Nehemiáš 7-8

Privítanie a modlitba

Privítanie

Modlitba

Pieseň 122

Nahrávanie!

Nehemiáš 7 - 8

Bratia a sestry, v siedmej kapitole Nehemiáša je napísané o tom, že hradby aj brány a vráta boli dokončené a postavené na svoje miesto. Následne boli ustanovení vrátnici aj speváci a leviti.

Keď boli aj tieto služby ustanovené, Nehemiáš sa rozhliadol na mesto a takto zhodnotil situáciu. Nehemiáš 7, 4 Mesto bolo rozsiahle a veľké, ale bývalo v ňom málo ľudí a domy neboli postavené.

Mesto bolo pripravené, ale kto tam bude bývať? Nechajú navrátilci v Jeruzaleme žiť ľudí z krajiny, ktorí nie sú Židia? Nie, musí to byť svätý ľud. Musia byť svätým národom.

5 Vtedy mi môj Boh vnukol, aby som zhromaždil šľachticov, predstavených i ľud a zapísal ich podľa rodov. Našiel som rodový zoznam tých, čo sa vrátili na začiatku....

Nehemiáš sa teda vracia k východiskovému bodu, k prvej skupine navrátilcov, a tento zoznam v Nehemiášovi 7 sa končí rovnako ako v Ezdráši 2. V Nehemiášovi 7,73 čítame: "celý Izrael sa usadil vo svojich mestách" (môj preklad; porov. Ezd 2,70).

Nehemiáš musel zistiť, kto sú Židia, aby mohol určiť, kto môže žiť v Jeruzaleme. Ľudia sa vrátili z vyhnanstva, žili vo svojich mestách a nakoniec budú hádzať žreb, ktorý prinesie jedného z desiatich, aby žil v Jeruzaleme a znovu osídlil mesto, o tom sa viac dozvieme v kapitole 11. (11, 1-3).

To znamená, že rodokmeň v Nehemiášovi 7, zoznam overených Židov, bol prvým krokom na potvrdenie identity pravého Božieho ľudu, aby mohol byť Jeruzalem očistený a aby sa primkli k Bohu.

Nehemiáš 8

Teraz však prichádzame do kapitoly 8, kde sa dozvieme o ďalšom, azda dôležitejšom, kroku rastu identity Božieho ľudu a hlavne rastu viery.

Boží ľud sa primkol k Božiemu slovu, ku zákonu.

1 Všetok ľud do jedného sa zhromaždil na námestie pred Vodnou bránou. Vyzvali zákonníka Ezdráša, aby priniesol knihu Mojžišovho zákona, ktorý Hospodin prikázal Izraelu.

2 Kňaz Ezdráš v prvý deň siedmeho mesiaca priniesol zákon pred zhromaždenie mužov, žien a tých, ktorí boli schopní rozumieť, čo počúvajú.

3 Čítal z neho na námestí pred Vodnou bránou od svitania do poludnia pred mužmi, ženami a tými, čo boli schopní rozumieť. Pozornosť všetkých bola upriamená na knihu zákona.

4 Zákonník Ezdráš stál na vyvýšenom drevenom podstavci, ktorý na ten účel zhotovili. Vedľa neho stál po pravici Mattitja, Šema, Anaja, Urija, Chilkija, Maaseja a po ľavici Pedaja, Míšael, Malkija, Chašum, Chašbaddana, Zecharja a Mešullám.

Nehemiáš nám konkrétne hovorí, v ktorý deň sa to všetko odohráva. Je to prvý deň siedmeho mesiaca, Tishrei. Prečo je to dôležité?

Múr bol dokončený 25. dňa mesiaca elúl, čo je šiesty mesiac hebrejského kalendára.

Takže už o niekoľko dní neskôr, v prvý deň 7. mesiaca, sa izraelský ľud zhromaždil na námestí v Jeruzaleme a požiadal Ezdráša, aby priniesol knihu Mojžišovho zákona , ktorú nazývame Tóra, alebo to, čo poznáme ako prvých päť kníh SZ.

Robili to preto, lebo chceli poslúchať Božie príkazy, aby poslúchli to, čo Boh prikázal izraelskému ľudu v Levitikus 23, 23-25:

23 Hospodin oslovil Mojžiša: 24 „Povedz Izraelitom toto: ‚V prvý deň siedmeho mesiaca budete mať sviatočný odpočinok pripomenutý trúbením a bohoslužobným zhromaždením. 25 Nebudete konať nijakú obvyklú prácu, ale prinesiete ohňovú obetu Hospodinovi.‘“

Inými slovami, tento príkaz znamenal pre izraelský ľud, aby si usporiadal deň odpočinku a namiesto práce mal bohoslužbu, na ktorej spoločne uctievali Boha. To sa malo diať na prvý deň 7. mesiaca. Oni o tom vedeli a chceli byť poslušní.

