Duch pri Kristovom krste

Andrej Kraljik

Duch Svätý • Sermon • Submitted a year ago • Presented a year ago

Luke 1:39–56

0 ratings

· 11 views

Notes

Transcript

1. Úvod - privítanie a modlitby

Bratia a sestry, priatelia, nech nás všetkých Boh požehná a nech počas dnešného doobedia máme tú milosť spoznávať viac nášho Pána Ježiša Krista. Obzvlášť sme radi za všetkých, ktorí ste naši hostia alebo ste na tomto mieste prvýkrát, či prvýkrát po dlhšej dobe.

Pozdravujem tiež všetkých, ktorí nás sledujú online alebo zo záznamu. Nech vás Pán Ježiš požehná svojím pokojom.

O chvíľu sa budeme modliť. Prosím otvorme svoje vnútro na spoločnej modlitbe a očakávajme to, že sa nám Boh bude prihovárať aj počas dnešného doobedia.

Modlitba

2. Pieseň 10

(môžeme stáť)

3. Oznamy

Besiedka bude - Prosíme rodičov, aby nechávali deti na besiedke a neostávali na besiedke, aby prišli do zhromaždenia. Aby ste nerušili priebeh besiedky.

Dnes - večerné zhromaždenie o 17:00 - J Bán st.

5.10. o 18:30 - Biblická hodina - Nehemiáš 3.

8.10. o 9:30 - Nedeľné bohoslužby

Seniori 8.10. o 15:00

12.10. o 9:30 mami klub. Mamky s deťmi sú vítané. Sestry, využite tento priestor ako evanjelizačný nástroj.

- Krst a prijatie do členstva -

Od dnešnej nedele opäť vyzývame ku krstu a prijatiu do členstva. Prosím, aby sme mne alebo bratom starších tohto zboru dali vedieť o vašom záujme dať sa pokrstiť a ak ste pokrstení, aby ste vyjadrili záujem o členstvo v našom zhromaždení.

Biblická akadémia

Priatelia, na začiatku roka som avizoval, že jeden z bodov vízie staršovstva na tento rok je spustiť zborovú biblickú akadémiu. Tento týždeň nastala tá chvíľa, kedy je možné sa registrovať. Spravte záväzok, minimálne do februára na jeden semester. Raz za mesiac, počas jednej soboty na niekoľko hodín. Vyhraďte si čas a príďte sa vzdelávať a učiť od lektorov, ktorí sa spolu s vami pozrú na témy, ktoré ste vybrali v dotazníku, ktorý sme posielali.

Prosím hlavne všetkých, ktorí nemôžete chodiť na biblické hodiny, pretože vo štvrtok večer jednoducho nemáte čas, aby ste si vyhradili čas na jednu sobotu v mesiaci, zhruba na 3-4 hodinky.

14.10.2023 Pavel Hanes - Hebrejská biblia a Stará zmluva. Naplnenie Zákona v Novej zmluve.

25.11.2023 Darko Kraljik - Štúdium novozmluvného listu - Júda.

9.12.2023 D. Smolník - Uctievanie. 13.01.2024

J. Bán - História Baptistov.

Školné 50€ / semester pokrýva obedy v reštaurácii Tobi, základné študijné materiály a náklady na lektora.

Je možné prísť aj na jednotlivé stretnutia, nebudeme nikoho vyháňať, ak chce prísť len na jedno z týchto stretnutí. Pritom však zdôrazňujeme záväzok, prísť na všetky. Tieto stretnutia budeme zaznamenávať aj vo forme audio, na počúvanie.

Môžete sa prihlásiť elektronicky cez formulár v newsletteri, ktorí sme posielali, ale tiež cez papierový formulár.

Modlitba po oznamoch - oznamy ukazujú na život zboru. Modliť sa za zbor.

Ďalšie oznamy?

4. Večera Pánova

Bratia a sestry, mesiac čo mesiac čítame slová ustanovenia pri Večery Pánovej. Dnes si ich prečítame až dvakrát. Najprv teraz a potom pri samotnom vysluhovaní.

