Stvorenie človeka a pád do hriechu

Stvorenie človeka

Ahojte, naposledy sme si povedali, že spolu prejdeme celé evanjelium. Predstavili sme si témy. Dnes nás čaká prvá časť, tou je stvorenie človeka a pád do hriechu.

Začnime stvorením človeka.

Trochu si vás otestujem.

1. V poradí, ktorý deň stvorenia Boh stvoril ľudí? Šiesty deň.

2. Na koho obraz stvoril Boh človeka? Na svoj obraz.

3. Akým dvojslovným vyhlásením vyhodnotil Boh stvorenie človeka? Veľmi dobré.

V skutočnosti to veľmi dobré je v pôvodine TÓV M:OD a to znamená, že to stvorenie bolo tak veľmi dobré, že to vo veľkej miere presahovalo slovo dobré. Jednotka s hviezdičkou. Skutočne veľmi dobré. Tou najsilnejšou dobrotou dobré.

Prečo to tak zdôrazňujem? Človek nebol hriešny a zlý odvždy. Boh nestvoril človeka hriešneho vzbúrenca. Hriech pochádza mimo človeka. Nevznikol neposlušnosťou človeka a človek nebol prvým hriešnikom. Niekto ho na to naviedol. Človek je síce teraz otrokom hriechu, ale môže byť z neho vyslobodený, pretože to nie je pôvodný Boží plán a človek takto nebol stvorený. O tom si povieme neskôr.

4. Z čoho bol stvorený človek? Prach zo zeme.

Genezis 2, 7

7 Vtedy Hospodin, Boh, stvárnil človeka, prach zo zeme, a vdýchol mu do nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou.

5. Aký príkaz dostal človek od Boha?

Gen 2, 16-17 16 Hospodin, Boh, prikázal človekovi: „Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady, 17 ale nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš.“

6. Prečo stvoril Boh človeka? Vzťah lásky.

Tých dôvodov by sme mohli vymenovať viac, ale jeden dôležitý dôvod je pre spoločenstvo lásky. Boh je láska. Vo svojej trojici má dokonalú lásku, dokonalú jednotu, dokonalý vzťah. Boh človeka nepotrebuje, ale Boh má obrovskú lásku a s ňou sa túži deliť. Boh túži stále prijímať do vzťahu lásky viac a viac osôb alebo ľudí. Stvoril človeka pre večný život s Bohom, pre večný vzťah lásky so svojím Stvoriteľom. Ten vzťah lásky sa prejavuje rôznym spôsobom. Človek prejavuje lásku k Bohu uctievaním, poslušnosťou, napĺňaním zmyslu života, množením sa a reprezentovaním Boha, vládnutím nad stvorenstvom. Životom s Bohom, prechádzaním sa s Ním počas celého života.

Tento vzťah bol narušený. Niečo sa pokazilo. Človek zhrešil.

7. Čo je hriech? Čo je podstata hriechu? Vzbura voči Bohu.

Keby sme mali v skratke opísať, čo je hriech asi by sme zdôraznili, že ide o vzburu a neposlušnosť voči Bohu, minutie sa cieľa, konanie a rozmýšľanie proti Božej vôli. To je najväčší problém človeka.

Človek poslúchol a pridal s k najväčšiemu vzbúrencovi, diablovi. Odovzdal mu dominanciu na zemi. Ako sa to stalo?

Genezis 3, 1-10

1 Had bol najľstivejší zo všetkých poľných zvierat, ktoré utvoril Hospodin, Boh. Povedal žene: „Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov záhrady?“

Zloba, zlo, hriech a vzbura voči Bohu nie sú len abstraktné pojmy alebo filozofické úvahy. V Biblickej správe sá spájajú s osobou, s diablom. Diabol bol prvý vzbúrenec voči Bohu. Bol zhodený z neba. Prvý pokušiteľ. Hoci je človek zodpovedný za svoj hriech a neposlušnosť voči Bohu, pretože nemusel diabla poslúchnuť, musíme vedieť, že to nepochádza z človeka. Človek bol navedený. Dodnes je hriešny človek navádzaný diablom.

Ako začal diabol svoje pokúšanie? Otázkou a to spochybňujúcou otázkou. Prekrútil Božie slová a vložil ich do otázky. Zmenil význam a dôraz Božieho slova. Boh im povolil jesť zo všetkých stromov, okrem jedného. Had to obrátil a pýta sa, či im zakázal jesť zo všetkých stromov. Boha stavia do pozície toho, ktorý všetko zakazuje, pričom v skutočnosti to bol Boh, ktorý im dal všetko a dal im všetky stromy a všetky dobroty, okrem jedného stromu.

