Jhošuá / Ješua - Ježiš

Úvod

Privítanie

Modlitba

Pieseň 269

Nahrávanie!!

Ješua - Ježiš

Bratia a sestry, dnes by som chcel hovoriť o najkrajšom Božom mene. Je to meno Ježiš. Po grécky, v Novej zmluve, Iésús, ale musíme k tomu ešte niečo pridať a hneď vysvetlím prečo.

V Matúšovom evanjeliu 1, 18-21 je napísané.

18 S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Skôr však, ako sa zišli, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. 19 Jej muž Jozef bol však spravodlivý a nechcel ju verejne vystaviť hanbe. Rozhodol sa teda tajne ju prepustiť. 20 Keď o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: „Jozef, syn Dávida, neboj sa prijať Máriu, svoju ženu. Veď to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. 21 Porodí syna a dáš mu meno Ježiš, lebo on zachráni svoj ľud z jeho hriechov.“

Bratia a sestry, všimnime si verš 21. Pokojne po slovensky. Dáš mu meno Ježiš, lebo on zachráni svoj ľud z jeho hriechov. Prečo je tam to lebo? Pretože evidentne to meno niečo znamená. Daj mu meno Ježiš, prečo práve toto meno? Lebo on zachráni. Hoci bola nová zmluva písaná po grécky, Ježiš aj Jozef s Máriou boli židia. Jeho meno bolo teda hebrejské, možno aramejské a Iésús a Ježiš sú len preklady alebo grécky a slovenský tvar. Aké je teda Ježišovo pôvodné meno? Je to meno Ješua, ktoré pochádza z Jehošua. To meno hovorí o tom, že Boh zachraňuje, je záchrana alebo záchranca. Teraz to dáva zmysel. Jozef mal nazvať syna “Boh je záchrana”, lebo on zachráni svoj ľud z jeho hriechov. Záchranca, lebo zachráni. Rozumieme.

Meno Ježiš, ktoré bolo oznámené Jozefovi a Márii prostredníctvom anjelov (Matúš 1,21; Lukáš 1,31), znamená "Jahve zachraňuje" alebo "Jahve je spása". V preklade z hebrejčiny a aramejčiny toto meno znie Ješua. Toto slovo je kombináciou slov Ya, čo je skratka pre Jahve, meno Boha Izraela (2 Moj 3, 14), a slovesa yasha, čo znamená "zachrániť", "vyslobodiť" alebo "spasiť".

Anglický prepis hebrejského Yeshua je Joshua, my to meno poznáme aj ako Józua. Ale pri preklade z hebrejčiny do koiné gréčtiny, pôvodného jazyka Novej zmluvy, sa meno Ješua mení na Iēsous. Takto Ješua a primerane aj Jozua a Ježiš znamenajú "Jahve zachraňuje" alebo "Pán je spása".

Meno Ježiš bolo v Judei prvého storočia pomerne populárne. Z tohto dôvodu nášho Pána často nazývali "Ježiš Nazaretský", čím ho rozlišovali podľa jeho detského domova, mesta Nazaret v Galilei (Mt 21, 11; Mk 1, 24; Lk 18, 37; Jn 1, 45; Jn 19, 19; Sk 2, 22). Napriek svojej bežnosti je meno Ježiš mimoriadne významné. Ježiš bol poslaný Bohom s konkrétnym cieľom a jeho osobné meno svedčí o tomto poslaní. Tak ako Józua v Starej zmluve viedol svoj ľud k víťazstvu nad Kanaánčanmi, Ješua/Ježiš v Novej zmluve viedol svoj ľud k víťazstvu nad hriechom a duchovnými nepriateľmi.

V Galaťanom 4,4-5 sa píše: "Ale keď sa naplnil stanovený čas, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom, aby sme dostali synovstvo." Boh poslal Ježiša, aby nás zachránil (Ján 3,17). Význam Ježišovho mena - "Jahve zachraňuje" - odhaľuje jeho poslanie (zachrániť a vyslobodiť) a jeho identitu ako Spasiteľa sveta. Bežnosť Ježišovho mena zároveň zdôrazňuje jeho ľudskosť a pokoru. Boží Syn sa vzdal svojej slávy, aby sa stal pokorným človekom (Flp 2, 6 - 8).

