Nehemiáš 13

Privítanie

Privítanie

Modlitba

Pieseň 56

Nahrávať!

Nehemiáš 13, 10 - 22

Bratia a sestry, dnes prichádzame k záveru knihy Nehemiáša. Týmto končíme biblické hodiny o Nehemiášovi pred Vianocami a ďalšia biblická hodina bude 11.1.2024 s novou sériou.

Dnes pokračujeme v tom, čo všetko sa udialo v Jeruzaleme v období Nehemiášovej neprítomnosti a čo všetko musel napraviť, keď sa vrátil. Naposledy sme hovorili o tom ako vyhodil Ammónčana Tobiju z chrámu ako aj jeho veci.

10 Dozvedel som sa tiež, že levitom sa neodovzdávalo to, čo im patrí, na čo sa službukonajúci leviti a speváci rozutekali, každý na svoje pole.

11 Vtedy som pokarhal predstavených a opýtal som sa: „Prečo je Boží dom opustený?“ Potom som ich zhromaždil a postavil na ich miesta.

12 Vtedy všetci Júdovci prinášali desiatky obilia, muštu i oleja do zásobární.

13 Za dozorcu nad skladiskami som určil kňaza Šelemju, zákonníka Cadóka, z levitov Pedaju a za ich pobočníka Chanána, syna Zakkúra, syna Mattanju, lebo ich pokladali za spoľahlivých. Ich úlohou bolo rozdeľovať čiastky svojim bratom.

14 Pamätaj preto na mňa, Bože môj, a nevymaž z pamäti moje dobrodenie, ktoré som preukázal domu svojho Boha a jeho službe.

Vidíme, aký rozhodný bol Nehemiáš? Vrátil sa do Jeruzalema v roku 445 pred Kristom a za 52 dní obnovil jeruzalemské múry. Po nejakom čase sa opäť vrátil, našiel v chráme tohto Amončana a chrám vyčistil. Nehemiáš nechcel pristúpiť na žiadny kompromis.

Okrem Tobijovej prítomnosti v komnatách chrámového komplexu, ktorá vytláčala potrebné predmety na bohoslužbu, Nehemiáš v 13,10 rozpráva, ako zistil, že leviti nedostávajú podporu, čo malo za následok, že si hľadali vlastné živobytie. Predstavte si, že leviti prídu do Jeruzalema a tam, kde majú byť ich zásoby, býva amonsky Tobija. Videli, že ich nepodporujú, a tak sa pustili do vlastného podnikania. Uctievanie Boha sa zastavilo a ľudia sa starali len o seba. "V 'pevnej zmluve' z 10. kapitoly boli veľké predsavzatia o dobrom hospodárení, ktoré sľubovali, že 'nezanedbáme dom svojho Boha' (10,39); ale teraz už pekné slová nikoho nenakŕmili" (ibid., 130).

Neodovzdávali na službu to, čo mali a tiež leviti, služobníci Boha v chráme, nedostávali, čo im patrilo a keďže nechceli zomrieť od hladu a bez prostriedkov, šli si každý po svojom biznise. Podobná vec sa deje aj dnes na Slovensku, nie v našom zbore, ale na Slovensku. Služobníci Boží nedostávajú, čo im patrí a tak, aby dokázali uživiť seba aj rodinu, odchádzajú zo služby. Len v našej jednote tento rok odišli 3 kazatelia. Som však vďačný za náš zbor, že my dobre rozumieme, čo je správne a svojimi rozhodnutiami a pomocou umožňujeme a pomáhame služobníkom sa udržať v službe a prežiť. Koho zaujíma viac - poviem v osobných rozhovoroch.

Nehemiáš však videl, čo sa dialo a dal veci do poriadku. Pokarhal predstavených, zaviedol desiatky a opäť bola podporovaná služba v Božom dome. Nikdy nesmieme zanedbávať službu v Božom dome. Zhromaždenia nesmú ostať prázdne, ani to naše.

15 V tých dňoch som videl, že v Judsku v sobotu lisujú víno, zvážajú hromady obilia, na osly nakladajú bremená a v sobotný deň privážajú do Jeruzalema aj víno, hrozno, figy a rozličný náklad. Vystríhal som ich, keď v takýto deň predávali potraviny.

16 Týrčania, ktorí tam bývali, privážali v sobotu ryby a predávali rozličný tovar Júdovcom i v Jeruzaleme.

17 Vtedy som pokarhal judských šľachticov a opýtal som sa ich: „Čo to za veľké zlo páchate, keď znesväcujete sobotný deň?