1 Kor 11, 23-26

23 Veď ja som prijal od Pána to, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb

24 a keď vzdal vďaku, lámal ho a povedal: „Toto je moje telo, ktoré je pre vás. Toto robte na moju pamiatku!“

25 Podobne po večeri vzal aj kalich a povedal: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku!“

26 Kedykoľvek teda jete tento chlieb a pijete z tohto kalicha, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde.

Pán Ježiš povedal svojim učeníkom, že majú jesť chlieb a piť víno a robiť to na Jeho pamiatku. Chlieb znamená Ježišovo telo a kalich predstavuje novú zmluvu potvrdenú vyliatím krvi. Chlieb aj kalich hovoria o tom, že sa Pán Ježiš obetoval za nás. Je zrejmé, že táto večera mala aj spomienkový charakter, ktorý je zachytený v opakovaní: "Toto robte na moju pamiatku" (11,24-25). Samotná Pascha, kedy sa udiala Ježišova večera s učeníkmi, bola pamiatkou (Ex 12, 14), pripomínajúcou vykúpenie Izraelitov z Egypta. Večera Pánova j pamiatkou na samotného Krista, ktorý vykúpil svoj ľud z otroctva hriechu.

Preto tá pamiatka znamená viac, ako len nostalgické spomínanie si na ničo z minulosti. Predsa, to, čo urobil Pán Ježiš neovplyvnilo len Jeho prvých učeníkov, ale aj nás. Stotožňujeme sa s tým, čo sa stalo. Áno, vtedy bolo Pánovo telo ukrižované aj za mňa, aby som ja nemusel večne zomierať v pekle. Áno, Jeho krv tiekla na kríži aj za mňa a za celé naše spoločenstvo, za celú cirkev. Verím tomu a pridávam sa k túžbe byť s Ním. Verím, že som bol mŕtvy vo svojich vinách a hriechoch a jedine Božou milosťou som zachránený, nie z vlastných skutkov, ale vďaka skutkom Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorý sa obetoval za nás, ako zástupná obeť.

Veríš, že Ježiš Kristus je Boží Syn a je tvojím zvrchovaným Pánom? Prijmi chlieb a kalich.

- Veríš, že Ježiš Kristus zomrel za tvoje hriechy ako zástupná obeť a odpustil ti všetky tvoje hriechy? Prijmi chlieb a kalich.

Prosím bratov, ktorí budú vysluhovať Večeru Pánovu, aby prišli dopredu.

Niekoľko inštrukcií, prosím kalíšky vrátiť do tácky. Bude tiež možnosť prijímať kalich, prosím, aby sa potom danému bratovi, ktorý pôjde s kalichom, prihlásili tí, ktorí o to majú záujem.

Pri samotnom vysluhovaní:

A.Modlitba vďaky za Chlieb

- Môžeme povstať ku modlitbe vďaky za chlieb. (Starší sa modlia do mikrofónu).

--Prosím brata , aby sa poďakoval za chlieb.

-Môžeme si sadnúť

B. (Mať pripravenú menší tanierik, kde odložím zlomený chlebík a neskôr ho zjem.)

Text pred odovzdaním tácky Mt 26:26 alebo 1Kor 11:23-24

-Zobrať si do ruky 1 tácku s chlebom a čítať 1Kor 11:23-24

23 Veď ja som prijal od Pána to, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb

24 a keď vzdal vďaku, lámal ho (ja reálne rozlomím chlieb) a povedal: „Toto je moje telo, ktoré je pre vás. Toto robte na moju pamiatku!“

-Podať tácky starším.

C.Počas rozdávania pieseň. Trochu počkať - 114, 71

D.Dať chlieb aj starším a ja zjem ten na malom tanieriku.

E.Modlitba vďaky za Víno

- Môžeme povstať ku modlitbe vďaky za víno.

--Prosím brata , aby poďakoval za víno na modlitbe. Starší sa modlia do mikrofónu

F.Text pred odovzdaním tácky Mt 26:27-28 alebo 1Kor 11:25-26

-Zobrať si do ruky 1 tácku s vínom a čítať 1Kor 11,25-26

25 Podobne po večeri vzal aj kalich a povedal: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku!“

26 Kedykoľvek teda jete tento chlieb a pijete z tohto kalicha, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde.

-Podať tácky starším.

G.Pieseň počas rozdávania. 73, 65. Trochu počkať.

H.Dať víno aj starším a potom sebe.

I.Modlitba moja - rovno aj modlitba za zbierku a slovo.

5. Pieseň pri zbierke 67 (65)

DETI do BESIEDKY

6. Kázeň

Matúš 3, 1-17

1 V tých dňoch vystúpil Ján Krstiteľ, ktorý hlásal v judskej púšti:

Bratia a sestry, začíname pekne od prvého verša, kde sa dozvedáme, že v časoch Pána Ježiša pôsobil aj Ján Krstiteľ. Už sme hovorili o okolnostiach Jánovho narodenia a jeho poslania, to sa potvrdí, aj v našom texte. Ján krstil otvorene a mnohí prichádzali k nemu, odtiaľ pochádza jeho meno "Ján Krstiteľ". Od začiatku Nového zákona máme obraz krstu, ktorý predstavuje ponorenie do vody. Ján bol v rieke Jordán, do ktorej ľudia prichádzali, aby sa dali pokrstiť. Toto slovo "krstiť" doslova znamená "ponoriť". Ján by sa teda mohol nazývať aj "Ján, ktorý ponára" alebo “Ján ponárač”. Krstom je toto ponáranie preto, lebo to malo význam, išlo o vyznávanie svojich hriechov pri tomto ponorení, pokrstení.

