Jefte

O chvíľu sa budeme modliť. Prosím otvorme svoje vnútro na spoločnej modlitbe a očakávajme to, že sa nám Boh bude prihovárať aj počas dnešného doobedia.

Modlitba

2. Pieseň

(môžeme stáť)

3. Oznamy

Modlitba po oznamoch - oznamy ukazujú na život zboru. Modliť sa za zbor.

4. Chvály

5. Modlitba za zbierku a slovo

6. Pieseň so zbierkou

7. Kázeň

A. Úvod

B. Jadro

Nutkanie hovoriť pravdu. Náš príklad pre tento bod sa môže zdať trochu prekvapujúci. Osoba, ktorú máme na mysli, ani nebola Izraelita. Napriek tomu sa v príbehu o jeho stretnutí s Izraelom z bezpečnej vzdialenosti výslovne hovorí, že bol naplnený Božím duchom (Num 24,2) - Bohom Izraela. Volal sa Balám a bol to akýsi prorok - jasnovidec alebo veštec, ktorý žil ďaleko na východe v Mezopotámii. Celý jeho príbeh si môžete prečítať v Numeri 22-24.

Keď sa Izraeliti utáborili na Moabských pláňach na ceste do Kanaánu, miestny moabský kráľ Balák "sa zhrozil, lebo tam bolo veľa ľudí" (Num 22,2-3). Ako sa ukázalo, nemusel sa báť, pretože Izrael nemal pokyn Moáb dobyť, ale prejsť ním na svojej ceste (Dt 2, 9). Balák sa však v strachu obrátil na čarodejníctvo a najal si Baláma, aby uvalil na Izrael kliatbu. Balámova povesť v takýchto veciach bola zrejme zlatá (Num 22, 6). Balák zrejme nepočul o bumerangovom nebezpečenstve takejto taktiky, pretože Boh prisľúbil Abrahámovi, že "kohokoľvek prekľaješ, prekľajem ja" (Gn 12, 3).

Balám sa trikrát pokúsi prekliatať Izrael, zatiaľ čo Balák sľubuje, že bude platiť čoraz vyššie poplatky v čoraz väčšej frustrácii. Všetky tri pokusy sú neúspešné, pretože Balám zistí, že nemôže urobiť nič iné, len požehnať Izrael. Nakoniec to vzdá, vzdá sa svojho poplatku, prednesie niekoľko posledných veštieb a vydá sa na cestu domov ako múdrejší a možno aj pokornejší človek.

Pre náš účel je zaujímavé, že Balám bol vopred poučený, aby si dával pozor a hovoril len to, čo mu povedal Boh. A potom, keď ho naplní Boží Duch, zistí, že nemôže robiť nič iné, len hovoriť pravdu od Boha. Jeho hádky s Balákom to vyjadrujú s istou dávkou humoru, keďže Balák sa pri každom neúspešnom pokuse získať to, za čo zaplatil, rozčuľuje.

Balák povedal Balámovi: "Čo si mi urobil? Priviedol som ťa, aby si preklial mojich nepriateľov, ale ty si ich len požehnal!"

Odpovedal: "Nesmiem hovoriť, čo mi Hospodin vloží do úst?" (Num 23,11-12)

Vtedy Balák povedal Balámovi: "Vôbec ich nepreklínaj ani im nepožehnávaj!"

Balám odpovedal: "Či som ti nepovedal, že musím urobiť všetko, čo povie Hospodin?" (Num 23,25-26)

Vtedy Balákov hnev vzplanul proti Balámovi. Udrel ho po rukách a povedal mu: "Povolal som ťa, aby si preklial mojich nepriateľov, ale ty si ich trikrát požehnal. Teraz hneď odíď a choď domov! Povedal som, že ťa bohato odmením, ale Hospodin ti zabránil, aby si bol odmenený."

