Srdce, ktoré horí

1. Privítanie a modlitba - Andrej

Bratia a sestry, prajem nám všetkým Boží pokoj a radosť. Je dôvod na radosť? Áno, je! Pretože Kristus vstal z mŕtvych. Nie je to len abstraktná pravda. Je to základ našej viery. Kristus žije a my, ktorí v Neho veríme sa môžeme tešiť na večný život s Ním.

Pozdravujeme všetkých, ktorí nás sledujú online.

Vítame návštevu z Hurbanova.

Posielame pozdravy do Hurbanovskeho zboru a do Komárna.

Svedectvo z Izraela. Zalezi mi na našom zbore a verím, že aj Pánovi.

Modlitba

2. Pieseň 73 - Filip

3. Modlitby - Filip

4. Piesne - Filip

5. Kázeň - Andrej

Ospravedlniť sa za hlas. Bojujte somnou. Luk 24, 13-35

Postupujme teraz po veršoch. Majme otvorené Biblie a spolu sledujme.

A.

13 V ten istý deň dvaja z nich išli do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená na šesťdesiat stadií.

14 A rozprávali sa navzájom o všetkom, čo sa udialo.

15 Ako sa tak zhovárali a vzájomne dohadovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a šiel s nimi.

16 Ich oči boli zastreté, aby ho nespoznali.

Máme uvedené miesto a čas. Ktorý je to “ten istý deň”? Je to prvý deň po sobote. Deň, keď ženy našli Ježišov hrob prázdny. Išli do dediny menom Emauzy, sedem míľ, pravdepodobne na západ od Jeruzalema smerom ku stredozemnému moru.

O kom je tu reč? O dvoch z nich. Sú to dvaja z širšieho kruhu učeníkov. 18. verš nás informuje, že je to učeník Kleofáš a niekto druhý. Je možné, že je to jeho manželka, keďže išli po sviatkoch domov, ale nevieme úplne presne, kto bol ten druhý učeník.

Rozprávali sa spolu o tom všetkom, čo sa udialo. Boli zmätení, nevedeli čo si majú počať s tými informáciami. Neskôr oni sami vysvetlia Ježišovi, o čom sa rozprávajú.

Ich rozhovor prerušil nový cestujúci. Ježiš sa k nim pripojil na ceste do Emauz. Ježiš je ten, ktorý nachádza týchto učeníkov. Keď s nimi ticho kráčal, nespoznali ho. Kráčať s cudzincami po jeruzalemských cestách však nemuselo byť ničím nezvyčajným. To, že ho nespoznali nepochádzalo z toho, že bol cudzinec. Boh im dočasne zabránil spoznať Ježiša. No vieme, že Ježiš mal už iné telo. Toto nerozpoznanie umožnilo Ježišovi učiť o nevyhnutnosti jeho smrti a zmŕtvychvstaní a ukázať, ako sa tým naplnilo Písmo.

B.

17 I spýtal sa ich: „O čom sa takto idúcky rozprávate?“ Oni sa zronení zastavili a

18 jeden z nich, menom Kleofáš, mu povedal: „Ty si vari jediný návštevník Jeruzalema, ktorý nevie, čo sa tam po tieto dni stalo!“

19 On sa ich spýtal: „A čo?“ Odpovedali mu: „To, čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorok, mocný v čine i v reči pred Bohom, aj pred všetkým ľudom.

20 Ako ho veľkňazi a naši poprední muži vydali, aby bol odsúdený na smrť, a ukrižovali ho.

21 A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Dnes je však už tretí deň, ako sa to všetko stalo.

22 Niektoré z našich žien nás aj vyľakali. Pred svitaním boli pri hrobe,

23 a keď nenašli jeho telo, prišli a hovorili, že sa im zjavili anjeli a tí im hovorili, že žije.

24 Niektorí z našich išli k hrobu a zistili, že je to tak, ako povedali ženy. No jeho nevideli.“

Ježišova otázka zrejme tak šokovala oboch učeníkov, že museli zastať. Otázka otvorila ranu v ich srdciach a obnovila ich smútok. Kleofášova poznámka nám ukazuje, že o Ježišovi sa hovorilo v celom Jeruzaleme. Všetci tam boli, obyvatelia aj pútnici, vedeli o ňom a o tom, čo sa sa mu stalo (porov. Sk 26, 26).