Dozvedeli sme sa, že okrem krstenia, v judsku, v judskej púšti hlásal zvesť pokánia.

2„Kajajte sa, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo. —

Jánova zvesť je v tomto verši popísaná, ako zvesť o pokání. V kresťanských kruhoch je to známe slovo, ale nie každý dobre rozumie, čo to slovo znamená.

Čo je to pokánie?

Pokánie je spojené so zrieknutím sa hriechu. Iba rozpoznanie hriechu nestačí. Slovo pokánie v Biblii doslova znamená "zmena zmýšľania". Skutočné biblické pokánie presahuje výčitky svedomia, ľútosť alebo zlý pocit z hriechu. Zahŕňa viac než len odvrátenie sa od hriechu, znamená tiež nastúpiť na novú cestu za Bohom.

Keď starovekí proroci vyzývali ľudí k pokániu a návratu, volali po úplnom obrate. Proroci vyzývali izraelský národ aj jednotlivých ľudí, aby sa odvrátili od života ovládaného hriechom k vzťahu s Bohom, zvrchovaným vládcom nad všetkým.

Téma pokánia pokračuje v Novom zákone, počnúc Jánom Krstiteľom (Mt 3, 2) a potom Ježišom Kristom (Mt 4, 17); obaja naliehavo vyzývali ľudí, aby sa kajali, pretože príchod Božieho kráľovstva je blízko. Mnohí reagovali na túto radikálnu zmenu smerovania svojho života a preukázali vážnosť pokánia v krste (Mk 1,4) a hlbokými zmenami v životnom štýle a vzťahoch (Lk 3,8-14).

Pôvodné grécke slová použité v Novom zákone nám pomáhajú pochopiť celý význam pokánia v Biblii. Prvým je sloveso metamelomai, ktoré označuje zmenu zmýšľania, ktorá vyvoláva ľútosť alebo dokonca výčitky svedomia nad spáchaným zlom, ale nie nevyhnutne zmenu srdca a konania. Toto slovo sa používa v Matúšovi 27,3 na opis viny, ktorú Judáš pociťoval za zradu Ježiša.

Druhé sloveso, metanoeo, znamená "zmeniť svoje zmýšľanie a zámer v dôsledku následného poznania". Toto sloveso a s ním súvisiace podstatné meno metanoia označujú pravé biblické pokánie, ktoré sa vyznačuje štyrmi prvkami:

1) Pravé pokánie zahŕňa uvedomenie si vlastnej viny, hriešnosti a bezmocnosti (Ž 51, 4 - 10; 109, 21 - 22). To prichádza, keď mu Pán ukáže, aký je On svätý a akí sme my stratení a vinní voči Nemu. Robí to cez svojho Ducha a svoje slovo.

2) Pravé pokánie zachytáva alebo sa prijíma Božie milosrdenstvo v Ježišovi Kristovi (Ž 51,1; 130,4).

3) Pravé pokánie znamená zmenu postoja a konania vo vzťahu k hriechu. Nenávisť k hriechu odvracia kajúcnika od jeho hriechu smerom k Bohu (Ž 119, 128; Jób 42, 5-6; 2 Kor 7, 10).

4) Výsledkom pravého pokánia je radikálna a vytrvalá snaha o svätý život, kráčanie s Bohom v poslušnosti jeho príkazom (2 Timoteovi 2:19-22; 1 Petra 1:16).

Pokáním si uvedomujeme, že náš hriech je pre Boha urážlivý a neprijateľný. Boh je svätý a čistý, my ľudia sme hriešni a stratení. Nemôžeme sa Bohu páčiť a nepríjme nás do svojej svätej večnosti. Až keď nám Boh odpustí hriechy, až potom môže dôjsť k zmiereniu.

