Jahve Jireh

Meno Jahve Jireh znamená Hospodin sa postará alebo Hospodin si vyhliadne. Podľa toho, že si Boh zaobstaral alebo vyhliadol baránka namiesto Abrahámovho syna Izáka. Prečo hovorím vyhliadol, keď v textoch, ktoré čítame je napísané postará? Pretože základ slova JIREH je vidieť. Postaral sa v tom zmysle, že si vyhliadol a zabezpečil obeť namiesto Izáka. Na záver uvidíme, ako to bolo definitívne uskutočnené.

Toto meno vzniklo na základe veršov Gen 22, 8 a 14

8 Abrahám odvetil: „Syn môj, baránka na spaľovanú obetu si obstará Boh.“ Tak šli obaja spolu ďalej.

14 Abrahám nazval toto miesto „Hospodin sa postará“. Tak sa dodnes hovorí: „Na vrchu sa Hospodin postará.“

Dnes si prejdeme spolu celý tento text, aby sme porozumeli významu tohto Božieho mena, resp. Jeho charakteru.

Chcem len upozorniť, že tento text sme už mali aj pri predchádzajúcej sérii biblických hodín. Nepôjde však o kópiu predchádzajúcej kázne, pretože dnes sa zameriavame na Boží charakter Jahve JIREH.

Výklad

Genesis 22

1 Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma a povedal mu: „Abrahám!“ On odvetil: „Tu som.“

2 Boh povedal: „Vezmi svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, odíď do kraja Morija a obetuj ho tam ako spaľovanú obetu na vrchu, o ktorom ti poviem.“

3 Abrahám včasráno osedlal osla, vzal so sebou dvoch sluhov i svojho syna Izáka. Keď naštiepal dreva na spaľovanú obetu, vstal a vybral sa na miesto, o ktorom mu hovoril Boh.

Bratia a sestry, uvedomme si niekoľko skutočností.

Po prvé - Boh skúšal Abraháma! Boh nepokúša na zlé, na hriech, to robí diabol. Boh ho skúšal, aby sa potvrdila jeho viera alebo aby sa ukázala jeho oddanosť. Hospodin chcel preskúšať, či mu Abrahám tak úprimne dôveruje, aj keď už dostal zasľúbeného potomka. Boh videl, že veľmi miluje svojho syna Izáka. Neochabla teraz jeho láska k Bohu Hospodinovi?

Bratia a sestry, slová "vezmi svojho syna a obetuj ho" znejú strašne. Tieto neuveriteľné príkazy zahájili zvláštnu skúšku, ktorú musel Abrahám podstúpiť. To znamenalo zabiť svojho syna a tým zmariť zmluvné zasľúbenie, ktoré mu dal Boh. Aj keď to na prvý pohľad vyzeralo nerozumne a protirečivo, Abrahám poslúchol.

Ďalej si uvedomme, že Boh povedal, aby obetoval svojho jediného syna. Nie je to zvláštne? V tom čase Izák nebol Abrahámov jediný syn, bol tu ešte Izmael, ktorého mal Abrahám s Hagar. Izák bol však jediný syn narodený podľa Božieho zasľúbenia a jeho jediný dedič. Toto potvrdzuje aj Genezis 21,12, Abrahámovo potomstvo sa bude volať po Izákovi. Izák bol jediným synom zasľúbenia, Izmaela s Hagar poslali preč, o tom sa dozvedáme v kapitole 21.

Tretia skutočnosť - Abrahám veľakrát pripravoval Hospodinovi obetné zvieratá, pretože veril, že je hriešny a je potrebná obeť ako zmierenie. Teraz sa však mohol pýtať: "Mám naozaj obetovať dediča, prostredníctvom ktorého sa majú naplniť všetky zasľúbenia? Ako budeme mať potomkov ako piesku a ako hviezd na nebi?"

Abrahám však verne poslúchol Boží príkaz a hneď ho šiel aj vykonať. To slovo "Včasráno" poukazuje na bezodkladnú poslušnosť, aj keď išlo o tak závažnú vec, akou je obetovanie syna. Išiel na miesto Mórija. Pre informáciu, bolo to miesto, kde neskôr stál Jeruzalemský chrám.