Prečo teda pozvali zákonníka Ezdráša, aby čítal zo zákona? Opäť ide o poslušnosť Božiemu slovu, dostali príkazom, aby bol každý siedmi rok v siedmom mesiaci čítaní zákon všetkým Izraelitom (Deut 31, 10-12).

Odkiaľ vlastne poznali zákon, ako to, že poznali tieto Božie príkazy?

Pretože pred príchodom Nehemiáša už v Jeruzaleme pôsobil zákonník Ezdráš, ktorý vyučoval ľud 13 rokov. V Ezdrášovi 7, 10 je napísané - Ezdráš si totiž zaumienil skúmať Hospodinov zákon, plniť ho a učiť izraelský ľud ustanovenia a právne predpisy.

Ezdráš bol zákonník, čiže znalec Božieho zákona. Miloval Pána a miloval svoj ľud a pretože bol dobrým pastierom, 13 rokov učil izraelský ľud Tóru, zákon, a oni vedeli, že Tóra učí, že siedmy mesiac je plný náboženských sviatkov na uctievanie Boha za to, čo urobil pre svoj ľud. On ich učil Levitikus 23, kde je opísané, čo sa má diať v siedmom mesiaci. Prvý deň je sviatok trúbenia, kedy sa trúpi na šofar, dnes známy ako nový rok alebo roš hašana. Následne v desiaty deň siedmeho mesiaca je deň zmierenia, jom kippur, spojený s pokáním. Od pätnásteho dňa je sviatok stánkov.

Teraz, keď boli hradby obnovené a oni znovu získavali svoju identitu svätého Božieho ľudu, chceli v novom opevnenom meste zaviesť Boží zákon. Verili Bohu, túžili Ho nasledovať. Inými slovami, po dokončení jeruzalemských hradieb chceli, aby sa Božie slovo stalo základom ich nového života ako svätého Božieho ľudu.

Prečo chceli poslúchať Božie príkazy? Pretože verili aj Božím zasľúbeniam, ktoré vyplývali z týchto príkazov. Pán dával po týchto ustanoveniach aj sľuby, že bude s nimi a bude ich žehnať a hlavne, že budú Jeho ľudom a On ich Bohom.

Preto sa rozhodli zhromaždiť na námestí pri Vodnej bráne.

Dalo by sa predpokladať, že keď ide o taký dôležitý náboženský obrad, že by túto bohoslužbu konali v chráme. Lenže v chrámovom obvode mesta sa mohli zdržiavať len muži. Vyučovaný mal byť celý ľud, aj ženy a preto zvolili miesto, ktoré sa nachádzalo uprostred mesta.

Bratia a sestry, Izraeliti v Jeruzaleme chceli počúvať čítaní Boží zákon. Lenže je rozdiel počuť a počúvať. Oni nechceli len počuť, ale počúvať.

Slovo počúvaj “šema” je jedno z najdôležitejších prikázaní Biblie.

Deut 6, 4-6

"4 Počuj, Izrael, Hospodin je náš Boh, Hospodin jediný! 5 Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou silou. 6 Tieto slová, ktoré ti dnes prikazujem, budeš mať na srdci.”

Šema je "počúvajte" alebo "počúvaj". Počúvaj a počuj, lebo Boh hovorí. Boh komunikuje a je životne dôležité to, čo hovorí, tak počúvaj.

Šema, môže znamenať obyčajné počúvanie. V hebrejčine môže šema znamenať aj venovať pozornosť alebo sústrediť sa. Môže to zahŕňať aj reakciu na to, čo počujeme. Preto sa mnohé volania o pomoc v knihe Žalmov začínajú výzvou, aby Boh počúval. Žalm 27,7: "Šema, počuj, môj hlas, keď volám, Hospodine, buď milosrdný, odpovedz mi." Žiadosť o šema je teda zároveň žiadosťou, aby Boh konal, aby niečo urobil.

Podobne ako keď izraelský ľud prichádza na horu Sinaj, Boh hovorí: "Ak ma budete úplne šema - počúvať a zachovávať moju zmluvu, potom sa zo všetkých národov stanete mojím drahocenným vlastníctvom." V hebrejčine sa slovo šema v tejto vete opakuje dvakrát, aby sa zdôraznilo: "Ak šema šema", čo znamená ak ma budete počúvať počúvať, teda úplne a s plnou pozornosťou počúvať.