Bratia a sestry, musíme si všimnúť ešte jednu vec. V celom tomto texte nehovoríme o pokání, ku ktorému by prišiel človek len tak sám od seba. Boží služobník Ján volal a vyzýval ľudí ku pokániu a neskôr sám Pán Ježiš Kristus. Je to súčasť Božieho diela spásy. Boh volá, Boh ťahá a používa svojich ľudí, svoje nástroje, aby sa táto zvesť šírila. Nemáme tu text, kde by ľudia len tak sami od seba zrazu cítili nenávisť ku hriechu. Kde by ľudia len tak sami od seba začali ľutovať svoje viny a prosili Boha o odpustenie. Prečo by mal človek prosiť práve Boha o odpustenie? Pretože každý hriech je nasmerovaný na Boha, ako by sme Ho chceli zosadiť z trónu. Každým hriechom hovoríme Bohu “to moja vôľa nech sa stane ako v nebi tak aj na zemi”.

Lukášovo evanjelium 3, 10-14 popisuje, ako reagovali ľudia na Jánovu zvesť o pokání. Najprv Počuli a pýtali sa 10 „Čo teda máme robiť?“ 11 On im odpovedal: „Kto má dvoje šiat, nech sa rozdelí s tým, čo nemá, a kto má dosť jedla, nech urobí podobne.“ 12 Aj mýtnici prichádzali dať sa pokrstiť a hovorili mu: „Učiteľ, čo máme robiť?“ 13 On im odpovedal: „Nevymáhajte viac, ako vám nariadili.“ 14 Vojaci sa ho spýtali: „A čo máme robiť my?“ Tým povedal: „Nikoho netrýznite ani nevydierajte, uspokojte sa so svojím žoldom!“

Boh si používal Jána plného Ducha na to, aby usviedčal ľudí z ich hriechu, keď prišli k jeho krstu. Usvedčil mýtnikov, ktorí často podvádzali, aby nevymáhali viac, ako bolo treba. Usvedčil vojakov, ktorí trýznili a vydierali druhých, aby to viac nerobili. Toto je Božie dielo, práca Ducha a jeden z účelov pravdy Písma, usviedčať z hriechu a potom došlo k náprave.

Prečo sa mali kajať? Lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo, Božie kráľovstvo. Blíži sa kráľovstvo Ježiša Krista, ktoré je zatiaľ vo vnútri tých, ktorí mu patria. Toto duchovné kráľovstvo vyžaduje pokánie. Raz však toto zasľúbené kráľovstvo uvidíme v plnej miere.

Ľudia museli zmeniť svoje životy a myslenie, pretože väčšina z nich verila, že vstúpia do Mesiášovho kráľovstva len preto, že sú synmi Abraháma (Matúš 3,9). Ján požadoval dôkazy a ovocie skutočného pokánia namiesto obyčajnej samoľúbosti, pokrytectva a povrchnosti. Ján ich teda pripravoval pre príchod Krista a kráľovstva Božieho.

Prečo sme toľko hovorili o pokání? Tých dôvodov je viac. Jedným z dôvodov je ten, že niektorí ľudia, ktorí sa nazývajú kresťanmi, sú zacyklení v kolobehu ľútosti nad hriechom, ale nepokračujú ďalej ku slobode. Zhreší, vidí, že je to zlé, ľutuje a modlí sa za odpustenie, príjme relatívny pokoj na krátke obdobie a potom zase zhreší a zas celé dookola. Nevychádza z kolobehu tohto istého hriechu von. Nedochádza ku slobode. Neprináša celý batoh ku Kristovi, aby ho zobral. Nezriekol sa hriechu, nevzoprel sa, neprimkol sa ku Kristovi silno a blízko. Nechce urobiť nič viac, nič navyše, len zotrvávať v tomto kolobehu. Chce sa ten človek vlastne vzdať toho hriechu? Hebrejom 12, 4 vyslovuje zaujímavé slová: 4 V boji proti hriechu ste sa ešte nevzopreli až do krvi. Modlím sa, aby nám dával Boh silu bojovať a vzoprieť sa hriechu. Poď s pravdou von, vyznaj poklesky, nariekaj nad hriechom a vzopri sa zlu. Priblíž sa k Bohu a prijímaj od Neho silu v boji. Keď ťa Boh volá ku pokániu, volá ťa k odpusteniu, volá ťa k zmene a slobode. Volá ťa k sebe samému.

3 Je to ten, o ktorom bolo povedané ústami proroka Izaiáša: Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!“

Touto zvesťou o pokání Ján splnil proroctvo Izaiáša. Ešte predtým, ako sa Ján narodil bolo o ňom povedané, že on pripraví cestu pre Pána.