4 Na tretí deň Abrahám pozdvihol oči a zďaleka uzrel to miesto.

5 Povedal svojim sluhom: „Zostaňte tu s oslom. Ja pôjdem s chlapcom ta, pokloníme sa Bohu a vrátime sa k vám.“

Trojdenná cesta (v.4) síce poskytla veľa času na premýšľanie o Božích príkazoch, avšak Abrahám nezaváhal, ani nespochybňoval Božie zámery alebo to, či je Boh dobrý, keď si žiada ľudskú obeť.

Vedel totiž, že Boží zákon zakazuje človeku zabiť svojho syna. Vedel tiež, že Boh nenávidí ľudské obete a vždy bolo obetované zviera. A tiež vedel, čo hovorí 1. Mojžišova 9, 6: „Ak niekto preleje krv človeka, nech jeho krv preleje človek“.

- V týchto veršoch zisťujeme to, čo si Abrahám myslel. Miesto pochybovania ubezpečil svojich služobníkov, že sa k nim obaja vrátia. V. 5: "Zostaňte tu s oslom. Ja pôjdem s chlapcom ta, pokloníme sa Bohu a vrátime sa k vám.“ Bratia a sestry, tieto slová by nám mohli uniknúť, ak si na ne nedáme pozor. Vidíme tú vieru? Wow. On si bol istý, že sa vrátia obaja so synom.

6 Abrahám vzal drevo na spaľovanú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka. Sám vzal oheň a nôž a tak šli obaja spolu. 7 Izák povedal svojmu otcovi Abrahámovi: „Otec!“ Ten odpovedal: „Čo chceš, syn môj?“ Izák sa spýtal: „Pozri, oheň a drevo je tu, no kde je baránok na spaľovanú obetu?“

8 Abrahám odvetil: „Syn môj, baránka na spaľovanú obetu si obstará Boh.“ Tak šli obaja spolu ďalej.

Izák bol už dosť veľký na to, aby vedel ako prebieha obetovanie. Videl, že je zabezpečený oheň aj drevo, kamene by si zabezpečili priamo na mieste, ale chýba baránok, obetné zviera. Pýta sa, Otec, kde je baránok?

V Abrahámovej odpovedi máme verš, ktorý sme čítali na začiatku. Tu je spoznávame charakter Boha, Jahve JIREH, Boh si obstará obetu. Abrahám nepovedal, že Boh si zaobstará obeť, ale špecifikoval, že to bude baránok, ovečka. Týmito slovami viery ubezpečoval svojho syna.

9 Keď došli na miesto, o ktorom im povedal Boh, Abrahám tam postavil oltár, naukladal naň drevo, zviazal syna Izáka a položil ho na oltár, na drevo.

10 Abrahám vystrel ruku, vzal nôž, aby zabil svojho syna.

11 Vtom z neba zavolal naňho Hospodinov anjel: „Abrahám, Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som!“

12 Anjel mu povedal: „Nedotýkaj sa chlapca, neublíž mu! Teraz viem, že sa bojíš Boha, lebo si mi neodoprel ani svojho jediného syna.“

Prečo to robil? Prečo šiel zabiť svojho syna? Všetky jeho sny boli v Izákovi. Všetky zasľúbenia boli v Izákovi. Miloval Izáka. Tak dlho čakal na tejto dlhej púti na prvé znamenie zasľúbenia.

Hebrejom 11, 17-19 ukazuje, že Abrahám natoľko dôveroval v nemennosť Božieho zasľúbenia, že veril, aj keby Izák zomrel, tak je Boh schopný ho vzkriesiť z mŕtvych, alebo miesto Izáka poskytnúť náhradnú obeť (v.8). Abrahám veril, že Boh splní svoje sľuby ohľadom Izáka a tak sa rozhodol, že bude dôverovať Bohu, aj keby to znamenalo Izákovu smrť a následné vzkriesenie.

Boh poznal Abrahámovu vieru a jeho odhodlanie Izáka v poslušnosti obetovať, preto Hospodinov anjel naliehavo zavolal na Abraháma a zasiahol, aby Izák prežil.

Keď Izák vstal z oltára, bolo to určitým predobrazom alebo pripodobnením vzkriesenia. Prakticky bol mŕtvy, od smrti ho delila možno iba sekunda. Boží anjel ho však zachránil. Viera vo vzkriesenie ho zachránila.

To je Abrahámova viera. To je viera, ktorá prešla poslednou skúškou a takto sa dokázala. Prejavila sa v poslušnosti a v dôvere v Boha, že On naplní svoje zasľúbenia, svoje slovo. "Hoci ma žiada, aby som sa vzdal svojho syna, budem Mu dôverovať." Boh má vždy svoj dobrý plán.