18 Nerobili tak už vaši otcovia, takže náš Boh uviedol na nás aj na toto mesto všetku tú pohromu? Vy však privolávate na Izrael ešte väčší hnev tým, že znesväcujete sobotu.“

19 Len čo sa v bránach Jeruzalema začalo stmievať pred sobotou, rozkázal som, aby brány zatvorili. Prikázal som tiež, aby ich neotvorili skôr ako po sobote. Spomedzi svojich sluhov som postavil niektorých k bránam, aby sa v sobotný deň nedostal dnu nijaký náklad.

20 Potom kupci a predavači rozmanitého tovaru prenocovali raz alebo dva razy mimo Jeruzalema.

21 Vtedy som ich napomenul a povedal im: „Prečo nocujete pred hradbami? Ak to urobíte ešte raz, siahnem na vás!“ Odvtedy v sobotu neprichádzali.

22 Levitom som prikázal, aby sa očisťovali, keď išli strážiť brány, aby sa sobotný deň svätil. Pamätaj na mňa, môj Bože, i pre toto a zmiluj sa nado mnou pre svoju veľkú milosť.

Výraz "videl som ľudí" (13,23) naznačuje ďalšiu dobrú vlastnosť Nehemiášovho vodcovstva - vedomie toho, čo sa deje medzi ľuďmi. Zachovávanie soboty sa v Starom zákone veľmi zdôrazňuje (Gn 2, 2; Ex 16, 23 - 29; 31, 14 - 16; 35, 2 - 3; Num 15, 32 - 36). Amos (8, 5), Izaiáš (58, 13-14) a Jeremiáš (17, 19-27) varovali ľud pred jeho laxnosťou pri zachovávaní dňa určeného na odpočinok a bohoslužbu. Táto sobota odpočinku a uctievania - jeden deň zo siedmich oddelených pre Boha - je v starovekom svete mimo Izraela neznáma. Ako súčasť Desatora (Ex 20, 8 - 11) zdôrazňuje morálny princíp, že celý náš čas patrí Bohu. Symbolizuje to vyčlenenie jedného dňa v každom týždni. Proroci si uvedomovali, že keď ľudia začali byť ľahostajní voči sobote, svedčilo to o ich ľahostajnosti voči Božej vôli aj v iných oblastiach života.

Nehemiáš spomínal každodenné práce, ktoré sa mohli robiť aj v iné dni; ich vykonávanie v sobotu zbavovalo tento deň jeho osobitnej hodnoty. Zrejme sa tieto veci stali zvykom. Nehemiáš mal odvahu ísť proti prúdu a pokarhať aj vodcov za ich laxnosť.

13,18 Nehemiáš poukázal na to, že pád Jeruzalema a zajatie boli dôsledkom tej istej nedbanlivosti v dodržiavaní Božích noriem.

Prečítajme si ešte text do konca knihy Nehemiáša.

23 V tých istých dňoch som videl Júdovcov, ktorí sa oženili s Ašdóďankami, Ammónčankami a Moábčankami.

24 Polovica ich detí hovorila po ašdódsky a nevedeli hovoriť po judsky, iba rečou niektorého iného národa.

25 Preto som sa s nimi pohádal — zlorečil som im, niektorých mužov som zbil, vysmial som ich a zaprisahal na Boha: „Nevydávajte svoje dcéry za ich synov a neberte ich dcéry pre svojich synov ani pre seba!

26 Či nezhrešil týmto izraelský kráľ Šalamún? Medzi mnohými národmi nebolo kráľa, ako bol on; bol miláčikom svojho Boha a on ho ustanovil za kráľa nad celým Izraelom, a predsa aj jeho zviedli na hriech ženy, cudzinky.

27 Či musíme o vás počúvať, že páchate všetko toto veľké zlo a že ste sa spreneverili svojmu Bohu, keď sa ženíte s cudzinkami?“

28 Jeden zo synov Jojadu, syna veľkňaza Eljašíba, bol zaťom Sanballata Chorónskeho. Preto som ho od seba odohnal.

29 Pamätaj na nich, môj Bože, pre poškvrnenie kňazstva a pre zmluvu kňazov a levitov!

30 Tak som ich očistil od všetkého, čo je cudzie, zriadil som poriadok služby pre kňazov a levitov, každému podľa druhu jeho práce,

31 aj dodávanie dreva a prvotín v určený čas. Pamätaj na mňa, môj Bože, na moje dobro!