Meno Ježiš je dôležité kvôli svojmu významu a kvôli tomu, koho predstavuje. V osobe Ježiša Krista je moc a autorita a, samozrejme, osoba je označená menom. Viac ako s inými menami si Ježišovo meno spájame s jeho špeciálnym charakterom, vlastnosťami a dielom, ako to vidíme v nasledujúcich biblických pravdách:

Spása je len v Ježišovom mene: Ježiš je "11 ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli a stal sa uholným kameňom. 12 A v nikom inom niet spásy, lebo pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení." (Sk 4,11-12; pozri tiež Jn 14,6; 20,31; Sk 2,21; Joel 2,32; 1 Kor 6,11; 1 Jn 2,12).

Odpustenie hriechov sa získava skrze Ježišovo meno: "O ňom svedčia všetci proroci, že v jeho mene dosiahne odpustenie hriechov každý, kto v neho verí.“ (Sk 10, 43; pozri tiež 22, 16).

Veriaci sú pokrstení v Ježišovom mene: Peter odpovedal: „Kajajte sa a každý z vás nech sa nechá pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha." (Sk 2,38; pozri tiež Mt 28,19; Sk 8,12.15-16; 10,48; 19,5).

V Ježišovom mene sa konali uzdravenia a zázraky: " Pretože tento muž, ktorého tu vidíte a poznávate, uveril v jeho meno, toto meno mu dalo silu; a viera, ktorú vzbudilo Ježišovo meno, ho úplne uzdravila pred očami vás všetkých." (Sk 3,16; pozri tiež verše 6-8 a 4,30).

Ježiš učí veriacich modliť sa v jeho mene, to znamená modliť sa v jeho autorite a podľa Jeho vôle: "12 Amen, amen, hovorím vám, že aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi 13 a urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby Otec bol oslávený v Synovi. 14 Keď ma budete o niečo prosiť v mojom mene, ja to urobím." (Jn 14, 12 - 14; pozri tiež 15, 16; 16, 23 - 24).

Meno Ježiš nám pripomína moc, prítomnosť a cieľ vzkrieseného Krista. Uisťuje nás, že Božím milostivým zámerom je zachrániť nás. Náš Pán Ježiš priviedol Boha k ľudstvu a teraz privádza ľudí k Bohu prostredníctvom spásy, ktorú vydobil na kríži. Keď ľudia v Biblii hovorili alebo konali v Ježišovom mene, robili to ako zástupcovia Pána s jeho autoritou. Samotný život veriaceho človeka má byť žitý v Ježišovom mene (Kol 3,17), a tým prinášať Bohu slávu: "11 Preto sa i stále modlíme za vás a za to, aby vás náš Boh urobil hodnými povolania a svojou mocou splnil každý dobrý zámer a dielo viery, 12 aby tak meno nášho Pána Ježiša bolo oslávené vo vás a vy v ňom, podľa milosti nášho Boha a Pána Ježiša Krista.

Meno Ježiš nám ukazuje na Božiu slávu. Robme česť Jeho menu a žime tak, aby bolo oslavované v našom okolí.

Výklad

Bratia a sestry, nebudeme hovoriť o Ježišovi úplne všetko, to by nám nestačili biblické hodiny do konca roka. Vyberieme si jeden text, kde slepý človek od narodenia prešiel procesom spoznávanie mena Ježiš a tiež toho, kým je a kým je pre neho samotného.

A. Prejdime teraz do 9. kapitoly evanjelia podľa Jána. Pán Ježiš odišiel od židov, ktorí ho chceli ukameňovať a ako im ušiel a odišiel z chrámu, uvidel človeka slepého od narodenia, ktorý žobral pri chráme. Boli s ním aj Jeho učeníci a pýtali sa, koho hriech za to môže, že je slepý. Ježiš im odpovedal:

3„Ani on, ani jeho rodičia nezhrešili, ale stalo sa to preto, aby sa na ňom zjavili Božie skutky.