Všimnime si tiež, že z Božieho pohľadu je počúvanie v podstate to isté ako dodržiavanie zmluvy, dodržiavanie príkazov. Keď teda Boh žiada ľud, aby šema, aby počúvali, myslí tým, aby počúvali a poslúchali. V starovekej hebrejčine neexistuje samostatné slovo pre poslúchanie. Takže ak chcete v Biblii povedať: "Budem počúvať a robiť, čo povieš," použijete jediné slovo šema. V hebrejčine sú počúvanie a konanie dve strany tej istej mince. Počúvanie a poslúchanie je to isté. Preto neskôr v dejinách Izraela, keď ľudia porušovali svoje zmluvné sľuby dané Bohu, hebrejskí proroci hovorili slová ako: "Majú uši, ale nepočúvajú." Izraeliti samozrejme počuli dobre, ale v skutočnosti nepočúvali, lebo neposlúchali. Počúvanie v Biblii znamená prejavovať úctu tomu, kto k vám hovorí, a robiť to, čo vám hovorí.

Ostaňme stále v Deut 6, 4-6

"4 Počuj, Izrael, Hospodin je náš Boh, Hospodin jediný! 5 Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou silou. 6 Tieto slová, ktoré ti dnes prikazujem, budeš mať na srdci.”

V evanjeliách sa Ježiš viackrát odvoláva na piaty verš ako na najdôležitejší príkaz v celom Písme. Milovať Pána celým srdcom, celou dušou a celou silou.

Nezdá sa nám zvláštne, že hneď po vyslovení najdôležitejšieho príkazu v celej Biblii Mojžiš hovorí “Tieto slová, ktoré ti dnes prikazujem, budeš mať na srdci.”

Je to takmer, akoby nám Boh cez Mojžiša hovoril: Ak chceš milovať Pána celým svojím srdcom, dušou a silou, celým svojím vnútrom, potom musíš mať jeho slovo vo svojom srdci. Vo svojom vnútri, mysli a milovať Ho.

Ježiš povedal: Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania.

A hovorí nám, ako môžeme zachovávať Ježišove prikázania. Žalm 119 9 Ako si mladý človek zachová čistotu? Keď sa bude držať tvojho slova. 10 Celým srdcom som ťa hľadal; nedopusť, aby som odbočil od tvojich príkazov! 11 V srdci som si skryl tvoju reč, aby som proti tebe nehrešil.

Biblia hovorí jasne. Milovať Boha celým srdcom je úzko späté s tým, aby Boží ľud poznal a žil podľa jeho slova.

Preto je štúdium Božieho slova základnou praxou pre rast kresťana a jeho poslušnosť Pánovi. Lenže čítanie aj s porozumením a zapamätaním. Maj Božie slovo uložené vo svojom vnútri. Bez hladu po Božom slove ako ľudia v Nehemiášovi zabrzdíme svoju duchovnú zrelosť a zostaneme duchovnými deťmi, keď Kristova výzva pre každého kresťana je rásť, aby sa viac podobal Kristovi. Človek nebude žiť len z chleba, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.

Musíme pozorne počúvať, keď k nám Boh vesmíru hovorí prostredníctvom svojho Slova, aby sme mohli milovať Pána celým svojím srdcom, dušou a silou.

Tu pri Božom slove, ktoré bolo čítané z iniciatívy Božieho ľudu, začína revolúcia, prebudenie.

5 Ezdráš otvoril knihu pred všetkým ľudom, lebo stál vyššie. Keď knihu otvoril, všetok ľud povstal.

6 Ezdráš dobrorečil Hospodinovi, veľkému Bohu. Všetok ľud pozdvihol ruky a odpovedal: „Amen, amen!“ Padli na kolená a klaňali sa Hospodinovi tvárou až po zem.

7 Ješúa, Bani, Šerebja, Jamín, Akkúb, Šabbetaj, Hodija, Maaseja, Kelita, Azarja, Jozabád, Chanán, Pelaja a leviti vysvetľovali ľudu zákon. Ľud stál na svojom mieste.

8 Čítali z knihy Božieho zákona, odsek za odsekom, a vysvetľovali zmysel, aby ľudia chápali, čo sa čítalo.

Ezdráš rozvinul dlhý zvitok, ale predtým, ako čítal, dobrorečil Bohu. Boh je hoden našej úcty a chvály a my sme povolaní vyjadrovať naše uctievanie biblickým spôsobom. Ezdráš dobrorečil Pánovi, veľkému Bohu, a všetok ľud odpovedal: "Amen, amen," a zdvihol ruky. Sklonili hlavy a klaňali sa Pánovi tvárou k zemi.