O tejto téme sme už hovorili. V Starej aj v Novej zmluve bolo a je neprijateľné, aby sa veriaci človek zosobášil s neveriacim alebo neveriacou. Aj Nehemiáš tento skutok nazýva hriechom, ako celé Božie slovo. Tak ho to nahnevalo, že sa až pobil. Keď tie hriechy rozhnevali svätého človeka, o čo viac to hnevalo svätého Boha?

Záver

Bratia a sestry, na záver sa pozrime na oblasť šabbátu. Pretože sme niečo čítali v Nehemiášovi o dodržiavaní šabbátu a zdá sa, že nám to nemôže nič dať, veď mi nemáme šabbát. Prosím, predsa len prijmime niečo z Nehemiáša ohľadom odpočinku a zasvätenia sa Bohu v určitý deň alebo čas. Aj pre nás platí dôležité upozornenie, že si máme vyhradiť čas pre osobný a blízky čas uctievania Pána, ale tiež na spoločné uctievanie Pána v spoločenstve cirkvi.

Za posledné dva roky som sa viackrát stretol s tým, že niekto vyčítal nášmu spoločenstvu alebo zboru, že sa stretávame v nedeľu a nie v sobotu. Vtedy to bola pre mňa šokujúca otázka alebo výčitka.

Ján 5, 9-18 9 A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. V ten deň však bola sobota, 10 a tak Židia dohovárali uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!“ 11 Ale on im odpovedal: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: ‚Vezmi si lôžko a choď!‘“ 12 Oni sa ho spýtali: „Ktože je ten človek, čo ti povedal: ‚Vezmi si lôžko a choď!‘?“ 13 Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vytratil zo zástupu, ktorý sa zišiel na tom mieste. 14 Potom Ježiš našiel tohto človeka v chráme a povedal mu: „Pozri, ozdravel si! Už nehreš, aby sa ti nestalo niečo horšie!“ 15 Uzdravený odišiel a povedal Židom, že je to Ježiš, kto ho uzdravil. 16 Židia prenasledovali Ježiša aj za to, že to robil v sobotu. 17 Ale Ježiš im povedal: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ 18 Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže rušil sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.

Čo sa učíme v tomto texte? Prečo im vadilo, že Ježiš uzdravuje v sobotu? Čím je ten deň výnimočný?