4 My musíme konať skutky toho, ktorý ma poslal, dokiaľ je deň; prichádza noc, keď nik nemôže pracovať.

5 Kým som na svete, som svetlo sveta.“

Ježiš odpovedal učeníkom niekoľko právd. V skratke, že za žobrákovou slepotou nemajú hľadať niekoho hriech, stalo sa to, na Božiu slávu, aby sa na ňom zjavili Božie skutky. Žobrák nemôže vidieť Krista; nikdy nič nevidel. To Ježiš uvidel žobráka. Nevie nič o tom, že Ježiš prichádza. Ježiš ho vidí. Slepý muž je obrazom človeka, ktorý je zaslepený hriechom. Nemá schopnosť vidieť Spasiteľa a je hlboko pohltený svojou zúfalou situáciou. Ďalej, všimnime si slovo "MY" na začiatku verša 4. Pán Ježiš ešte predtým, ako vyliečil tohto slepca potvrdil, že Božie dielo je na jednej strane dielo Boha a na druhej strane je to dielo, ktoré koná Boh cez Ježiša a cez učeníkov. Tí "my" boli Ježiš a učeníci. Tí "My" sme aj my, bratia a sestry, sme pozvaní konať skutky Božie. Zvestovať evanjelium, hovoriť a žiť svedectvo o tom, čo vykonal Ježiš v našom živote.

Prejdime na verše 6 - 7. 6 Keď to povedal, napľul na zem, urobil zo sliny blato, potrel mu ním oči

7 a povedal mu: „Choď, umy sa v rybníku Siloe,“ čo v preklade znamená Poslaný. Odišiel teda, umyl sa a šiel vidiaci.

-Prečo to urobil Ježiš takto? Mohol sa len dotknúť jeho očí a okamžite by prezrel. Prečo ho niekam posielal? Spomedzi rôznych možností výkladu, sa prikláňam k tomu, že si Ježiš žiadal poslušnosť, akoby určitý skutok viery. Slepec urobil presne tak, ako mu Ježiš povedal, poslúchol. Jednoducho, aby bolo vidieť, že mu slepec verí.

Teraz sa dostávame do prvej časti žobrákovho svedectva -

8 Susedia a tí, čo ho predtým vídali žobrať, povedali: „Nie je to ten, čo tu sedával a žobral?“

9 Jedni vraveli: „Je to on!“ Druhí hovorili: „Nie je, ale mu je podobný.“ On sám povedal: „Ja som to!“

10 Opýtali sa ho teda: „Ako to, že sa ti otvorili oči?“

11 On odpovedal: „Človek menom Ježiš urobil blato, potrel mi oči a povedal: ‚Choď k Siloe a umy sa!‘ Šiel som teda, a keď som sa umyl, začal som vidieť.“

Bývalý slepec sa nebránil minulosti. Stretol sa s ľuďmi, ktorí ho poznali ešte ako slepca a žobráka. Keď na ňom videli jasnú zmenu, pýtali sa ho, či je to naozaj on. Pripomínali mu jeho minulosť. On neodpovedal, "zabudnite na moju minulosť", ani nezaprel, "nie, to nie som ja, iba sa na neho podobám". Povedal, "áno, ja som ten žobrák a slepec". Spýtali sa ho: "čo sa stalo, ako je možné, že si sa zmenil?"

On odpovedal, "To muž alebo človek menom Ježiš mi povedal, ako môžem začať vidieť, ja som Ho poslúchol a uveril som Jeho slovám. Urobil som tak a teraz vidím." Povedal im celý príbeh, ako sa zo slepoty dostal až tam kde je teraz, ako to urobil muž menom Ježiš. Jeho susedia však nevideli Ježiša a neboli si istý, čo si o tom všetkom majú myslieť. Priviedli ho teda k farizejom, k odborníkom.

Takto spoznal slepec Ježiša. Najprv len vedel, že je to človek menom Ježiš a vedel, čo mu povedal, aby urobil a začal vidieť.