Balám odpovedal Balákovi: "Či som nepovedal poslom, ktorých si mi poslal: 'Aj keby mi Balák dal svoj palác plný striebra a zlata, nemôžem urobiť nič z vlastnej vôle, ani dobré, ani zlé, aby som prekročil Hospodinov príkaz - a musím hovoriť len to, čo hovorí Hospodin'?" (Num 24, 10-13)

To je znak toho, kto je skutočne naplnený Božím Duchom. Baláma, hoci nebol Izraelita, tu teda môžeme považovať za vzor pre každého pravého izraelského proroka (a určite by sme si mohli priať, aby obmedzenia, ktoré Balám vyslovil pre seba, platili aj pre každého kresťanského kazateľa). Micheáš povedal presne to isté, keď bol predvedený pred Achaba a Jozafata na predvojnové požehnanie (1 Kr 22, 14). Iróniou v tomto príbehu je, že Achab trval na tom, aby počul pravdu, a potom sa ju zámerne (a osudovo) rozhodol ignorovať. Jej ignorovaním však spôsobil jej naplnenie.

Zaujímavé je aj to, čo hovorí Balám vo svojich veštbách, keď na neho zostúpil Boží Duch (Num 24,2):

Ako môžem preklínať

tých, ktorých Boh nepreklial?

Ako môžem vypovedať

tých, ktorých Hospodin neodsúdil? (Num 23,8)

Boh nie je človek, aby klamal,

ani syn človeka, ktorý by zmenil svoje rozhodnutie.

Hovorí a potom nekoná?

Sľubuje a neplní?

Dostal som príkaz požehnať;

požehnal a ja to nemôžem zmeniť. (Num 23,19-20).

Balám, ktorý hovorí z Ducha, nemôže zlorečiť tým, ktorých Boh požehnal. Žiaľ, dnes máme náboženských vodcov, ktorí sa cítia slobodní požehnávať to, čo Boh odsúdil, a vyhlasujú, že ich pri tom osvieti Duch.

Takže už v čase Izraela na púšti nachádzame poučenie o tom, čo sa stane, keď niekto používa prorocké dary pod kontrolou Božieho Ducha. Majú nutkanie hovoriť pravdu - aj keď pochádzajú z pohanského prostredia.

Oveľa väčšia časť pravdy však už bola v týchto príbehoch oznámená prostredníctvom iného, oveľa väčšieho, Duchom naplneného proroka - samotného Mojžiša. Je to Tóra - Boží zákon, daný na Sinaji. Pavol nazýva zákon "stelesnením poznania a pravdy" (Rim 2, 20). Niet divu, veď Nehemiáš hovorí, že zákon učil Duch (Neh 9, 20), a on je Duchom pravdy. Tento veľký odkaz Božieho zákona v Starej zmluve - bezprecedentný a jedinečný (Dt 4,32-33; Ž 147,19-20) - je základom celého zvyšku Starej zmluvy. Zákon tvoril základ pre kázanie prorokov, poskytoval hodnotiace kritériá pre pisateľov dejín a napájal korene izraelského kultu. A toto všetko bolo spojené do Písma, ktoré teraz držíme v rukách. Písmo k nám prichádza ako Božie slovo prostredníctvom Božieho Ducha. A pretože tí, ktorí hovorili a písali prostredníctvom Ducha, boli pod vplyvom pravdy samotného Boha, toto slovo je pravda. Ako pravda je Božie slovo v Písme dôveryhodné a je dané preto, aby tvorilo základ všetkého nášho myslenia, viery a správania. Práve toto slovo pravdy formuje náš pohľad na svet ako veriacich, a tým riadi, ako vnímame všetko ostatné v živote. Božie slovo je platformou, na ktorej staviame celý svoj život.

Pravdivosť a dôveryhodnosť Božieho slova je jednou z najcennejších vecí, ktoré autor Žalmu 119 oslavuje vo svojej veľkej básni.

Sochy, ktoré ste položili, sú spravodlivé;

sú plne dôveryhodné....

Tvoja spravodlivosť je večná

a váš zákon je pravdivý....

Všetky vaše slová sú pravdivé;

všetky tvoje spravodlivé zákony sú večné. (Ž 119,138.142.160)

Preto na ňom žalmista s dôverou stavia celý svoj život. Ježiš mal o Božom slove rovnaké presvedčenie ako žalmista. "Tvoje slovo je pravda," povedal Ježiš svojmu Otcovi (Jn 17, 17), keď už uznal pôsobenie Božieho Ducha pri odovzdávaní pravdy (Jn 16, 13).