Ach, takto pokúša aj dnes, vy kresťania nič nesmiete. Nesmiete sa opiť, nesmiete fajčiť, nesmiete vlastne nič. Potom si človek fakt myslí, že Boh mu všetko len zakazuje, pritom Boh nám dáva toľko veľa a zakazuje len malé minimum a to pre naše dobro, lebo vie, aké by to malo zlé dôsledky.

2 Žena mu odpovedala: „Ovocie zo stromov v záhrade jesť smieme,

3 ale o ovocí stromu, ktorý je uprostred záhrady, Boh povedal: ‚Nejedzte z neho, nedotknite sa ho, aby ste nezomreli!‘“

Eva síce opravila hadovu chybnú otázku, ale zabudla zdôrazniť, že určite zomrú, ak by jedli z toho stromu. Na to reagoval diabol.

4 No had žene povedal: „Nie, určite nezomriete!

5 Boh totiž vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh, budete poznať dobro i zlo.“

Teraz, keď už diabol získal Evinu pozornosť, prechádza do očividného protirečenia Božieho slova. Určite nezomriete, pritom Boh povedal, určite zomriete.

Ako odprezentoval Boha? Boh nie je dobrý a milostivý, je sebecký a klamlivý, bráni mužovi a žene dosiahnuť rovnaké postavenie ako "Elohim" (v. 5).

Po prvé, teda hovorí, že nezomrú. Po druhé, "otvoria sa vám oči", čo je metafora pre poznanie, ktoré predtým nemali. A napokon získajú to, čo patrí Bohu, "poznanie dobra a zla". V podstate tvrdí, že Boh vás len brzdí, aby ste spoznali, že ste vlastne aj vy bohmi. UUU, nepočúvame toto aj dnes?

Keď sa hadove slová zasadia do širšieho kontextu príbehu, ukáže sa, že sú z časti pravdivé, ale zároveň falošné a prinášajú smrť. Ukázali sa ako pravdivé v tom, že muž a žena nezomreli v ten deň fyzicky. Začali zomierať fyzicky a nakoniec zomreli. Tá smrť, ktorú podstúpili v rovnaký deň, podľa Božieho sľubu, je duchovná smrť. Strata vzťahu a lásky s Bohom, strata spoločenstva so zdrojom ich života.

Zažili odcudzenie vo vzťahu s Bohom. Smrť v Biblii znamená oddelenie, nikdy nie zničenie, že by niekto prestal existovať. Hriech má vždy za následok odcudzenie: môže ísť o oddelenie teologické (medzi Bohom a človekom) a sociologické (medzi človekom a človekom).

V Písme sa objavujú tri druhy smrti: fyzická - oddelenie tela a duše (hmotnej a nehmotnej časti človeka), duchovná - oddelenie človeka od Boha a večná - trvalé oddelenie človeka od Boha.

Pokračujeme - Ich oči sa skutočne otvorili (v. 7) a získali čiastoené poznanie, ktoré mal Boh, poznanie dobra a zla, ako im had sľúbil (v. 22), ale im nepovedal, čo sa v skutočnosti dozvedia. Hadove polopravdy skrývali nepravdu a viedli ženu k tomu, aby očakávala úplne iný výsledok. Had hovoril len o tom, čo získa, a vyhýbal sa zmienke o tom, čo pri tom stratí. Prekrúcaním Božej pravdy a Božieho plánu a úmyslov ich diabol pokúšal a navádzal k neposlušnosti Bohu.

Hoci sa im otvorili oči, odmenou im bolo len to, že videli svoju nahotu a boli zaťažení ľudskou vinou a rozpakmi (v. 7). Hoci sa v tomto jednom smere stali podobnými Bohu, bolo to za neočakávanú cenu. Dosiahli izoláciu a strach. Dvojica bola odrezaná aj od možnosti života, jedinej črty božskosti, pre ktorú boli inak predurčení. Získali "múdrosť" výmenou za smrť.

6 Žena videla, že by bolo dobré jesť zo stromu, lebo strom je na pohľad lákavý a na získanie múdrosti vábivý. Vzala z jeho ovocia, jedla, potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou, a jedol aj on.

7 Obom sa otvorili oči a spoznali, že sú nahí. Splietli figové listy a urobili si zástery.

Evu zradil jej vlastný úsudok a pohľad na ovocie. Uverila diablovi namiesto toho, aby poslúchala Boha. Zradný úsudok, keď človek poslúcha žiadosť svojich očí, to je totálna pravda aj dnes. Nie to, čo hovorí Boh, ale môj úsudok a ako sa to zdá mne, či sa to mne páči. To je správanie vzbúreného človeka, ktorého naviedol diabol.