Prechádzame do druhej časti slepcovho svedectva -

Žobrák teda stojí pred farizejmi, ktorí chceli počuť jeho vlastné slová, vlastné svedectvo, či potvrdí to, čo vraveli jeho susedia. Farizeji boli už dopredu dohodnutí, že Ježiš je akousi kombináciou démonmi posadnutého, satanom inšpirovaného človeka. Už v predchádzajúcich kapitolách môžeme vidieť, že sa k Ježišovi správali agresívne a nepriateľsky. Meno Ježiš vyvolávalo už vtedy rôzne nálady.

Žobrák im povedal, čo sa stalo, 15 Preto sa ho aj farizeji opýtali, ako začal vidieť. Povedal im: „Priložil mi na oči blato, umyl som sa a vidím.“

16 Tu niektorí z farizejov povedali: „Ten človek nie je z Boha, lebo nezachováva sobotu.“ Iní však hovorili: „Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?“ A vznikla medzi nimi roztržka.

Toto svedectvo rozdelilo farizejov na dve skupiny. Jedných nahnevalo to, že to urobil počas Šabatu, druhí zas hovorili, že je od Boha, pretože vykonal takýto skutok.

Podľa pravidiel farizejov a zákonníkov sa cez deň Šabat nesmelo liečiť, čím Ježiš porušil ich ustanovenia.

Farizeji žobrákovi neverili, že bol slepý a šli sa spýtať jeho rodičov. Všemožne sa snažili vyvrátiť Ježišov zázrak. Chytali sa poslednej slamky. Iba jeho rodičia mohli potvrdiť, že bol skutočne slepý od narodenia. Ak ním nebol, farizeji mohli spochybniť Ježišov zázrak.

19 Opýtali sa ich: „Je toto ten váš syn, o ktorom hovoríte, že sa narodil slepý? Ako to, že teraz vidí?“ 20 Jeho rodičia odpovedali: „Vieme, že toto je náš syn a že sa narodil slepý."

Už tu máme 4 skupiny, ktoré "svedčili" farizejom, aký zázrak urobil Ježiš. Slepec, susedia a známi, niektorí farizeji a rodičia. Charakteristickým znakom úmyselnej neviery je, že požaduje stále viac a viac dôkazov, s ktorými sa v konečnom dôsledku aj tak neuspokojí. Ich cieľom nebolo nájsť skutočnú pravdu, v ich srdciach už boli rozhodnutí za každú cenu zdiskreditovať Ježiša.

3.Záver

Bratia a sestry, meno Ježiš aj dnes vyvoláva rôzne reakcie ľudí. Skoro by sa dalo povedať, že hádam ani nie je možné byť k tomu menu nejako ignorantský, skoro v každom človeku to meno niečo vyvoláva. Skoro každý o ňom niečo vie a má na Neho nejaký názor.

Našou zodpovednosťou je pokračovať v službe evanjelia a hlásať Ježiša Krista, pravdu o Ňom, kým je v skutočnosti. Budeme čeliť neviere. Niektorí evanjelium príjmu a niektorí odmietnu. Pán Ježiš je Spasiteľ, On pozýva ľudí ku viere v Neho. Ťahá ľudí k sebe, používa aj naše svedectvá aj zmenené životy, ktoré žijeme.

To, kým je pre nás Ježiš sa v skutočnosti ukáže na celom našom živote. V práci, vo vzťahu s deťmi a priateľmi, v rodine, s kamarátmi a s manželským partnerom a aj vtedy, keď sme sami. Naše svedectvo nie je len o tom, ako Ježiš vstúpil do nášho života. Je to celý život pokánia, zmeny myslenia, aj zázraky, či to, ako sa ukázal Ježiš v manželskej kríze, v práci, vo vzťahu s deťmi. Všade tam máme priestor vydať svedectvo ľuďom, ktorí sú okolo nás a ktorí boli v tých situáciách s nami.

