Boh, ktorý uzdravuje - Jahve Rafa

Dnes si prejdeme Božie meno alebo titul Božieho charakteru známy ako Jahve Ráfá, čo znamená Boh, ako lekár alebo Boh lieči. Lenže, keď je toto meno použité v texte znie ako Jahve Rofechá a znamená Boh, ktorý ťa uzdravuje. Takto je to použité aj v Exodus 15, 26.

Povedal: „Ak budeš naozaj poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je v jeho očiach správne, ak poslúchneš jeho príkazy a zachováš všetky jeho ustanovenia, nedopustím na teba nijakú chorobu, akú som dopustil na Egypťanov, lebo ja, Hospodin, som tvoj lekár.“ Alebo Ja som ten, ktorý ťa uzdravuje.

Výklad

Bratia a sestry, v dnešnom texte zaznejú mená troch riek. Jedna z nich bude podceňovaná, Jordán. Táto rieka je pre mňa niečím špeciálna.

Predtým, ako sa pozrieme do Božieho slova, chcel by som vám ukázať zopár fotiek a video z 29.3.2023. Počas tohto dňa som z Božej milosti mohol zažiť niečo, čo mi ostane v pamäti do konca života. Krst v Jordáne. Spolu s bratom Viktorom Repaským, ktorý mi pomáhal, sme mohli pokrstiť 8 ľudí.

(Fotky + video).

Poznáme viacero biblických príbehov, kde môžeme spoznávať práve toto Božie meno, ktoré poukazuje na Boha, ktorého charakter je aj lekár alebo ten, ktorý uzdravuje. Prosím, dnes sa pozrime na to, čo sa stalo s Naamanom Sýrskym.

2 kráľov 5, 1-27

1 Naamán, veliteľ vojska sýrskeho kráľa, bol zaslúžilým a váženým mužom u svojho pána, pretože skrze neho doprial Hospodin Sýrčanom víťazstvo. Ten muž, udatný hrdina, bol však malomocný.

Naamán je predstavený ako veľký muž, je úspešný vo svojej vojenskej kariére, pretože velil sýrskej armáde, jednotke, ktorá umožnila Sýrii dominovať v regióne. Jeho kráľ ho za jeho prácu náležite chválil. Lenže tento udatný vojenský hrdina mal jeden vážny problém, ktorý poznačil jeho život: bol malomocný. Mal lepru.

Ako to, že bol veliteľ a mal lepru? Toto malomocenstvo nemuselo byť extrémne pokročilého typu, keďže mohol byť veliteľ. Mohlo ísť aj o to, že v minulosti víťazil a dosiahol víťazstvo pre Sýriu a teraz nemohol priamo bojovať kvôli malomocenstvu.

Dozvedáme sa zaujímavý fakt. Božie slovo uvádza, že Hospodin dal Naamánovi jeho víťazstvo a teda dal víťazstvo Sýrii. Na prvý pohľad sa toto tvrdenie môže zdať zarážajúce, pretože Naamán nie je Izraelita. V 1., 2. knihe kráľov sa však opakovane zdôrazňuje Božia zvrchovanosť nad všetkými národmi a všetkými ľuďmi. Pán si už nárokoval vlastníctvo politickej budúcnosti Sýrie (1 Kr 19, 15). Iste môže konať v prospech Sýrčana, hoci len preto, aby potrestal Izrael za modloslužbu (porov. 2 Kr 13, 3). Pán už predtým poslal prorokov aj k Neizraelitom (1 Kr 17, 7 - 24), preto nie je prekvapujúce, že sa tu zaoberá Naamánom.

2 Raz vyrazili sýrske prepadové skupiny a v Izraeli zajali dievčatko. To slúžilo Naamánovej žene.

3 Raz povedalo svojej panej: „Keby tak môj pán zašiel za prorokom, ktorý je v Samárii, ten by ho zbavil malomocenstva.“

Bratia a sestry, tieto dva verše ma napĺňajú šťastím. Úprimne, pozrime sa čo sa to stalo. Izraelské dievča trpí, uniesli ju, stala sa z nej slúžka Naamanovej ženy. Ona vidí zlý zdravotný stav svojho pána Naamana a povie mu kľúčovú informáciu.

Napriek zlej situácii sa delí o vedomosti, ktoré jej pán potrebuje najviac. Moc a sláva Naamána nezachránia, ale tieto informácie áno.