13 Abrahám sa rozhliadol a v kroví uzrel barana zachyteného za rohy. Abrahám šiel, vzal barana a obetoval ho namiesto svojho syna ako spaľovanú obetu.

14 Abrahám nazval toto miesto „Hospodin sa postará“. Tak sa dodnes hovorí: „Na vrchu sa Hospodin postará.“

Smrť toho objaveného barana "namiesto [Abrahámovho] syna" (v. 13) stelesňuje myšlienku náhradného alebo zástupného vykúpenia, ktorá charakterizovala starozmluvný systém obiet, ale oveľa bližšie ukazuje na zástupnú obeť baránka Ježiša Krista. Verše 13-14 odrážajú predchádzajúci dialóg otca a syna o obeti (v. 7-8). Ten baránok bol odpoveďou na vieru Abraháma a na Izákovu otázku "Kde je baránok?" (v. 7). Abrahám si teraz spojil objavenie obetného zvieraťa so svojou odpoveďou a vierou vyjadrenou vo v. 8: "Boh sa postará" [ʾĕlōhîm yirʾeh]. Tak nazval miesto "Hospodin si obstará" alebo Hospodin si nájde, vyhliadne (yahweh yirʾeh, v. 14). Prosím uvedomme si, kto zabezpečil toho baránka na vrchu Morija. On sa tam neobjavil len tak náhodou, že zablúdil a zachytil si rohy. Vhodný okamih náhleho zjavenia sa náhradníka za Izáka ukazuje na zrejmú vec - Hospodin je zodpovedný za objavenie sa baránka. Takto Abrahám a možno hlavne Izák mohli vidieť, čo to znamená hriech. Hriech plodí smrť. Niekto musí zomrieť za môj hriech, buď ja alebo baránok.

Bratia a sestry, niektorí by si mohol pomyslieť, že Boh je krutý, lebo žiadal od Abraháma, aby obetoval svojho syna. Lenže Izákovi sa nič nestalo. Čo sa teda v skutočnosti stalo?

Verím, že Boh úmyselne vybral vrch Mórija. Na tomto vrchu mal zomrieť Abrahámov syn, ale nezomrel. Boh zastavil Abraháma pred tým, aby obetoval svojho syna. Skúšal jeho vernosť. Viete, čo je zaujímavé na tomto vrchu Mórija? Z 2Kron. 3,1 sa dozvedáme, že o niekoľko storočí neskôr bol na tomto mieste vybudovaný Jeruzalem a Boží chrám. V Jeruzaleme, teda pri vrchu Mórija bol obetovaný Boží Syn, Ježiš Kristus. Ten, kto bol naozaj obetovaný bol Boží Syn, nie Abrahámov syn.

Aj v dnešnej dobe sa ľudia pýtajú spolu s Izákom, kde je baránok ? Kto ma zachráni? My dnes vyznávame spolu s Abrahámom: Boh si obstará a vyhliadol baránka, čo je napísané v Genezis 22, 8. Pretože sa to týka aj nás, aj za nás Boh vyhliadol obetného baránka.

O niekoľko storočí pri tom mieste zomrel skutočný baránok Boží, Ježiš Kristus. Boh pripravil to miesto, aby cez Abraháma a Izáka ukázal obraz budúcej udalosti. Kedy namiesto človeka zomrie Boží Baránok, Ježiš Kristus. Ako obetný baránok v Genezis 22 zomrel namiesto Izáka, tak Ježiš dal svoj život ako výkupné za mnohých Marek 10, 45.

Záver

Keď sa Ježiš v Jánovi 1,29 a Jánovi 1,36 nazýva Baránkom Božím, hovorí sa o ňom ako o dokonalej a konečnej obeti za hriech. Aby sme pochopili, kto bol Kristus a čo urobil, musíme začať v Starej zmluve, ktorá obsahuje proroctvá o príchode Krista ako "obete za vinu" (Iz 53, 10). V skutočnosti celý obetný systém ustanovený Bohom v Starej zmluve pripravil pôdu pre príchod Ježiša Krista, ktorý je dokonalou obetou, ktorú Boh poskytne ako zmierenie za hriechy svojho ľudu (Rim 8,3; Žid 10).