Všimnite si, ako úcta, ktorú ľud vzdáva pri čítaní Božieho slova, nie je postavená na samotnej Biblii, ale na Pánovi. Nie je uctievaný zákon, ale Boh.

Dôvodom, prečo Boží ľud miluje jeho Slovo, prečo miluje Bibliu, nie je to, že Bibliu uctievame. Je to preto, že práve prostredníctvom Biblie sa nám zjavil živý Boh. Práve preto má byť pre nás Biblia taká vzácna. Prečo kresťania musia byť ľuďmi knihy. Pretože práve prostredníctvom tejto knihy sa nám Boh dáva poznať.

Ezdráš dobrorečil Pánovi, veľkému Bohu, a všetok ľud odpovedal: "Amen, amen." Keď teda Boží ľud hovorí Amen po tom, čo Ezdráš dobrorečil Pánovi a vyzdvihol jeho veľkosť, hovorí tým: "Pane, tvoja veľkosť je pevná, stála a spoľahlivá. Ty si určite veľký a jediný Boh."

Všimnite si reakciu Božieho ľudu, ktorý prijíma Božie slovo. Je to uctievanie. Uctievajú Boha, pretože vo svojom Slove zjavuje svoju slávu a spásu pre celý svoj ľud.

Preto musí byť Božie slovo ústredným bodom uctievania Božieho ľudu. Ako môžeme bez Slova, ktoré nám zjavuje, kto je Boh, vedieť, koho uctievame alebo prečo ho uctievame?

Uctievanie, piesne a chvály musia byť založené na Božom slove a pravde. Obávam sa však, že mnohé dnešné piesne sú založené len na emóciách skladateľov piesní. Ale nestačí len počúvať Božie slovo, aby Boží ľud reagoval uctievaním. Musia mu rozumieť, aby ho počúvali s vierou a prijímali do svojho vnútra. Tu bol malý problém, zákon bolo potrebné vysvetľovať.)

Predstavme si to, zatiaľ čo Ezdráš a jeho 13 pomocníci sú na vyvýšenom pódiu, kde pravdepodobne držali dlhý zvitok, aby z neho mohol Ezdráš čítať, v zástupe bolo 13 mužov a leviti, ktorí pomáhali ľuďom pochopiť Zákon.

To znamená, že leviti boli medzi ľuďmi a prechádzali Zákon po jednotlivých častiach, aby sa uistili, že ľudia čo najjasnejšie rozumejú tomu, čo počuli.

Už vtedy bolo potrebné vysvetliť Písmo. Starý zákon bol napísaný v hebrejčine. Keďže ľudia žili celý život v cudzej krajine, stratili čiastočne schopnosť rozumieť hebrejčine. Bez ohľadu na to mali leviti za úlohu zabezpečiť, aby ľud vedel, čo sa hovorí. Pomáhali im preklenúť kultúrnu priepasť medzi poslednými sedemdesiatimi rokmi v Babylónii a ich kultúrnym dedičstvom, ktoré sa nachádza v Písme. Nemohlo to byť ľahké. Hoci je Božie slovo autoritatívne pre život, vieru a všetky záležitosti týkajúce sa poznania Boha, často si vyžaduje tvrdú prácu, aby sme pochopili Božie posolstvo napísané v cudzom jazyku vo vzdialenom čase a na vzdialenom mieste.

Ich úlohou bolo zabezpečiť, aby ľud jasne rozumel Božiemu slovu, aby ho mohol prijať s vierou a žiť podľa neho v poslušnosti.

Preto my a iné biblické zbory veríme, že výkladové kázanie je hlavným spôsobom, ktorý Boh určil pre cirkev, aby zvestovala Božie slovo. Preto na kázňach sa primárne sústredíme na to, čo je v Písme napísané. Nemávam témy, ku ktorým priradím Biblické pasáže, to sa deje zriedkavo. Máme text, prechádzame ho verš po verši a vykladáme ich, aby sme rozumeli, čo hovorili prvým prijímateľom slova, potom čo to hovorí nám dnes a ako ho máme aplikovať v živote.