Tieto slová mi dávajú veľkú nádej. Proste my musíme hovoriť. Nevieme, čo sa stane a ako si Boh použije naše slová. My len verne hovorme o Ježišovi kristovi a o uzdravení nášho ducha a duše.

Možno by si prví čitatelia knihy všimli, že aj dievča v texte je v zajatí. Napriek svojmu zajatiu nie je zatrpknutá ani neužitočná. Naopak, delí sa o to, čo vie o Pánovi a prorokovi, zo záujmu o Naamána a z túžby vidieť, ako sa zvelebuje Božia sláva. Takto koná podobne ako Daniel, Mardochaj, Ezdráš, Nehemiáš a ďalší vyhnanci, ktorí sa starajú o duchovné a fyzické blaho svojich dobyvateľov.

4 Naamán šiel a podrobne oboznámil svojho pána s tým, čo hovorilo dievča z Izraela.

5 Sýrsky kráľ povedal: „Vyber sa a choď! Izraelskému kráľovi pošlem list.“ Vybral sa teda a vzal so sebou desať talentov striebra, šesťtisíc šeklov zlata i desať sviatočných šiat.

6 Izraelskému kráľovi doručil list tohto znenia: „Spolu s týmto listom posielam ti svojho služobníka Naamána, aby si ho zbavil malomocenstva.“

7 Keď izraelský kráľ prečítal ten list, roztrhol si šaty a zvolal: „Som azda Boh, aby som usmrcoval alebo oživoval? Veď ten posiela ku mne niekoho, aby som ho zbavil malomocenstva. Posúďte len a zistíte, že hľadá proti mne zádrapku.“

Naamán sa chytá akéhokoľvek zdroja možného uzdravenia a rozpráva svojmu kráľovi, čo mu dievča povedalo. Elizeova sláva sa rozšírila z najnižšej spoločenskej vrstvy až do paláca. Sýrsky kráľ koná jediným spôsobom, ktorý pozná - ako kráľ. Napíše predstavovací list a žiadosť, posiela Naamána s darmi a pošle svojho veliteľa, aby sa uzdravil. Nevie, že praví proroci nepracovali za peniaze Izraelského kráľa, ani nad nimi nemá kráľ moc. Poslanie Naamána k izraelskému kráľovi teda Naamánovi neprináša nič dobré.

Izraelský kráľ určite chápe márnosť tohto listu, pretože vie, že nie je liečiteľ. Aj on rozmýšľa ako kráľ a tuší, že Sýria hľadá zámienku na obnovenie starého nepriateľstva. Netuší, že túto cestu spôsobila hlboká osobná bolesť a čisté detské pohnútky.

Bratia a sestry, priznám sa, že som nerozumel obavám Izraelského kráľa. Chápem, že poznal svoje limity, nie je ani Boh, ani liečiteľ. On však poznal Elizea. 2 kniha kráľov 3 potvrdzuje, že súčasný Izraelský kráľ Jorám sa poznal s Elizeom. Rozprávali sa a Jorám mohol sám zakúsiť, že Elizeus je Boží prorok. Dokonca mu poradil a pomohol vo vojenskom ťažení. No je tiež pravdou, že Izraelský kráľ Jorám bol modloslužobník a nebol v Božej ani Elizeovej priazni.

Jorám nehľadal pomoc u Boha, Hospodina, namiesto toho narieka nad svojou bezmocnosťou a myslí si, že ide o zlomyseľnú zámienku.

8 Keď sa Boží muž Elizeus dozvedel, že izraelský kráľ si roztrhol šaty, odkázal kráľovi: „Prečo si si roztrhol šaty? Nech len príde ku mne. Pozná, že je v Izraeli prorok.“

9 Naamán prišiel so svojimi koňmi i vozmi a zastal pri vchode do Elizeovho domu.

10 Elizeus mu po poslovi odkázal: „Choď, umy sa sedemkrát v Jordáne a telo budeš mať opäť zdravé ako predtým.“

11 Naamán však nahnevane odišiel. Povedal: „Myslel som si, že on sám vyjde, postaví sa, bude vzývať meno Hospodina, svojho Boha, zamáva rukou nad postihnutým miestom a tak ma zbaví malomocenstva.

12 Nie sú azda damaské rieky Abana a Parpar lepšie než všetky vody Izraela? Nemohol som sa v nich umyť a ozdravieť?“ Zvrtol sa a nazlostený odišiel.