Širší kontext Iz 40-66 odhaľuje, že proroctvo zobrazuje časť obnovy Izraela na konci času. Mesiášska éra, tisícročné kráľovstvo a napokon nové nebo a nová zem sa často prelínajú v charakteristickom prorockom predobraze. Ján tak ohlasuje začiatok úplnej obnovy a požehnania Božieho ľudu. Tak ako sa v starovekom svete často opravovali cesty, aby sa po nich mohla pohybovať kráľovská rodina, tak aj Ján vyzýva svojich poslucháčov, aby obnovili cesty svätosti (porov. Iz 35, 8), t. j. aby sa vrátili k čistému životu v príprave na Boží príchod v Ježišovi.

4 Ján mal odev z ťavej srsti a kožený opasok okolo bedier. Živil sa kobylkami a medom divých včiel.

5 Vtedy prichádzali k nemu obyvatelia Jeruzalema, ba celého Judska a celého okolia Jordánu.

6 Vyznávali svoje hriechy a on ich krstil v rieke Jordán.

Ján sa obliekal ako človek z púšte a podobne sa aj stravoval. Žil skromným spôsobom života. Bol autentickým prorokom, nie falošným. Bol blízky chudobným. Tu ku rieke Jordán k nemu prichádzali mnohí a mnohí ľudia z celého Jeruzalema, Judska a okolia Jordánu. Ján ich volal ku pokániu a oni vyznávali svoje hriechy. Bolo verejné svedectvo o pokání a záväzku židovského človeka žiť svätým životom. Nie v skrytosti, ale verejné vyznávanie a následne krst.

7 Keď zbadal, že aj mnohí farizeji a saduceji prichádzajú k jeho krstu, povedal im: „Vreteničie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť pred prichádzajúcim hnevom?!

8 Prinášajte ovocie hodné pokánia

9 a nemyslite si, že si môžete povedať: ‚Máme otca Abraháma.‘ Lebo hovorím vám, že Boh môže stvoriť Abrahámovi potomkov aj z týchto kameňov.

10 Sekera je už položená ku koreňu stromov. A tak každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, bude vyťatý a hodený do ohňa.

V tomto veľkom dave ľudí, ktorí prichádzali ku Jánovi zbadal mnohých farizejov a saducejov. Ján ich nazýva vreteničie plemeno, čím poukazuje na ich falošnosť a nebezpečenstvo, ktoré predstavujú pre ostatných. Ján dobre vedel, že židovskí vodcovia pred prichádzajúcim Božím hnevom neujdú. Pre nich príchod kráľovstva Božieho nebude dobrou správou.

Nestačí prísť ku krstu a hovoriť o ľútosti nad hriechom, keď sa život človeka nezmení. Farizeji sa spoliehali na skutky zákona a mysleli si, že sa ich Boží súd netýka a nepotrebujú prinášať ovocie pokánia, teda výsledky skutočného pokánia. Boží súd sa týka všetkých, ktorí neprinášajú dobré ovocie, v tomto prípade ovocie pokánia.

Pravá viera alebo pokánie sa prejavia životným štýlom a správaním, ktoré sú dôkazom skutočne Bohom zmeneného života. Pokánie samo o sebe nie je skutkom, ale sa prejavuje skutkami. Pokánie a viera sú nádherne spojené. Pokánie znamená odvrátenie sa od hriechu a viera je obrátenie sa k Bohu. Všimnime si, že skutky, o ktorých hovoril Ján, nazval ovocím pokánia, sú dôsledky pokánia, ale pritom vieru nezískavame na základe zásluh.

Vo v. 9 Ján pripomína svojim poslucháčom, že sa nesmú spoliehať na svoje rodové línie alebo veriť, že len oni sú oprávnenými kandidátmi na začlenenie do Božieho ľudu. Nestačí mať za predka Abraháma, ak za Otca nemali živého Boha. Potrebné je zdieľať vieru Abraháma, nie len rodokmeň.

Je správne byť vďační a pamätať na svojich predkov viery. Môžeme byť vďační, ak máme veriacich rodičov a tiež aj starých rodičov. Som veľmi rád, keď vidím v zbore niekoľko generácií z rovnakej rodiny. Boh si použil v našom živote viery našich rodičov alebo rodinu, ale len samotný fakt, že moji rodičia sú veriaci mi neprináša spásu. Preto Božie slovo hovorí o pokání.