Hovoríme o Eve ako o neschopnej a podvedenej diablom, ale Adam sa v tom viezol s ňou. On sa len pridal. Nič neurobil proti, nič nepovedal, len jedol. Ich vina je rovnaká. Obaja neposlúchli Boha.

V tejto časti je narušený vzťah, ktorý Boh nadviazal s človekom a ktorý je hlavnou témou príbehu o stvorení. Z tohto príbehu môžeme získať veľký prehľad o ľudskej povahe. Správanie Adama a Evy, ako je tu zaznamenané, zopakoval každý ich potomok. Zopakoval som to aj ja, aj moji rodičia aj moji starí rodičia a tak ďalej.

On, Adam, oni prví ľudia mali spravovať zem ako Boží reprezentanti. Mali si ju podmaniť. Namiesto toho sa pridali k diablovej vzbure a akoby mu odovzdali svoje spravovanie.

Potom už začalo to, čo poznáme z listu Rímskym 5, 12. 12 A tak: Cez jedného človeka vošiel do sveta hriech a cez hriech smrť. Takto prešla smrť na všetkých ľudí, pretože všetci zhrešili.

To je naša realita. Človek sa búri proti Bohu, nechce Ho poslúchať, chce si byť sám sebe pán, pritom jeho pánom je diabol. Ľudia odmietajú Boha a nechcú žiť podľa Jeho svätých štandardov. Človek stratil Božiu slávu. Duchovne zomrel a nemá nádej sa k Bohu vrátiť. Nemôže duchovne ožiť zo svojich snáh, tak ako nemôže ožiť socha na námestí.

Duchovne oživiť človeka môže len ten, kto ho duchovne oživil prvý krát, iba Boh.

8 Keď počuli hlas Hospodina, Boha, ktorý sa prechádzal po záhrade za popoludňajšieho vánku, ukryl sa človek i jeho žena pred Hospodinom, Bohom, medzi stromy záhrady.

9 Hospodin, Boh, zavolal na človeka a opýtal sa ho: „Kde si?“ 10 On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, zľakol som sa, pretože som nahý, a tak som sa skryl.“

11 Potom sa ho spýtal: „Kto ti povedal, že si nahý? Nejedol si azda zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť?“

12 Človek odvetil: „Žena, ktorú si mi dal, aby bola so mnou, dala mi z toho stromu, tak som jedol.“

13 Nato povedal Hospodin, Boh, žene: „Čo si to urobila?“ Ona odpovedala: „Had ma naviedol, tak som jedla.“

Adam a Eva počuli Boží hlas. Tu mali bežať sa Bohom, tu ho mali hľadať a volať naňho, povedať čo sa stalo, prosiť o odpustenie. Túžiť po Jeho láske a vzťahu a blízkosti. Tu bol priestor na pokánie. Lenže človek nehľadá Boha. Skryl sa pred Ním, nechce byť s Bohom, hanbí sa, bojí sa, je vinný.

Tak sa genezis 3, 9 stal pravdepodobne najsmutnejším a zároveň najšťastnejším veršom celej Biblie. “Človek, kde si?” Adam, kde si? Andrej, kde si? Boh je iniciátor. Boh hľadá človeka. Ako sa správal Adam? Človek nehľadal Boha, nešiel za ním a neprosil o odpustenie. Nechcel prísť do Božej prítomnosti. Boh hľadá človeka, ktorý sa pred Bohom skrýva.

Keď už ho Boh našiel, Adam vysvetľuje, že sa zľakol Boha, to sa ešte nikdy nestalo. Boh usvedčil človeka jednou otázkou, či jedol zo zakázaného ovocia. Tu dostal človek ďalšiu príležitosť prosiť o odpustenie, prosiť o milosť.

Nie. Aké volanie po odpustení. Aká ľútosť nad svojou vinou a hriechom? Nie. Iba výhovorky. Na koho sa Adam vyhovára? Na Evu, ale pritom obviňuje aj Boha. Eva ma naviedla, aby som jedol a to ty si mi ju dal. Vlastne Eva a ty za to môžete.

Potom Boh obracia pozornosť na Evu, ale ona sa vyhovára na hada. Každý sa len vyhovára a nikto nevníma ľútosť z viny, ktorú spôsobil. Adama a Evu nikto nenútil zhrešiť proti Bohu, preto sú zodpovedný za svoj hriech. Boh však potrestal aj pokušiteľa, ktorý naviedol Evu.

Všetci, ktorí sme tu, sme zodpovedný za svoju neposlušnosť voči Bohu. Pred Bohom nemáme žiadne ospravedlnenie. Hrešili sme dobrovoľne a nie raz. Vzbura voči Bohu sa bude trestať najvyšším trestom a tým je smrť a večné odlúčenie od Boha v zatratení.