13 Tu pristúpili jeho služobníci a prehovárali ho: „Otec môj, keby od teba prorok žiadal niečo náročného, iste by si to urobil. Či to neurobíš tým skôr, keď ti povedal: ‚Umy sa a budeš čistý!‘?“

14 Zostúpil teda, pohrúžil sa sedemkrát v Jordáne, ako to žiadal Boží muž, a jeho telo dostalo mladícku sviežosť. Bol čistý.

Napriek tomu, že kráľ lamentuje a nevolá Elizea, prorok je prvý, ktorý kontaktuje kráľa. Pomáha mu. Prečo sa Boh rozhodol pomôcť Jorámovi, keď v Neho neveril? Pretože Boh a tiež prorok Elizeus považujú Naamánovu prítomnosť za príležitosť dokázať, že v Izraeli je skutočný prorok, čo je to isté ako keby povedal, že v Izraeli je skutočný živý Boh. Podobne ako služobníčka v 5,2-3 sa rozhodne využiť túto ťažkú situáciu, aby pomohol Naamánovi. Elizeus chce ukázať Naamánovi, že kým panovník ho neuzdraví, niekto v Izraeli ho môže vyliečiť a to je živý Boh, Hospodin. Jahve Ráfá.

Keď Sýrčan prichádza so svojím impozantným sprievodom, prorok mu nevychádza v ústrety. Namiesto toho posiela posla, aby mu prikázal, že ak chce byť uzdravený, má sa sedemkrát umyť v Jordáne. Prečo takýto rezervovaný prístup k Sýrčanovmu problému? Prečo ho aspoň neprivítal osobne? Nie je napísané prečo. Elizeus možno dával najavo, že nie je jeden z ďalších liečiteľov, ktorých už Naaman vyskúšal. Nie je prorok, ktorý očakáva platbu alebo ktorý si potrpí na dary a že ho treba presviedčať a vyjednávať s ním. Vyzerá to tak, že ide o skúšku viery. Nejde o proroka, ktorý splní Naamanove očakávania. Aké boli jeho očakávania? 11 Myslel som si, že on sám vyjde, postaví sa, bude vzývať meno Hospodina, svojho Boha, zamáva rukou nad postihnutým miestom a tak ma zbaví malomocenstva. Nie okázalosti a magické úkony, nie. Len slovo Božie a prísľub. Netreba osobné stretnutie, netreba dary, okázalosť, netreba pompéznosť a čáry máry. Stačí Božie slovo, Boží sľub. Choď, umy sa sedemkrát v Jordáne a telo budeš mať opäť zdravé ako predtým. Určite je to veľká skúška pokornej viery, ktorú si Naamán pochopiteľne zle vysvetľuje ako urážku. Národná hrdosť a osobné očakávania veľkolepého, zázračného predstavenia vedú veliteľa Naamana k tomu, že v hneve odišiel.

Opäť sú to Naamánovi služobníci, ktorí mu prichádzajú na pomoc. Zaútočia na pýchu svojho pána zdravým rozumom. Urobil by niečo ťažké, uvažujú, tak prečo neskúsiť tento pomerne malý a ľahký skutok, čo by ho mohol vyliečiť? Čo to môže ublížiť? Stačí uveriť prorokovi (Božiemu slovu), urobiť presne podľa jeho slov.

Viete, to čo sa deje v tomto texte je tak nadčasové. Božie slovo je jasné. Uver, ako dôkaz viery sa presne v Jordáne umy alebo ponor sedemkrát a budeš zdravý ako predtým. Uver, že budeš zdravý práve takýmto spôsobom a tak sa stane. Bol by Naaman uzdravený, keby šiel do Damaskej rieky a tam sa umyl 7 krát? Nie. Musel to byť Jordán? Áno. Ale on chcel inú rieku. To je jedno, čo chcel on. Boh povedal Jordán. Bol by uzdravený, keby sa umyl 5 krát? Nie. Čo ak sa chcel umyť iba 3 krát? Nestačí? Nie. To je jedno čo chcel on, ako bolo jedno, že on chcel, aby sa Elizeus správal podľa jeho očakávaní. Boh povedal sedemkrát, tak sa mal umyť 7krát. Nejde o to, že by bol Jordán magická rieka. Ani nejde o to, že každý, kto sa v nej 7 krát umyl bol zdravý. Išlo o to, že Božie slovo má moc. Bola to Božia vôľa. Svojvoľnosť vs. Božia vôľa. Kto mu uverí? Kto sa Bohu podriadi a vykoná presne podľa Jeho vôle? Len úplná poslušnosť, nie polovičatá, nie 90%, ale úplná poslušnosť Božiemu sľubu zabezpečila Naamanovi uzdravenie. Boh ho uzdravil. Jahve Ráfá.