Ježiš sa pýtal svojich spoločníkov, aby sa vyjadrili čo vedia, a aby odhalili, čo je pre nich dôležité. Vnímali Ježiša ako mocného proroka v Božích očiach a všetkých ľudí. Títo učeníci tiež pripísali vinu za Ježišovu smrť náboženským vodcom, čo je ďalší bod, ktorý Lukáš zdôrazňoval počas celého evanjelia. Náboženské autority neuznávali Ježiša ako proroka od Boha.

Učeníci na rozdiel od izraelských vodcov dúfali, že Ježiš sa ukáže ako osloboditeľ ich národa (porov. 1,68; 2,30.38; 21,28), teda Mesiáš - ktorého zrejme vnímali ako politického osloboditeľa. Samozrejme, Ježiš svojou smrťou na kríži skutočne vykúpil Izrael a celý svet, ale oni hovorili o fyzickom oslobodení od Ríma a o zriadení pozemského kráľovstva.

Ich odvolávka na tretí deň od Ježišovej smrti naznačuje očakávanie, že sa dovtedy stane niečo dôležité. Skutočnosť, že sa z ich pohľadu nič nestalo, bolo veľkým sklamaním. Zdá sa, že si neuvedomovali, že Ježiš je oveľa viac ako prorokom alebo politickým mesiášom, je Božím Synom. Ďalšou možnosťou však je, že to boli veriaci, ktorí boli jednoducho znechutení a sklamaní Ježišovou smrťou.

Správa niektorých žien z ich skupiny učeníkov o prázdnom hrobe ich zmiatla, vyľakala. Existovali dôkazy o prázdnom hrobe, ale samotného Ježiša nevideli. Prázdny hrob bol len zvláštnou hádankou, ktorá týchto učeníkov odradila. Dokonca aj keď počuli o anjelskej návšteve, nepozdvihlo to ich náladu (porov. 1:22). To, čo potrebovali vidieť nie je len prázdny hrob, ale stretnúť sa so živým a vzkrieseným Kristom.

25 Ježiš im povedal: „Vy nechápaví a leniví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci!

26 Či nemusel Kristus toto všetko pretrpieť a tak vojsť do svojej slávy?“

27 A počnúc od Mojžiša a od všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho vzťahovalo vo všetkých Písmach.

Blázon alebo nechápavý v Starom zákone je človek, ktorý nedovolí, aby Písmo ovplyvnilo jeho myslenie alebo správanie. Títo učeníci boli nechápaví. Boli tiež "leniví srdcom", aby uverili tomu, čo zjavili predchádzajúci proroci a Ježiš. Prehliadli proroctvá o tom, že Mesiáš musí trpieť, radšej sa sústredili len na tie, ktoré predpovedali jeho oslávenie. Až po utrpení a smrti mal Kristus vojsť do svojej slávy.

Potom títo dvaja učeníci dostali to, za čo by každý z nás dal čokoľvek: Ježišov vlastný výklad Písma. Ježiš ukázal, ako zámer a znenie starozákonného hebrejského Písma dokonale pripravili cestu pre Mesiáša, aby prišiel, slúžil, učil, uzdravoval, vyháňal démonov, bol zradený, trpel, zomrel a vstúpil do slávy. To, čo sa stalo Ježišovi, nebolo nič nové a neočakávané. Boh na to Izrael pripravoval celý čas. Písmo bolo plné Ježiša.

Všimnime si, bratia a sestry. K týmto učeníkom nepristupoval ako ku Tomášovi. Neukázal im svoje rany a nedal im možnosť sa dotknúť Jeho rúk. Odkazuje ich na Písmo. "Nedostatočne rozumeli Písmu. Preto sa nevedeli vyrovnať s Kristovou smrťou. Vo svojej teológii nemali miesto pre Mesiášovu smrť, a preto nemali vo svojej teológii miesto ani pre vzkriesenie. Nie preto, že by odmietali Písmo. Nie preto, že by nikdy nečítali Písmo. Nie preto, že by nikdy nechodili do synagógy, aby počúvali vyučovanie Písma. Nie je to preto, že by Písmu neverili. Je to jednoducho preto, že Písmu rozumeli len čiastočne... Čiastočné porozumenie Písmu im nestačilo. Nebolo to tak, že by neverili Písmu. Verili. Bolo to preto, že sa uspokojili s obmedzeným chápaním Písma. Oni neboli jediní, toto vidíme aj u ostatných učeníkov.