Prečítajme si verše 16 a 17: 16 Tu niektorí z farizejov povedali: „Ten človek nie je z Boha, lebo nezachováva sobotu.“ Iní však hovorili: „Ako môže hriešny človek robiť takéto znamenia?“ A vznikla medzi nimi roztržka. 17 Opýtali sa teda znova toho slepého: „Čo hovoríš o ňom ty? Veď tebe otvoril oči!“ A on odpovedal: „Je prorok!“

Pokračujeme v tom, ako farizeji vypočúvali žobráka, ktorého vyliečil. Spomínate si, ako označil žobrák Ježiša prvý krát? Muž menom Ježiš. Muž. Ako Ho označil teraz? Je prorok! Neskôr si teda uvedomil, že je prorokom od Boha kvôli jeho zázračnej sile.

Tak dal farizejom jednoznačnú a rozumnú odpoveď, ktorá mala byť ukončením vyšetrovania. Dokázal si spojiť svoju skúsenosť s Ježišom a to, že je prorok poslaný Bohom.

Žiaľ, neviera a predpojatosť bránila časti farizejov spojiť si tento a iné zázraky s tým, že Ježiš je od Boha. Ježiša považovali za diablovho služobníka. Vidíme však, čo je napísané vo verši 16? Niektorí farizeji si neboli takí istí, že je od diabla. Ako môže byť hriešny, keď lieči a preukazuje lásku?

Pokračujme ďalej. Začali žobráka presviedčať, možno aj sami seba, že Ježiš je hriešny, pretože to spravil cez Šabat, čím porušil ich pravidlá, čo všetko sa v ten deň môže robiť a čo nie.

25 On však odpovedal: „Či je hriešny, neviem, ale jedno viem, že som bol slepý a teraz vidím."

30 Ten človek povedal: „Práve to je čudné, že vy neviete, odkiaľ je, a mne otvoril oči.

31 Vieme, že Boh hriešnikov nevypočuje, ale vypočuje toho, kto je bohabojný a plní jeho vôľu.

32 Nikdy nebolo počuť, že by slepému od narodenia niekto otvoril oči.

33 Keby on nebol od Boha, nemohol by nič urobiť.“

34 Odpovedali mu: „Ty si sa celý v hriechoch narodil a ideš nás poúčať?“ A vyhnali ho von.

Žobrák sa v tejto časti zmenil na "teológa" a učiteľa. Farizeji mu neustále hovorili, "my vieme". Slepec pochopil, že nevedia, kto je Ježiš a nevedia, čo sa tu vlastne stalo. Nezameriaval sa na to, čo nevie o Ježišovi. Zameral sa na to, čo vie. Vie, že bol slepý a teraz vidí. Rozhodol sa im citovať z Písma a vysvetliť, čo v skutočnosti vieme.

A. "Vieme, že Boh nevypočuje hriešnikov, ale vypočuje toho, kto je bohabojný a plní jeho vôľu." To je starozákonný princíp. Žobrák spojil 2 starozákonné texty dokopy, ktoré sa navzájom dopĺňajú. O týchto skutočnostiach hovoria aj iné texty, ale tiež Žalm 66, 18 a Príslovia 15,29. Žalm 66, 18 Keby som bol mal v srdci zlý úmysel, Pán by ma nebol vypočul.

Príslovia 15, 29 Hospodin je ďaleko od bezbožníkov, no modlitbu spravodlivých vypočuje. To hovorí Starý zákon a tento muž ho poznal.

B. "Nikdy nebolo počuť, že by slepému od narodenia niekto otvoril oči". Toto jeho tvrdenie je tiež správne, nikde v Starej zmluve nie je žiadny záznam o tom, že by niekto otvoril oči slepému od narodenia.

Potom ešte dodal: „Keby tento človek nebol od Boha, nemohol by nič robiť.“ Nemohol robiť tieto zázraky. Nemohol by to urobiť, keby nebol od Boha. Napriek tomu, že Mojžiš a ďalšie významné SZ osobnosti urobili veľa zázrakov, nikdy nevyliečili slepého od narodenia. Takéto skutky sú spojené s príchodom Mesiáša - Izaiáš 42, 7. Pán Ježiš tiež potvrdil tieto slová, ktoré sú zapísané v Luk 4, 18 a 19.