Vidím to nespočetne veľakrát. Ľudia prekrútia, neveria, hnevajú sa na jasnosť a jednoduchosť Božích pravidiel a prisľúbení. Jednoduchosť toho, čo Pán požaduje ako prejav lásky a viery k Nemu uráža dnešného človeka. Prečo to nemôžem urobiť takto a prečo nie takto? Stačí, že to povedal Boh. Božie slovo, príkazy a zasľúbenia platia aj dnes a sú jasné. Nie všetko je hneď úplne jasné, ale väčšina prikázaní je jasná. Nie vždy sú ľahké, pretože sa musíme prekonávať v pýche ako Naaman, ale sú jasné. No človek sa vykrúca a chce si robiť po svojom. Žiaľ, je to vidieť aj medzi tými, ktorí sa nazývajú kresťanmi. Pridávajú do bohoslužieb a do života toľko doplnkov a výmyslov, že zabúdajú na podstatu.

Jedna z najčastejších otázok, ktoré musel môj otec riešiť hlavne s mládežníkmi je: “môžem chodiť s neveriacim alebo neveriacou”? Nie, nemôžeš! “Ale, čo ak toto a tamto?” Nie. Jednoduchý príkaz a zákaz a ľudia sa urážajú na tej jednoduchosti.

Jednou z tém, s ktorou sa zas stretávam ja je: “Nemusím sa dať pokrstiť, veď som už bol pokrstený ako bábätko”. Áno, to je Božia vôľa, aby si sa dal pokrstiť. Ak v Neho veríš, na základe svojej viery sa máme dať pokrstiť ponorením na vyznanie viery v Ježiša Krista, čím vyjadrujeme vieru v smrť Pána Ježiša Krista a Jeho vzkriesenie a tiež vyjadrujeme vieru, že Pán Ježiš to isté spravil v našom živote. Boli sme mŕvy vo svojich hriechoch, žili sme pre staré a hriešne “ego”, zomreli sme starému životu a vstali sme k novému životu, boli sme s Kristom vzkriesení k večnému životu. Pán Ježiš si praje, aby sme túto vieru vyznávali v krste. Jednoduchý príkaz. Lenže pre mnohých nie je jeho uskutočnenie jednoduché. Tlak rodiny a okolia je silný, často aj tlak zo strany inej cirkvi. Som však vďačný za každého veriaceho, v ktorom Pán pracuje a postupom času ukáže, že Pána Ježiša miluje najviac, viac ako svoju rodinu alebo okolie, ktorí na neho tlačia. Viacerých sme krstili za posledné obodbie a úprimne sa z toho teším.

Vďaka Bohu, že sa Naaman nakoniec pokoril pred Bohom, umyl sa v Jordáne 7krát a bol uzdravený. Boh ho uzdravil, ako dôsledok Božej vôle a tiež viery a poslušnosti Naamanovej.

15 Nato sa vrátil s celým sprievodom k Božiemu mužovi. Keď prišiel, zastal pred ním a vyhlásil: „Teraz som spoznal, že nikde inde niet Boha, iba v Izraeli. Teraz prijmi, prosím, od svojho služobníka dar.“

16 Elizeus povedal: „Akože žije Hospodin, ktorému slúžim, neprijmem.“ Hoci naliehal, odmietol prijať.

17 Vtedy Naamán povedal: „Keď nie, dovoľ, aby sa tvojmu služobníkovi dostalo aspoň toľko prsti, čo uvezie pár mulíc, lebo tvoj služobník už nebude prinášať spaľované obety ani obetné dary iným bohom, jedine Hospodinovi.

18 Hospodin však nech dovolí svojmu služobníkovi výnimku. Keď môj pán vstúpi do Rimmónovho chrámu, aby sa tam klaňal, a oprie sa o moju ruku, ukloním sa zároveň i ja v Rimmónovom chráme. Ak by som sa teda v Rimmónovom chráme poklonil, nech to Hospodin svojmu služobníkovi odpustí.“

19a Povedal mu: „Choď v pokoji.“

Tento text obsahuje jedno z najväčších správ o obrátení pohanov v Starom zákone. Podobne ako Rachab (Joz 2, 9 - 13), Rút (Rút 1, 16 - 18) aj Náman uveril v Pána. Naaman nebol uzdravený len zo svojej telesnej nemoci, ale aj zo svojej duchovnej.