Obetovanie baránkov zohrávalo v židovskom náboženskom živote a obetnom systéme veľmi dôležitú úlohu. Keď Ján Krstiteľ hovoril o Ježišovi ako o "Božom baránkovi, ktorý sníma hriech sveta" (Jn 1, 29), Židia, ktorí ho počuli, si mohli okamžite spomenúť na niektorú z dôležitých obetí. Keďže sa blížil čas veľkonočných sviatkov, prvou myšlienkou mohla byť obeta veľkonočného baránka. Pesachový sviatok bol jedným z hlavných židovských sviatkov a oslavou na pamiatku Božieho vyslobodenia Izraelitov z egyptského otroctva. V skutočnosti je zabitie veľkonočného baránka a nanesenie krvi na dvere domov (2 Moj 12,11-13) krásnym obrazom Kristovho vykupiteľského diela na kríži. Tí, za ktorých zomrel, sú pokrytí jeho krvou, ktorá nás chráni pred anjelom (duchovnej) smrti.

Ďalšou dôležitou obetou, pri ktorej sa obetovali jahňatá, bola každodenná obeta v jeruzalemskom chráme. Každé ráno a večer sa v chráme obetoval baránok za hriechy ľudu (2 Moj 29, 38-42). Tieto každodenné obety, podobne ako všetky ostatné, mali jednoducho poukázať ľuďom na dokonalú Kristovu obetu na kríži. Židia v tom čase určite poznali aj starozákonných prorokov Jeremiáša a Izaiáša, ktorí predpovedali príchod toho, ktorý bude "ako baránok vedený na zabitie" (Jer 11, 19; Iz 53, 7) a ktorého utrpenie a obeta prinesú Izraelu vykúpenie. Samozrejme, tou osobou nebol nikto iný ako Ježiš Kristus, "Baránok Boží".

Aj keď sa nám dnes myšlienka obetného systému môže zdať zvláštna, predsa len ide o platbu alebo odškodnenie, ktorému ľahko rozumieme. Vieme, že odplatou za hriech je smrť (Rim 6, 23) a že náš hriech nás oddeľuje od Boha. Vieme tiež, že Biblia učí, že všetci sme hriešnici a nikto z nás nie je pred Bohom spravodlivý (Rimanom 3,23). Kvôli svojmu hriechu sme oddelení od Boha a stojíme pred ním vinní. Preto jedinou nádejou, ktorú môžeme mať, je, že nám poskytne spôsob, ako nás so sebou zmieriť, a to urobil, keď poslal svojho Syna Ježiša Krista, aby zomrel na kríži. Kristus zomrel, aby vykonal zmierenie za hriechy a zaplatil trest za hriechy všetkých, ktorí v neho veria.

Vďaka Jeho smrti na kríži ako dokonalej Božej obete za hriech a jeho vzkrieseniu o tri dni neskôr môžeme teraz mať večný život, ak v neho veríme. Skutočnosť, že Boh sám poskytol obetu, ktorá odčiní naše hriechy, je súčasťou nádhernej dobrej správy evanjelia, ktorá je tak jasne vyhlásená v 1 Petrovom liste 1,18-21:

1 Pt 1, 18-21

18 Veď viete, že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie pominuteľnými vecami, striebrom alebo zlatom, 19 ale drahou krvou Krista. On ako bezchybný a nepoškvrnený baránok 20 bol na to síce vopred vyhliadnutý ešte pred stvorením sveta, ale zjavený v posledných časoch kvôli vám. 21 Skrze neho veríte v Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych a dal mu slávu, takže vaša viera a nádej sa upína na Boha.

Bratia a sestry, všimli sme si, že Ježiš Kristus bol tým vyhliadnutým baránkom? Čítali sme o tom vo verši 20. Božie meno a charakter Jahve Jireh môžeme vieideť hlavne pri Kristovi, ktoré si Otec vyhliadol ešte pred stvorením sveta.

Každý kto verí v Ježiša Krista a vyznáva: "Pán Ježiš zomrel na kríži aj za mňa" už nemusí zomrieť večnou smrťou, ale má večný život. Po smrti budeme vzkriesení, aby sme žili večne s Pánom Ježišom Kristom. Nikto z nás nemusí zomrieť naveky.

Prečítajme si nakoniec slová z Jána 11, 25-26.

25 Ježiš jej povedal: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, aj keď zomrie, bude žiť.

26 Nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa.

Modlitby

Pieseň 192

Related Media

Related Sermons