Bratia a sestry, aj my môžeme byť nechápaví a pomalý srdcom veriť, čo hovorí Písmo. Stáva sa to vtedy, keď sa príliš silno držíme svojich predstáv o pravde, ako to robili títo učeníci. Stáva sa to vtedy, keď nepoznáme Písmo a nedovolíme, alebo si nepripúšťame celú pravdu tak ako je napísaná. Pravda Písma je viac, ako naše názory a predstavy, ktoré sme si osvojili možno z nejakej tradície, ako títo učeníci. Pristupujme k Pánovi s úprimnou prosbou a dovoľme, aby nám On sám vysvetľoval Písmo a zjavil nám pravdu o Ňom, aby sme boli múdri.

28 Tak sa priblížili k dedine, do ktorej sa uberali, a on sa tváril, že ide ďalej. 29 Ale oni naňho naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil.“ Vošiel teda, aby zostal s nimi.

Ježiš týchto učeníkov nenútil, aby verili alebo sa s ním zabávali. Podnietil ich duchovný apetít a potom nechal tieto rozhodnutia na nich. Boží Duch však pôsobil v ich srdciach a oni sa jeho pôsobeniu nebránili. Následne chceli počuť viac. Naliehali na Ježiša, aby zostať s nimi pre ďalšie spoločenstvo a osvietenie (porov. 18:3; 19:2). Zjavne to bolo viac než len láskavá ponuka ktorá odráža východnú pohostinnosť. Ježiš prijal ich pozvanie.

30 Keď s nimi zasadol k stolu, vzal chlieb, dobrorečil, lámal a podával im.

31 Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol.

Ježišova modlitba nad chlebom a jeho lámanie otvorili duchovné oči Kleofáša a jeho spoločníka.

Znie to, akoby to bola večera Pánova, ale nebola. Aj bežné jedlá boli také. Hostiteľ lámal chlieb a po ďakovnej modlitbe sa podával. Nemohla to byť večera Pánova, pretože Ježiš odišiel skôr, ako sa rozdalo víno!

Týmto činom sa im však "otvorili oči a spoznali ho". Nevieme, či videli rany po klincoch na jeho rukách, alebo to bolo preto, že počuli, ako lámal chlieb v hornej miestnosti - a tiež pri nasýtení päťtisíc ľudí. Ale len čo si uvedomili, kto je, "zmizol im z očí" (24, 31). Nepochybne mu chceli položiť mnoho otázok; jeho zmiznutie ich však neznechutilo, ba naopak, boli nadšení.

Teraz vedeli, že človek, o ktorom dúfali, že je Mesiáš, ktorý musel trpieť a potom zažiť oslávenie, skutočne vstal z mŕtvych. Lukáš hovorí, že sa im otvorili oči. Niekto to urobil za nich.

Je zrejmé, že Boh im dal porozumieť, čo sa stalo a kto je Ježiš. Boh je ten, kto zjavuje svojho Syna ľuďom prostredníctvom svojho Ducha. Po svojom vzkriesení sa Ježiš mohol zjavovať a miznúť podľa ľubovôle. Je to vlastnosť jeho vzkrieseného tela. Ježiš v tomto momente zmizol z ich očí, pretože títo učeníci sa stali veriacimi a svedkami jeho vzkriesenia. Teraz im dal priestor, aby si splnili úlohu, aby o tom hovorili a boli Jeho svedkami.

Uvedomujeme si, že tu Ježiš zázračne zmizol?" Ale oni si nepovedali Wow, On zázračne zmizol! Wow, úžasné, my sme videli oslávené telo Krista, ktoré zázračne zmizlo! Nikdy predtým sme niečo také nevideli. A mimochodom, odkiaľ prišiel, keď sa objavil na ceste? O tom nehovorili. Pozrime sa na to, čo povedali.

32 Tu si povedali: „Či nehorelo naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“

33 A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a ostatných, čo boli s nimi.

34 Títo hovorili: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a ukázal sa Šimonovi.“

35 Aj oni porozprávali, čo sa im cestou stalo a ako ho spoznali pri lámaní chleba.

To, čo zapálilo ich srdcia, bolo pochopenie Písma, ktoré im vysvetlil Ježiš, vzkriesený Pán. Je to zápal radosti a tá radosť je taká ohromujúca, že vyskočili od stola, keď Ježiš zmizol, otočili sa a zamierili späť do Jeruzalema, aby oznámili, že Ježiš žije a že to všetko má zmysel, lebo to predpovedalo Písmo.

Ježiš je živý a Písmo je živé. Bratia a sestry, Ježiš im zapálil srdcia, keď sa s nimi rozprával a vysvetľoval im Písmo a to sa premenilo na horlivosť hlásať posolstvo, ohlasovať posolstvo o vzkriesenom Pánovi. To, o čom tu hovoríme, je radosť a svedectvo. Dve veci, ktoré z toho vyplývajú, keď naše srdce horí, pretože rozumieme Písmu, máme vnútornú radosť, pretože vieme, že je to pravda a naše spasenie je zabezpečené, a nemôžeme to zadržať, takže bežíme šíriť oheň.