C. Záver

Veríte tomu? Že Božie slovo, ktoré máme teraz v Písme, je pravdivé a dôveryhodné? Tomu veril Ježiš. Verili tomu žalmisti, proroci, Mojžiš a dokonca aj Balám (nehovoriac o jeho oslovi). Je to základná súčasť kresťanskej viery, že Boh nás nenechal v temnote nevedomosti alebo omylu. Naopak, ako nám pripomenul Peter na začiatku tejto kapitoly, Boh hovoril prostredníctvom ľudských bytostí, ktoré pri ich rozprávaní a písaní niesol Duch. A základným znakom tohto Duchom riadeného výroku je pravda a dôveryhodnosť. Nestačí však len vyjadriť mentálny súhlas, len tým, že si po sebe zopakujeme: "Verím, že Biblia je pravdivá." Je potrebné urobiť minimálne dva ďalšie kroky.

Predovšetkým, staviate celý svoj život vo všetkých jeho rozmeroch na pravde Božieho slova? Je váš pohľad na svet formovaný Bibliou? Nie je Biblia len objektom, ale aj predmetom vášho myslenia? To znamená, že Biblia by nemala byť len niečím, o čom premýšľame, ale niečím, čím premýšľame. Má byť základom pre to, ako premýšľame o všetkom ostatnom, a má byť vodítkom pre to, ako konáme za všetkých okolností.

Po druhé, preverujete všetky tvrdenia a učenia, s ktorými sa stretávate - v knihách, na kazetách alebo v iných médiách, z kazateľnice alebo od známych kresťanských komunikátorov - pravdivosťou Biblie? Najlepším príkladom, ktorý môžeme nasledovať, je príklad Berijcov. Keď počuli kázanie apoštola Pavla, iste "prijali posolstvo s veľkou horlivosťou". Ale aj keď to bolo od Pavla, stále "každý deň skúmali Písmo, či je pravda, čo Pavol hovorí" (Sk 17, 11). Lebo len Písmo mohlo dokázať pravdivosť alebo nepravdivosť jeho slov - dokonca aj slov apoštola. Robíte to aj vy? Písmo je kontrolným bodom reality, ku ktorému by ste mali pozvať všetky nároky na vašu vernosť, aby vás sprevádzali. Čítate zaujímavú kresťanskú knihu s veľmi presvedčivou chválou na obálke. Áno, ale mali by ste sa pýtať sami seba: Je to to, čo Biblia naozaj hovorí? A ak kniha stavia svoju argumentáciu na niekoľkých biblických pasážach, je to to, čo Biblia ako celok v kontexte skutočne znamená? Je to pravdivé celé posolstvo Písma, alebo ide o skreslenie dosiahnuté prekrútením jednej časti Biblie vytrhnutej z kontextu a z pomeru?

Nechcem z nás všetkých urobiť cynikov, ktorí nikdy nič neprijmú a ničomu neuveria. Problémom je, zdá sa mi, že príliš veľa kresťanov je príliš rýchlych na to, aby prijali a uverili všetkému. Moja prosba je jednoducho o väčšie rozlišovanie a pripomínanie si Ježišových slov: nie všetko, čo si nárokuje jeho meno, mu nevyhnutne patrí. Nie všetko, čo sa hlási k Duchu, pochádza od Ducha pravdy. Našťastie ten istý Duch pravdy, ktorý hovoril prostredníctvom prorokov a inšpiroval Písmo, sa usídlil aj v každom veriacom. Jedným zo znakov pôsobenia Ducha Svätého v našom živote je teda to, že nás presviedča o pravdivosti svojho slova a vedie nás k pravde. On však nie je Duchom protirečenia. Preto je vhodné zvážiť všetky prorocké slová, ktoré tvrdia, že ich dáva Duch Svätý, a preveriť ich na základe Písma.

Rozmýšľanie

Modlitba

8. Pieseň

9. Požehnanie

10. Pieseň (ÁAAAMEN alebo posledný verš)

Related Media

Related Sermons