Niektorí sú vďační za to, že sú baptisti. Áno, aj ja som veľmi rád, že som v tejto cirkvi a v tomto zbore. Celé generácie mojej rodiny sme baptisti a som šťastní, že som mohol vyrastať pri Božom slove, ako aj moji rodičia, starí rodičia a prastarí rodičia. Lenže v nebi sa v budúcnosti otvoria knihy a ani jedna z nich nebude mať názov “Zoznam členov baptistickej cirkvi” a kto je v nej zapísaný bude spasený. Nie meno baptista ma zachraňuje, ale meno Ježiš. Pred Pánom sa nebudeme môcť spoľahnúť na žiadneho svätého alebo nejakého nášho veriaceho predka, iba na Pána Ježiša Krista. Nič mi nepomôže, keby som Mu povedal, Pane, moja pra prababka bola veriaca a môj otec bol kazateľ a starí otcovia zvestovali tvoje slovo. Áno vďačnosť je na mieste, ale Iba ak ma On pozná, iba ak mi dal svoju milosť a spravodlivosť, ak ma viedol ku pokániu a viere v Krista, budem prijatí do Jeho večnosti.

Nerodíme sa ku spáse narodením do konkrétnej rodiny, ktorá navštevuje cirkev, ale narodením sa z Ducha Božieho. Preto Písmo volá nás všetkých ku pokániu. Či si vyrastal v cirkvi, alebo si nevyrastal v cirkvi, ak nie sme tiahnutí Bohom ku pokániu, ku ľútosti nad svojimi hriechmi, ku volaniu na Pána, aby nám odpustil, ku znovuzrodeniu a novému životu posvätenia a podobnosti na Ježiša Krista, potom nám raz zaznie to strašné Kristovo “nepoznám ťa” a “Nikdy som vás nepoznal. Odíďte odo mňa, páchatelia neprávostí!” Zaznie strašnénie si zapísaný v knihe života!

Preto musí znieť z Božieho slova zvesť o pokání. Nie sme dobrí takí akí sme. Čítaj Bibliu, čítaj desatoro a ono ti ukáže zrkadlo, ako aj mne ukázalo zrkadlo, aby som videl aký som oproti Božím svätým štandardom. On nikdy nepodlezie svoje štandardy, neprispôsobí ich kvôli tebe a mne. Preto potrebujeme volať vo viere na spasiteľa Ježiša Krista. Ó, Pane, som nečistý, vidím tvoje prikázania a viem, že som ukradol, klamal som, nectil som si rodičov a hlavne som neuctieval teba, ale seba. Zaslúžim si odsúdenie, ale prosím odpusť mi. Verím najdrajší Pane Ježišu, že si Boh a že si sa obetoval aj za mňa, prosím odpusť mi. Prosím, odstráň odomňa každý hriech a zmeň môj život, patrím Ti.

Také kľúčové je pokánie.

11 Ja vás síce krstím vodou na pokánie, ale ten, čo prichádza po mne, je mocnejší ako ja. Nie som hoden ani len nosiť mu sandále. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom.

12 Má v ruke vejačku a prečistí namlátené zrno; pšenicu zhromaždí do sýpky, no plevy spáli v neuhasiteľnom ohni.“

Ján teda zhrnul svoje poslanie ako krst vodou na pokánie.

Teraz sa však porovnáva s Ježišom, ktorý má prísť a je väčší ako on. Ján sa považuje za človeka, ktorý nie je hoden byť služobníkom, ktorého jednou z úloh bolo nosiť zvyčajne špinavé sandále svojho Pána. Ak ho Jánovi poslucháči považovali za pôsobivého, niektorí možno za Mesiáša, hovorí im, že čoskoro sa objaví niekto oveľa mocnejší a väčší. Ján aj Ježiš hlásali pokánie a používali krst vodou ako vonkajší znak vnútornej zmeny (porov. Jn 4, 1 - 2), ale iba Ježiš bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. Ježiš príde a Jeho služba čoskoro ďaleko prevýši službu Jána. Krst vodou neprestane, veď aj Kristovi učeníci a potom aj prvá cirkev krstila vodou, ale Ježiš bude na rozdiel od Jána ešte krstiť aj Duchom.

Na krst Duchom sme mali samostatnú kázeň, takže o tom poviem len v skratke. Nasledovné vety nie sú zhrnutím celej kázne o krste Duchom, len pripomienka. Skutky 1 - 2 dokazujú, že Jánova predpoveď sa naplnila na Letnice. 1 Kor 12, 13, potvrdzuje, že všetci kresťania prijímajú krst Duchom. Výraz sa teda vzťahuje na prejav, ktorý hovorí o prijatí veriaceho do Kristovho tela, do cirkvi, Duchom Svätým, ktorý v ňom prebýva a ktorý po skutočnom obrátení a znovuzrodení nikdy neodchádza. Krst Duchom si nezamieňajme s "naplnením Duchom", ktoré sa v skutkoch apoštolských opakovane vracalo, aby posilnilo veriacich k odvážnemu ohlasovaniu Božieho slova (Sk 2,4; 4,8.31; 9,17; 13,9). Je to obrovská téma, ak vás zaujíma viac, môžete si napríklad na našom youtube nájsť spomínanú kázeň. Pokračujeme.