Keď sa nám objasní pravda Písma, srdce sa zapáli pre radosť a svedectvo. A to môže byť naša skúsenosť. Môžeme byť súčasťou spoločenstva horiaceho srdca, však? Môžeme si užívať vzrušujúcu radosť, ktorá pramení z pochopenia Slova a z toho, ako nás motivuje k jeho ohlasovaniu. A práve to prežívali oni.

Slovo je horiaci, radostný, hrejivý oheň, ktorý zapaľuje srdce v láske ku Kristovi, v láske k strateným a v láske k pravde. Robí nás radostnými a motivuje nás k službe, k ohlasovaniu evanjelia, k tomu, aby sme hovorili ako títo učeníci: "On žije, On žije. Je to pravda, Písmo je pravdivé. On je náš Vykupiteľ." Pane, naplň nás tým istým ohňom, tou istou vzrušujúcou radosťou.

- Priznám sa, že ma vždy fascinovali slová, ktoré povedali títo učeníci. Čo nehorelo naše srdce, keď nám Ježiš vysvetľoval Písma a keď sme sa s Ním rozprávali? Ich srdcia, ktoré boli lenivé sa zmenili na srdcia zapálené.

Je to už viac ako pred 10 rokmi, čo bolo moje srdce zapálené, keď som sa rozprával s Ježišom a keď mi otváral Písma. Pán Ježiš používa svoje slovo, aby zapaľoval moje srdce dodnes.

Pamätám si na to. Mal som približne 18 rokov, žili sme v Hurbanove. Na mládeži sme spolu s kazateľom, mojim otcom, začali študovať Bibliu. Každý ju mal študovať doma a robiť úlohy a potom sme sa každý týždeň stretli a počas jedného večera sme to prechádzali spolu. V štúdiu nás viedla jedna knižka. Vyslobodenie z pút Božou mocou. Moje svedectvo je presne také isté ako Emauzských učeníkov. Moje srdce sa zapálilo a čoskoro na to som tiež zatúžil ísť na teológiu a zvestovať Božie slovo, byť kazateľom. Po celé tie roky sa mi potvrdzuje táto pravda, Boh zapáli naše srdce keď s Ním komunikujeme a keď nám otvára Písma.

- Obávam sa, že niektorí ľudia, ktorí vnímajú, že nie sú zapálení a niečo im chýba niekedy nechcú prijať túto pravdu. Biblia niektorých nudí, nie je pre nich zaujímavá a nemajú skutočný modlitebný život. Niektorí hľadajú oheň na konferenciách a po koncertoch alebo ktovie kde u takého proroka alebo onakého duchovného vodcu. Hľadajú znamenia, uzdravenia a zázraky. Niektorí hľadajú jednoducho vzrušenie alebo zábavu.

Povedia: V mojom zbore sa len číta Biblia a káže Božie slovo, chcem ísť tam, kde to žije. Och, priateľ môj, diabol spraví všetko, aby ťa odohnal od Písma. Všetko spraví pre to, aby si nepoužíval jedinú útočnú zbraň, ktorú máš k dispozícii v Božej výzbroji, meč Ducha, Božie slovo. Niekto sa jednoducho neodovzdá čítaniu Písma a modlitbám. Potom sa pýta, prečo nehorí.

Áno, príde eufória, príde dočasný zápal, alebo aj oheň, no často to nie je Boží oheň. Nehľadajme Boží oheň na miestach, kde nie je. Nechoďme si po Kristov oheň na miesta, kde nie je.

- Mňa Kristus zapálil a neustále zapaľuje v zboroch kde sa číta Božie slovo a kde sa káže Božie slovo. Aj tu v Košiciach. Pretože to podstatné je to, že som vo vzťahu so živým Kristom a On mi vysvetľuje Písmo. Diabol mnohých oklame, že toto je nuda, len aby nehoreli pre Krista. Potrebuje premeniť Kristovu armádu na skupinu vojakov, najlepšie oddelených jednotlivcov, ktorí nebojujú.

Úprimne túžiš po tom, aby tvoje srdce horelo Božím ohňom pre Pána? Pros Pána v celej úprimnosti, aby ti dal On múdrosť porozumieť Božiemu slovu a študuj. Modli sa a študuj. Boh sa má k úprimným úprimne. Tak ako zapálil srdcia týchto učeníkov, tak zapáli aj tvoje srdce.