Naamánovo obrátenie zahŕňa krásne vyznanie viery. Vyhlasuje, Teraz som spoznal, že nikde inde niet Boha, iba v Izraeli. Okrem Pána neexistuje žiadny iný boh, a tento záver vyvodzuje z toho, že ho mohol a dokázal uzdraviť iba Boh, Jahve Ráfá. Preto, keď spomína Rimmónov chrám, chrám falošného bôžika, nejde o to, že on verí v Rimmóna alebo by chcel uctievať iného boha, nie. On už uctieva iba jedného živého Boha, Hospodina. Dôkaz je ten, že si pýta prsť. Je to zem, zemina alebo hlina. Prosí, aby si so sebou mohol vziať domov hlinu, z ktorej postaví vo svojej vlasti oltár Pánovi.

Prosí, aby mu Pán odpustil, že sa výnimočne bude musieť objaviť v chráme Rimmona. Rimmon bola sýrska verzia Baala. Tam sa môže stať, že sa pokloní, ak sa oňho oprie jeho kráľ. Naamán hovorí, že toto "uctievanie" nebude skutočným uctievaním, pretože už vyznal výlučnú existenciu a zvrchovanosť Jahveho. Naaman vie, že to nie je správne a vie, že sa to Bohu nebude páčiť, preto žiada o odpustenie.

Aj z tohto dôvodu mám rád Bibliu, Božie slovo. Neprikrášľuje ľudí a neprispôsobuje text čitateľovi, aby nebol urazený. Táto Naamanova prosba, nie je pre nás návod, je to jednoducho popis, čo sa stalo a ako sa to stalo.

Je to veľká milosť, že pohan, nežid, mohol uveriť v Hospodina a začal Ho uctievať. Preukázal viac viery, ako väčšina Izraelitov, v severnom kráľovstve, v tej dobe.

Žiaľ, Naamánovo vyznanie viery nezdieľala väčšina Izraelitov tej doby, pretože odmietli jediného pravého Boha a prijali bohov, ktorí nemôžu uzdravovať. Ježiš to zdôrazňuje, keď v Lukášovi 4,23-30 karhá obyvateľov Nazareta.

Záver

Luk 4, 23-30

23 A Ježiš im hovoril: „Iste mi poviete toto príslovie: ‚Lekár, uzdrav sám seba!‘ Aj tu, vo svojej domovine urob to, o čom sme počuli, že sa stalo v Kafarnaume.“ 24 On však povedal: „Amen, hovorím vám, že nijaký prorok nie je vzácny vo svojej domovine. 25 Pravdu vám hovorím: Za čias Eliáša, keď sa nebo na tri roky a šesť mesiacov zavrelo a v celej krajine nastal veľký hlad, bolo v Izraeli mnoho vdov. 26 Ale Eliáš nebol poslaný k nijakej inej, iba k vdove do sidonskej Sarepty. 27 A za čias proroka Elizea bolo v Izraeli mnoho malomocných. No nikto z nich nebol očistený, iba Naamán zo Sýrie.“ 28 Keď to počuli, všetkých v synagóge zachvátil hnev. 29 Vstali a hnali ho von z mesta. Vyviedli ho až na kraj vrchu, na ktorom bolo postavené ich mesto, aby ho odtiaľ zhodili. 30 Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.

Modlitby

Matúš tento text dopĺňa o dôležitý poznatok. Mat 13, 57-58

57 A pohoršovali sa nad ním. Ježiš im však povedal: „Prorok nie je bez cti, iba ak vo svojej domovine a vo vlastnom dome.“

58 Pre ich nevieru tam neurobil mnoho mocných činov.

Bratia a sestry, je Boh aj dnes Jahve Ráfá? Áno, uzdravuje.

Bratia a sestry, ako to, že sú na svete choroby a smrť? Vieme to, je to kvôli, že Adam a Eva zhrešili voči Bohu. Človek zhrešil, všetci ľudia. Žijeme v padlom svete. V tomto svete existujú choroby a smrť.

Je za každým ochorením osobný hriech? Nie. Pán Ježiš to jasne povedal. Spomínate si na to, čo je napísané v Jánovi 9, 1-3?