Verš 12 rozširuje metaforu súdu z verša 10. Ján používa obraz roľníka, ktorý oddeľuje cennú pšenicu od bezcenných pliev tak, že vyhodí zrno do vzduchu a nechá tieto dve zložky oddeliť vo vetre. Pšenica, veriaci človek, je zachovaná a chránená; plevy, neveriaci, sú zničené.

Príchod Kráľa Spasiteľa nebol všetko, čo Ján ohlásil. Varoval ľudí aj pred blížiacim sa Spravodlivým sudcom. V 12. verši o Ježišovi povedal: "Má v ruke vejačku a prečistí namlátené zrno; pšenicu zhromaždí do sýpky, no plevy spáli v neuhasiteľnom ohni."

Čo je vejačka? Ja som to nevedel. Je to lopata, ktorá má prispôsobený tvar. Tento obraz mlátenia nám možno nie je známy, ale vzťahuje sa na proces oddeľovania zrna, semien, od plev, teda šupiek, ktoré semená zakrývajú. Poľnohospodár vzal lopatu - vejačku, vyhodil obilie aj plevy spolu do vzduchu a obilie, ktoré bolo ťažšie, padlo na zem, zatiaľ čo plevy sa rozfúkali do strán. Poľnohospodár si potom zrno nechal a všetky plevy pozametal a hodil do ohňa. Tento proces previevania je živým obrazom Božieho súdu. Ježišova služba znamená nielen to, že Božie spasenie je blízko, ale aj to, že sa blíži jeho hnev a súd.

13 Vtedy prišiel Ježiš z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť.

14 Ján mu však chcel v tom zabrániť a povedal: „Ja by som sa mal tebe dať pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“

15 Ale Ježiš mu odpovedal: „Nechaj to teraz! Patrí sa nám naplniť všetko, čo je spravodlivé.“ A tak mu Ján už nebránil.

Ježiš sa nemusel zrieknuť žiadneho hriechu, z ktorého by sa musel kajať; prečo teda potrebuje byť pokrstený? Presne nad tým sa zamýšľal Ján, veď to Ján je proti Kristovi tým hriešnikom a Ježiš by mal skôr pokrstiť jeho, ale Ježiš v 15. verši odpovedá: "Nechaj teraz, lebo tak nám sluší, aby sme naplnili všetku spravedlivosť." Existuje mnoho rôznych názorov na to, čo tým Ježiš myslel, ale zdá sa, že Ježišov krst je súhrou viacerých faktorov. My sa budeme zaoberať tromi z týchto faktorov.

Po prvé, Ježišov krst je stotožnením sa s hriešnikmi. Podľa Iz 53, 12 Ježiš prišiel, aby bol "pripočítaný k hriešnikom", a to v konečnom dôsledku súvisí s ich hriechom, hoci sám Ježiš nemal hriech (Heb 4, 15). Keď sme pokrstení, stotožňujeme sa s Ježišom, sme s ním zjednotení v jeho živote, smrti a vzkriesení, takže má zmysel, že krst je vo veľmi reálnom zmysle jeho stotožnením sa s nami. Ten, ktorý nemal hriech, zaujal svoje miesto medzi tými, ktorí nemali spravodlivosť. To je podstata toho, čo Ježiš prišiel urobiť (pozri 2 Kor 5, 21).

Okrem toho, že sa s nami stotožňuje, Ježiš nám dáva aj príklad. Jeho krst je príkladom pre veriacich. Ježiš sa dáva svojim nasledovníkom za vzor poslušnosť tým, že sa dal pokrstiť, čo je poslušnosť, ktorú nakoniec prikáže svojim nasledovníkom robiť vo veľkom poverení (Mt 28, 20). Ježiš tu potvrdzuje ústredný význam krstu. Krst nie je niečo, čo vymyslel človek; je to niečo, čo prikázal Boh, niečo, k čomu vyzval každého Kristovho nasledovníka a čo nám povedal, aby sme robili vo všetkých národoch (28, 19). Ježiš na to pripravuje pôdu na začiatku svojho verejného pôsobenia.

Napokon, krst nie je len stotožnením sa s hriešnikmi a príkladom pre veriacich, ale je aj obrazom spásy. Krst znázorňuje smrť a vzkriesenie k novému životu, takže tu na začiatku Ježišovej služby dostávame obraz vyvrcholenia tejto služby. To znamená, že jeho ponorenie znázorňuje jeho budúcu smrť a vzkriesenie. A teraz je každý človek, ktorý verí v Krista pre spasenie, pokrstený, ponorený do vody, ako obraz našej smrti hriechu a vzkriesenia k novému životu v Kristovi.