Bratia a sestry, táto istá kapitola 24 Lukáš pokračuje tým, že sa Ježiš zjavil učeníkom. 36 „Kým o tom hovorili, on sám sa postavil uprostred nich a povedal im: „Pokoj vám!““

‭‭„Potom im hovoril: „Toto sú moje slová, ktoré som vám povedal, kým som bol ešte s vami: Musí sa vyplniť všetko, čo je o mne napísané v Mojžišovom zákone, Prorokoch a Žalmoch.“ Vtedy im otvoril myseľ, aby chápali Písma, a povedal im: „Tak je napísané, že Kristus bude trpieť, tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov.“

‭‭ Bratia a sestry, Pán Ježiš je ten, kto otvára mysle učeníkov, aby chápali Písma.

- Vždy keď spievame alebo prosíme o to, aby Pán zapálil naše srdcia musíme si uvedomiť, že to sa deje vtedy, keď sa rozprávame s Pánom a keď nám On sám vysvetľuje Písmo. Lenže, ako sa to môže stať? Veď Kristus už nie je tu na zemi, odišiel k Otcovi. Stále je možné sa rozprávať s Ježišom a On aj dnes vysvetľuje Písma.

Ján 16

12 Ešte vám mám toho veľa povedať, ale teraz to nemôžete zniesť.

13 Keď však príde on, Duch pravdy, uvedie vás do celej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo bude počuť. Bude vám zvestovať aj to, čo príde.

14 On oslávi mňa, lebo z môjho vezme a zvestuje vám.

15 Všetko, čo má Otec, je moje, preto som vám povedal, že z môjho vezme a zvestuje vám.

Je tu Tešiteľ, Duch Svätý, ktorý v nás prebýva. Skrze Neho sa môžeme rozprávať s Kristom a skrze Neho nám Ježiš vysvetľuje Písma. Naše srdcia môžu horieť. Buď naplnený Duchom. Nenapĺňajme sa týmto svetom, čo ovládne naše mysle, potom samozrejme nebudeme mať chuť po Božom slove.

Pán tiež posiela dar Ducha ku vyučovaniu učiteľom, aby nám všetkým pomáhali a slúžili pri otváraní Písma. Nie sme v tom sami, Pán nám túži vysvetľovať Písmo, to je úžasná pravda, na ktorú sa môžeme spoľahnúť. Preto kážeme Božie slovo aj z tohto miesta a očakávame, že nás Pán používa, aby otváral Písma.

- Chceš, aby horelo tvoje srdce? Modli sa, rozprávaj sa s Kristom a otváraj Písmo. Dovoľ Kristovi, aby ti ho vysvetľoval. Toto nie je žiadna teória. Je to aj moja skúsenosť. Viem, že nie len moja, priatelia.

- Čo očakávame, keď otvárame Písmo? Niekedy máme nesprávne očakávania. Očakávajme s vierou, že Boh k nám bude hovoriť.

Keď študujeme Písmo, máme privilégium mať prístup k autorovi knihy. Sám Boh je s nami prostredníctvom Ducha Svätého, keď čítame.

To naozaj čítanie nejakej knihy môže toto spôsobiť? To je akosi zastaralé. Niekto číta Bibliu a nič sa nedeje. Číta je viac krát a nič sa nestane. Prečo? Pretože sa nestretol so vzkrieseným Kristom. Pretože neočakáva a vlastne neverí, že živý Pán k Nemu bude hovoriť a pretože nebol naplnený Duchom, ktorí je kľúčom k výkladu. Srdcia si nevieme zapálit sami. Ježiš krstí Duchom a ohňom. Ježiš vykladá Písma a zapaľuje naše srdcia. Ježiš vystríha pre lenivosťou. Nebuďme leniví a neochotní, čítať, modliť sa a chváliť.

Naďalej to budem opakovať, podľa mojej skúsenosti. Moja rada, začni 30 minút denne a viac, ak máš teraz problém stráviť na modlitbách a pri Písme čo i len 10 minút. Kde čakáš, že ťa Ježiš zapáli? Kde inde ako v chvíľach s Ním pri slove a modlitbe.

Modlitba

6. Záverečná pieseň - 124 prvé 3 verše- Filip

7. Požehnanie

Milosť Pána Ježiša Krista, láska Božia a spoločenstvo Svätého Ducha nech sú so všetkými nami. Amen.

8. 124 - štvrtá sloha.