18 Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal zvestovať chudobným evanjelium a uzdravovať skrúšených srdcom. Poslal ma vyhlásiť zajatým prepustenie, slepým vrátiť zrak, utláčaných prepustiť

19 a vyhlásiť milostivý rok Pána.

Samotný zázrak mal podstatne zmeniť pohľad farizejov na Ježiša. Ak ešte nepochopili, že je od Boha, malo by to stačiť na potvrdenie Jeho nároku na Božstvo. Namiesto toho, aby prišli k viere, namiesto toho, aby uznali, že neexistuje ľudské vysvetlenie toho, čo videli a zažili, všetko, čo urobili, bol nelogický hnev. Čím viac dôkazov strana "Ježiša" dala, tým viac sa hnevali. Ich nenávisť sa stupňovala. Konflikt narástol do úrovne, kedy násilne vyhodili preukázateľne vyliečeného slepca.

Stretnutie s Ježišom -

B1

35 Ježiš sa dopočul, že ho vyhodili. Vyhľadal ho a povedal mu: „Ty veríš v Syna človeka?“

36 Ten mu odpovedal: „A kto je to, Pane, aby som v neho veril?“

37 Ježiš mu povedal: „Už si ho videl; je to ten, čo sa s tebou rozpráva.“

38 A on povedal: „Verím, Pane,“ a klaňal sa mu.

Pán Ježiš ho našiel, keď ho farizeji vyhodili. Teraz už Ježiša prvý krát reálne videl. Pán Ježiš sa ho spýtal, či verí v Syna človeka. Inými slovami sa ho spýtal: "Veríš v Mesiáša? Veríš, že Mesiáš prichádza založiť svoje kráľovstvo?" Syn človeka je na jednej strane pomenovanie Mesiáša a na druhej je to pomenovanie druhej Božej osoby, Syna. Detailnejšie sa o ňom píše v Danielovi 7.

Už sme mohli zistiť, že žobrák poznal Starú zmluvu a preto je pravdepodobné, že poznal Mesiášsku teológiu, ktorá bola vtedy veľmi populárna. Preto jeho odpoveď „A kto je to, Pane, aby som v neho veril?“ pravdepodobne neznamená, že nikdy nepočul pojem "Syn človeka", ale skôr, že sa pýtal, "kto konkrétne je Mesiáš a Syn Boží, aby som v neho veril?"

Pán Ježiš mu povedal pravdu, "ja som Mesiáš a Syn človeka". Uzdravenému slepcovi to v tejto chvíli dokonale klaplo, všetko mu to dalo zmysel. Teraz, keď ho Ježiš našiel a zjavil sa mu, kto je, uveril a klaňal sa mu.

Záver

Je to krásne zavŕšenie procesu viery aj svedectva bývalého slepca. Najprv hovoril, že je to človek, ktorý sa volá Ježiš. Potom, že Ježiš je prorok. Následne, že je Boží muž a nakoniec ho nazýva svojím Pánom a klaňal sa mu. Pán Ježiš vyliečil slepotu jeho očí a tiež slepotu jeho duchovných očí. Uvidel Ježiša duchovnými očami, videl pred sebou Boha. Jeho viera sa hneď prejavila v uctievaní a klaňaní sa.

Toto je naša nádej. Nádej nášho poslania je v Ježišovi. On je ten, ktorý hľadá. Hľadá a nachádza duchovne slepých ľudí. Duchovne slepých, duchovne mŕtvych a stratených. Našiel aj nás, lebo nás hľadal. Ak by nehľadal, nikdy by sme ho nenašli.

Luk 19, 10 "Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo zahynulo." Hľadá aj v dnešnej dobe v Košiciach a po celom Slovensku. Jeho milosť stále pretrváva, to je naša nádej. Naše poslanie nekončí, používa si aj nás ku spáse druhých, aby sme hľadali ďalších duchovne slepých ľudí, ktorí sú vo svojom živote stratení. Pretože spása je jedine v mene Ježiš.

Modlitby

Pieseň 90