nie nespravodlivé. Myslite na to, čo je čisté, nie nečisté. Myslite na to, čo je pekné, nie odporné. Myslite na to, čo je chvályhodné, nie zlé. Mysli na to, čo je morálne čisté, nie špinavé. Myslite na to, čo je obdivuhodné, nie strata času. Máme sa zaoberať, premýšľať, uvažovať, starostlivo zvažovať a premýšľať o cnostných veciach v tomto živote. Naučme sa povedať zlým myšlienkam nie! Do určitej miery nevieme ovplyvniť aké myšlienky zaútočia na našu myseľ, ale vieme ovplyvniť, či sa v našej mysli uhniezdia. Do určitej miery však dokážeme ovplyvniť aj to, aké myšlienky nám prichádzajú.

Boh je Stvoriteľ a Darca všetkých dobrých darov. Musíme sa snažiť vziať "každú myšlienku do zajatia, aby bola poslušná Kristovi" (2 Kor 10, 5). Odovzdajme svoj myšlienkový život Ježišovi a nedovoľte diablovi, aby naše myšlienky zvrhol na úplnú márnosť a ustarostenosť.

Záver

Pavol nás s láskou, múdrosťou a vernosťou pastiera vyzýva, aby sme sa radovali v Pánovi, bola mierni a zhovievaví, modlitbou nahradila úzkosť, prijímali Boží pokoj a mysleli na chvályhodné veci. Keď rozjímame o týchto veciach, mali by sme pamätať na nádej, ktorú máme v Kristovi. Jeho dar spasenia nám dáva dôvod na radosť. Svojou víťaznou smrťou a vzkriesením odstránil náš najväčší strach a zmierňuje naše najhlbšie úzkosti. Zaplatil trest za tých, ktorí zhrešili svojimi myšlienkami, a na oplátku im udeľuje novú myseľ. Hľadajme u Spasiteľa svoju spravodlivosť a každodennú obnovu a napodobňujme ho. Keď to budeme robiť, Boží pokoj bude s nami. Amen.