Prečo Bohu tak vadí hriech? Pretože je svätý, čistý a láska. Človek zničil vzťah lásky s Bohom a Boh túžil, aby sa ten vzťah obnovil. Lenže takto ten vzťah nemôže pokračovať. Nedá sa to prehliadnuť. Videli sme, že človek sa nekajal, netúžil po očistení, stratil nevinnosť a nechcel byť v Božej blízkosti.

Tým však Genezis 3 nekončí. Je tu slovo nádeje. V Genezis 3, 15 je napísané tzv. protoevanjelium.

8. Čo je protoevanjelium?

Teda prvotná správa o tom, že príde spasiteľ. Prototyp evanjelia o Ježišovi Kristovi.

Genezis 3, 15 Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom; ono ti rozšliape hlavu, ty mu však zraníš pätu!“

V 15. verši Boh prechádza od odsúdenia hada k tomu, kto ho obýval, k satanovi. Raz príde niekto z potomstva ženy, ktorý rozšliape diablovi hlavu.

Naša nádej by sa teda mohla obracať na Evine deti. Lenže Evine deti zhrešili tiež, nepošliapali hlavu diabla. Aj ich deti a ich deti. Aj ľudia pred potopou aj po potope zhrešili. Aj otec viery Abrahám aj patriarchovia zhrešili. Aj Izraeliti v zajatí, aj sudcovia, proroci aj králi zhrešili. Kňazi tiež. Každý. Okrem jedného. Jeden človek nikdy nezhrešil. Jeden odolal diablovmu pokúšaniu. Jeden nepadol. Jeden bol Bohu verný celý život.

Konkrétne sa potomstvo ženy vzťahuje na Ježiša Krista, ktorý sa narodil zo ženy. "Nepriateľstvo" alebo nepriateľstvo a nenávisť, o ktorej sa tu hovorí, je medzi Satanom a Kristom. Hadie semeno, zlí ľudia a démonické sily, udreli na pätu Spasiteľa, keď sa Judáš, farizeji, rabbíni a Rimania sprisahali, aby Ježiša odsúdili na ukrižovanie. Táto rana mu síce spôsobila smrť, ale nebola posledným činom. Tretieho dňa vstal z mŕtvych, keď zaplatil cenu za hriech všetkých, ktorí v neho kedy uveria. Konečné víťazstvo patrilo jemu, rozdrvil hlavu satana a navždy odstránil jeho vládu nad človekom, ktorý sa odovzdá pod vládu Ježiša Krista. Kristova moc mala zničiť Satana a všetky jeho kniežatstvá a mocnosti, zmariť všetky jeho plány a zničiť všetky jeho diela. Moc kríža rozdrvila celú Satanovu ríšu, zbavila by ho moci (najmä moci nad smrťou) a tyranie nad ľudskými telami a dušami. Toto všetko vykonal vtelený Kristus, keď trpel a zomrel za duše ľudí (Hebr 2, 14 - 15). Vďaka tomu, čo Ježiš urobil na kríži, "rozdrvil" diablovi hlavu a navždy ho porazil. Protoevanjelium nám ukazuje, že Boh mal plán spasenia vždy na mysli a o svojom pláne nás informoval hneď, ako hriech vstúpil do sveta. "Boží Syn sa zjavil preto, aby zničil diablovo dielo" (1 Jn 3, 8).

Preto ak veríš v Ježiša Krista a patríš Jemu môžeš s radosťou čítať tieto slová z Rimanom 5, 15-19.

15 S darom milosti to však nie je tak ako s priestupkom. Lebo ak pre priestupok jedného mnohí zomreli, oveľa viac sa v mnohých rozhojnila Božia milosť a dar z milosti jedného človeka, Ježiša Krista.

16 A s týmto darom to nie je tak ako s tým, čo prišlo skrze jedného, ktorý zhrešil: Súd viedol od jedného pádu k odsúdeniu, ale dar milosti vedie od mnohých priestupkov k ospravedlneniu.

17 Kým pre priestupok jedného zavládla smrť skrze tohto jedného, omnoho skôr tí, čo dostávajú hojnosť milosti a daru spravodlivosti, budú kraľovať v živote skrze jedného, Ježiša Krista.

18 A tak ako priestupok jedného priniesol odsúdenie všetkým ľuďom, tak aj spravodlivý skutok jedného priniesol ospravedlnenie všetkých ľudí, teda život.

19 Lebo ako neposlušnosťou jedného človeka sa mnohí stali hriešnikmi, tak aj poslušnosťou jedného sa mnohí stanú spravodlivými.

Týmto dnes končíme a nabudúce budeme hovoriť o Božej svätosti.