Veríš v Ježiša Krista a chceš Ho skutočne nasledovať? Ak nie si ešte pokrstený, podriaď sa Ježišovi Kristovi a urob z poslušnosti to čo je Božia vôľa, aby si aj ty napĺňal všetku spravodlivosť. Diabol nechce, aby sme v poslušnosti vyznávali Krista verejne, nechce, aby sme nasledovali Kristov vzor a nechce, aby sme v podriadenosti napĺňali všetku spravodlivosť. Preto odhovára ľudí od krstu. Ak si bol len pokvapkaný ako novorodenec a nebol si ponorený v skutočnej viere v Ježiša Krista, tak si ešte v krste nenasledoval vzor svojho Pána. Vždy ma udivuje Ježišov krst. On jediný bezhriešny nemusel, ale chcel naplniť Božiu spravodlivosť. Pritom dnes niekto povie, ja verím v Krista, ale nemusím sa dať pokrstiť. Koho sa to týka, rozmýšľaj a uvažuj o Ježišovom krste. Obávam sa drahý brat a sestra, aké dôsledky bude mať neposlušnosť a nepodriadenosť Pánovmu príkladu v tvojom živote.

16 Po krste Ježiš hneď vystúpil z vody. Vtom sa mu otvorili nebesia a videl Božieho Ducha, ktorý ako holubica zostupoval naňho.

17 A z nebies zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“

Pán Ježiš poslúcha Otcovu vôľu v krste a keď vyšiel z vody zostúpil naňho Duch Svätý v podobe holubice. Nezabúdajme, že toto nie je prvýkrát, kde by Duch na Ježiša zostúpil, akoby na ňom Duch nikdy predtým nebol; Duch Svätý bol na Ježišovi ešte pred jeho narodením (Mt 1, 18. 20). Veď bol počatý z Ducha. Obraz v Matúšovi 3 je verejným prejavom presne toho, čo Izaiáš predpovedal - že Duch Pánov pomaže Mesiáša, "aby priniesol chudobným dobrú zvesť ... aby uzdravil skrúšených srdcom, aby vyhlásil zajatcom oslobodenie a väzňom slobodu" (Iz 61, 1). Takže hoci Duch bol s Ježišom prítomný už pred krstom, pri krste bol Ježiš jedinečným spôsobom Duchom oddelený pre verejnú službu.

Syn poslúcha, Duch zostupuje a v 17. verši hovorí: "Toto je môj milovaný Syn. V Ňom mám zaľúbenie!" Je to jasná narážka na minimálne dve miesta. V Žalme 2 Pán hovorí: "Ty si môj Syn, dnes som sa stal tvojím Otcom. Žiadaj ma a urobím národy tvojím dedičstvom a končiny zeme tvojím vlastníctvom. Ty ich budeš lámať železným prútom" (v. 7-9). Všimnite si slovo "Syn" v Žalme 2,7 aj v Matúšovi 3,17. Ježiš je milovaný Boží Syn, ktorý je tu slávne korunovaný ako zasľúbený kráľ od Boha. Podobne aj v Iz 42,1, úvode k piesňam o sluhoch v Izaiášovi, Boh prostredníctvom proroka hovorí: "Toto je môj sluha, ja ho posilňujem, toto je môj vyvolený, v ňom mám zaľúbenie." Slovo "potešenie" alebo “zaľúbenie” v tejto poslednej vete odráža tú istú myšlienku v Mt 3, 17, keď Otec vyjadruje svoje potešenie zo Syna.

Duch upriamuje pozornosť na Ježiša Krista. Otec prejavuje lásku Synovi, v ktorom má zaľúbenie a potešenie.

Ján spojil zvest pokánia s tým, ktorý sníma hriechy sveta.

Ján Krstiteľ nakoniec poukázal na toho ku komu má smerovať pokánie. Na toho, ktorý z nášho života môže sňať každý hriech. Ján 1, 29 - 30

jan 1

29 Keď na druhý deň videl, ako Ježiš prichádza k nemu, povedal: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta. 30 To je ten, o ktorom som povedal: ‚Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, pretože bol prv ako ja.‘ 31 Ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa stal známym Izraelu.“ 32 A Ján svedčil: „Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočíval na ňom.33 Ja som ho nepoznal, ale ten, čo ma poslal krstiť vodou, mi povedal: ‚Na koho uvidíš zostupovať Ducha a spočívať na ňom, to je ten, čo krstí Duchom Svätým.‘ 34 A ja som videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn.“