Boží ľud túži po Božom slove, nie po názoroch kazateľa na život. Takže cieľom kazateľa a očakávaním cirkvi od tohto kazateľa by mal byť rovnaký cieľ ako cieľ levitov v tomto úryvku. Rozobrať text a dať mu zmysel, aby Boží ľud pochopil Božie slovo a poslúchol ho. A keď Boží ľud prijme Božie slovo, stretne sa s pokáním. Musí znieť Božie zapísané slovo, ono má autoritu, ono je živé a ostré, aby menilo naše životy. Preto sú tematické kázne v našom zbore ojedinelé, len keď je vyslovene potrebné hovoriť o nejakej téme. Napríklad keď sme hovorili o téme staršovstva pred voľbami alebo keď hovoríme o krste pri slávnosti krstu a podobne.

9 Vtedy kráľovský miestodržiteľ Nehemiáš, kňaz a zákonník Ezdráš i leviti, ktorí poučovali ľud, povedali všetkému ľudu: „Tento deň je zasvätený Hospodinovi, vášmu Bohu. Nesmúťte a neplačte!“ Všetok ľud totiž plakal, keď počul slová zákona.

Toto je veľmi zaujímavá situácia. Nehemiáš a Ezdráš očakávali, že táto udalosť naplní ľudí radosťou, veď je to radostný sviatok. Lenže ľudia počuli znieť Božie slovo a začali plakať a nariekať.

Ľudia plakali, keď počuli slová zákona. Prečo plakali? Kapitola 9 nám ukazuje, že išlo o slzy pokánia.

Boží ľud si pri počúvaní Božieho slova uvedomil svoje hriechy a vernosť, ktorú mu Boh preukázal napriek ich hriechu.

Ľud si pravdepodobne uvedomil, že babylonské zajatie, dôvod, prečo boli vo vyhnanstve, dôvod, prečo museli stráviť všetok ten čas a energiu obnovou múrov Jeruzalema, bol dôsledkom ich neposlušnosti, modlárstva a nevery voči Bohu a Jeho zákonu. Vidiac svoj hriech, Boží ľud robí jedinú vec, ktorú môže, keď je Boží ľud usvedčený zo svojho hriechu. Robia pokánie.

10 Ďalej im povedal: „Choďte, jedzte dobroty, pite sladké nápoje a pošlite niečo aj tým, čo nemajú nič pripravené, lebo tento deň je zasvätený nášmu Pánovi. Nebuďte smutní, lebo radosť Hospodina je vaším útočiskom.“

11 Aj leviti upokojovali všetok ľud: „Utíšte sa, lebo tento deň je posvätný. Nebuďte smutní!“

12 Vtedy všetok ľud odišiel jesť, piť, posielať dary a usporiadať veľkú radostnú slávnosť, lebo pochopil slová, ktoré mu oznámili.

Desiaty verš obsahuje asi jedno z najlepších prikázaní pred deti, ale možno aj pre dospelých. Choďte, jedzte dobroty a pite sladké nápoje! Trochu sme to nadniesli. Je to výzva k radosti.

Výzva k radosti má dva dôvody: (1) ľud sa kajal a (2) bol to prvý deň siedmeho mesiaca, sviatok trúbenia, ktorý mal byť dňom radosti (Lv 23, 23 - 25; Dt 16, 15).

A tak Ezdráš povzbudzuje ľud, aby po pokání išiel a oslavoval. Veď prvý deň siedmeho mesiaca mal byť oslavou, ktorá sa ozývala trúbením na trúby. Hovorí, aby jedli dobroty, čo je spôsob, ako povedať, aby jedli to najvyberanejšie a najlepšie. Pite sladké nápoje alebo sladké víno. Inými slovami, choďte a usporiadajte hostinu a oslavujte Pána za to, čo urobil. Ľud dostal pokyn, aby sa podelili s tými, ktorí nemali nič pripravené. Nech sa s vami radujú aj tí chudobnejší.

Bola to oslava, na ktorej sa mohol zúčastniť celý Boží ľud.

A Ezdráš ohlasuje dôvod, prečo môže Boží ľud prejsť od smútku k radosti. Hovorí, že radosť z Pána je vašou silou.

Nebuďte smutní, lebo radosť Hospodina je vaším útočiskom.“

Boží ľud sa radoval, ale nie len z príkazu, ktorí dostali, ako sa dá radovať, len preto, že vám to niekto prikáže. Oni mali pravý a autentický dôvod na radosť. 12 Vtedy všetok ľud odišiel jesť, piť, posielať dary a usporiadať veľkú radostnú slávnosť, lebo pochopil slová, ktoré mu oznámili.

Oni pochopili Božiemu slovu, porozumeli Božej vôli a Jeho zjaveniu a z toho boli šťastní.

Modlitby.

Pieseň 87