1 Ako šiel (Ježiš), zbadal človeka slepého od narodenia. 2 Jeho učeníci sa ho opýtali: „Rabbi, kto zhrešil, že sa narodil slepý? On, či jeho rodičia?“ 3 Ježiš odpovedal: „Ani on, ani jeho rodičia nezhrešili, ale stalo sa to preto, aby sa na ňom zjavili Božie skutky.

Dnes je to veľká téma, uzdravovanie. Niektoré spoločenstvá stoja na tom, na uzdravovaní telesných chorôb. Mnohí však žijú v otroctve. Ak nie si zdravý, iste ťa Pán trestá za hriech. Alebo keď si prídu po uzdravenie a neudeje sa to, zvalia to na nedostatok viery. Ľudia žijú v klamstve, že iste nejako vážne zhrešili, keď na nich Boh dopustil chorobu. Pritom niekedy Boh dopustí chorobu, aby sa oslávil v našich slabostiach, alebo aby sa na nás zjavili Božie skutky, alebo aby sa formoval náš charakter na Jeho podobu.

Uzdravil Pán Ježiš každého chorého? Nie každého. Mnohých áno, ale nie každého. Čítali sme, konkrétne v danom texte šlo o nevieru. Podobne za čias Elizea bolo mnoho malomocných Izraelitov, ale uzdravený bol muž zo Sýrie, Naaman, pretože uveril Bohu a tiež preto, lebo Boh chcel jasne demonštrovať, že On je jediný živý Boh.

Ak však mám vieru, musí ma Boh uzdraviť? Nie, nemusí ma fyzicky uzdraviť. Nie je povinný. Apoštola Pavla tiež neuzdravil, a povedal mu to známe: “Stačí ti moja milosť”.

Uzdravuje Boh mnohých aj dnes? Áno, spomínam si na to, čo sa stalo bratovi Bánovi a ako nám o tom hovoril, ako ho Boh ochránil a uzdravil. Naďalej pre nás ostáva viera, že Boh má moc uzdraviť človeka. Primárne poďme za Ním, keď nás trápia nemoci a choroby. Mnohých uzdravuje. Modlili sme sa za sestru Jarku Frištikovú, už sa má lepšie, dokonca sú teraz na dovolenke. Aj dnes sa budeme modliť za zdravie. Áno, mnohých, čo v Neho veria a prosia o uzdravenie, On ich uzdraví. Naďalej je to Jahve Ráfá.

Bratia a sestry, nikdy však nezabudnime na to, že Bohu nejde v prvom rade o naše fyzické uzdravenie, ale duchovné.

Izaiáš 53,5, ktorý je potom citovaný v 1Pt 2,24, je kľúčovým veršom o uzdravení, ale často sa nesprávne chápe a používa. "Ale on bol prebodnutý pre naše previnenia, bol rozdrvený pre naše neprávosti; trest, ktorý nám priniesol pokoj, bol na ňom a jeho ranami sme uzdravení." Slovo preložené ako "uzdravení" môže znamenať buď duchovné, alebo fyzické uzdravenie. Z kontextu Izaiáša 53 a 1 Pt 2 je však jasné, že sa tu hovorí o duchovnom uzdravení. "On sám niesol naše hriechy na svojom tele na dreve, aby sme zomreli hriechom a žili pre spravodlivosť; jeho ranami ste boli uzdravení" (1 Pt 2, 24). Tento verš hovorí o hriechu a ospravedlnení. Preto byť "uzdravení" v oboch týchto veršoch hovorí o odpustení a záchrane, nie o fyzickom uzdravení.

Niekedy sú ľudia fyzicky uzdravení, keď uveria v Krista, ale nie vždy je to tak. Niekedy je to Božia vôľa uzdraviť, ale niekedy nie. Božie vôľa nie je to, aby sme boli večne tu na zemi v tomto tele, ale spolu s Ním v Jeho kráľovstve.

Boh stále koná zázraky. Boh stále uzdravuje ľudí. Napriek tomu sú choroby, bolesť a smrť stále realitou tohto sveta.

Každého z nás však čaká úplne uzdravenie. Napokon nás úplné uzdravenie čaká v nebi. V nebi už nebude žiadna bolesť, choroba, utrpenie ani smrť (Zjavenie 21).

Modlitba

Pieseň 307

Related Media

Related Sermons