Celé to začína pri Šabbáte alebo sobote. Posledný deň židovského týždňa. Slovo Šabbát alebo Šavat znamená doslova odpočinok a odkazuje na Božie stvoriteľské dielo v Genezis 2, 1-3. 1 Takto boli dokončené nebesia, zem i všetky ich zástupy. 2 Siedmeho dňa Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal, a v siedmy deň si Boh odpočinul od všetkého, čo utvoril. 3 Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ten deň Boh prestal vykonávať celé svoje stvoriteľské dielo, ktoré utvoril. Len pre vysvetlivky, pre Izraelitov bol siedmy deň sobota a nedeľa bola prvý deň. To slovo odpočinul je slovo Šávat alebo Šabat. Teraz si však všimnime niečo zaujímavé. Lenže od Adama až po Mojžiša nie je žiadna zmienka o zachovávaní odpočinku, v zmysle príkazu, pretože Boh odpočíval v siedmy deň, aj vy budete odpočívať. Až keď je Izraelský národ sformovaný a opustili Egypt prichádza zákon Mojžišov. V ňom nájdeme prvé príkazy ohľadom zachovávania odpočinku na siedmy deň. Exodus 31, 12-17. 12 Hospodin povedal Mojžišovi: 13 „Toto oznám Izraelitom: ‚Zachovávajte moje soboty. Je to znamenie medzi mnou a vami pre všetky pokolenia, aby ste poznali, že ja, Hospodin, vás posväcujem. 14 Zachovávajte sobotu! Nech vám je svätá! Kto ju znesvätí, musí zomrieť. Každý, kto by v ten deň pracoval, nech je odstránený spomedzi svojho ľudu. 15 Šesť dní budete pracovať, ale v siedmy deň je sobota svätého sviatočného odpočinku pre Hospodina. Každý, kto by v sobotný deň pracoval, musí zomrieť! 16 Nech Izraeliti zachovávajú sobotu a dodržiavajú ju vo všetkých pokoleniach ako večnú zmluvu. 17 To je trvalé znamenie medzi mnou a Izraelitmi, lebo za šesť dní utvoril Hospodin nebo a zem, ale v siedmy deň odpočíval a oddychoval.‘“ O čom je teda zachovávanie Šabbátu? Je to zmluva medzi Izraelom a Bohom. Je to súčasťou Mojžišovho zákona. Ide o deň odpočinku, nikto vtedy nesmel pracovať. Hovorí to o tom, že by sa mal Boží ľud v ten deň stretávať na bohoslužbách? Nie. Poďme ďalej. Potom Boh ustanovil cez Mojžiša tzv. desatoro alebo 10 Božích prikázaní. Kto vie všetky? Nebudem vás všetkých skúšať. Jedno z desiatich Božích prikázaní znie takto. Exodus 20, 8 -11 8 Pamätaj na sobotný deň, že ho máš svätiť! 9 Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu. 10 Siedmy deň je sobota pre Hospodina, tvojho Boha. Nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach. 11 Veď Hospodin za šesť dní utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, a v siedmy deň odpočíval. Preto Hospodin požehnal sobotný deň a posvätil ho. Takže nie len ja nemám pracovať, ale ani moja rodina a moji poskytovatelia služieb. Potom v 3. Mojžišovej alebo v knihe Levitikus uvidíme prvý krát spojenú sobotu s bohoslužbami. Lev 23, 3 3 Šesť dní sa bude pracovať, v siedmy deň bude sobota sviatočného odpočinku, deň bohoslužobného zhromaždenia. Lenže v prípad sviatku Paschy vidíme výnimku. Lev 23, 4-8. Aha, takže tuto to začalo, Izrael mal mať bohoslužobné zhromaždenia v sobotu a napr. počas Paschy v nedeľu. Takže okrem toho, že je to deň odpočinku, je to aj deň radosti, uctievania a jednoducho bohoslužieb. Lenže uctievanie Boha ako také nebolo stanovené iba na tento deň, ale na každý deň. V Starej zmluve sa obety prinášali denne v svätostánku a potom v chráme. "Uctievanie" bolo nepretržité. Zachovávanie soboty bolo "znamením" zmluvy medzi Izraelom a Pánom a slávnostné zhromaždenia boli tiež znamením tejto zmluvy. Išlo o spoločenstvo s Bohom o špeciálny a oddelený čas na blízkosť a uctievanie a blíženie sa k Bohu. Nešlo o to, že sa nesmelo robiť doslova nič. Nemala sa robiť práca, zamestnanie, pretože človek potrebuje oddych a potrebuje čerpať duchovnú silu pri spoločenstve s Bohom a na to Boh vyhradil konkrétny deň. - Časom sa pohľad na sobotu úplne zmenil a od pôvodného Božieho zámeru sa Izraelský ľud úplne odklonil. V Ježišových časoch náboženskí vodcovia pridali zaťažujúce pravidlá a tradície týkajúce sa dodržiavania soboty a povýšili svoje vlastné pravidlá na úroveň Božích pokynov. Bolo to také zlé, že keď Ježišovi učeníci pri prechádzke po poli pozbierali a zjedli niekoľko klasov obilia, farizeji ich obvinili z porušenia soboty, pretože vraj "žnú". Pán Ježiš prišiel okrem iného vyriešiť záležitosti okolo Božieho zákona aj ohľadom Šabbátu. Prišiel naplniť Mojžišov zákon a vrátiť veci do poriadku podľa Božích pôvodných zámerov. Priniesol Božiu interpretáciu zákona, čo sa však priečilo s interpretáciou zákona, ktorú ponúkali farizeji. Pozrime sa teda na to, aký bol pôvodný Boží zámer so sobotou alebo so šabbátom a čo to znamená pre nás. Marek 2, 27-28 27 I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu! 28 Preto Syn človeka je pánom aj soboty.“ Syn človeka je Ježiš Kistus, druhá osoba trojice. On je pánom soboty. On vysvetlil, že sobota alebo šabbát, odpočinok, bol daný človeku. Keď je človek hladný môže sa predsa najesť. Šabbát má pomáhať človeku a nie ho zväzovať a zotročiť. Je to dar. Pripomína, že človek potrebuje oddychovať a potrebuje Božiu prítomnosť a udržiavať vzťah s Ním. Farizejov viac zaujímalo dodržiavanie svojich pravidiel, ako blízkosť Bohu. Pán Ježiš potvrdil, že v čase odpočinku alebo v sobotu je možné robiť dobro a zachrániť život, keď je to nutné. Mat 12, 11 - 12: On im povedal: „Nájde sa medzi vami človek, ktorý má jedinú ovcu, a tá by mu v sobotu spadla do jamy, a on by ju nechytil a nevytiahol? 12 A o koľko je človek cennejší ako ovca! Preto v sobotu je dovolené dobre robiť.“ Ježiša nahnevalo bezcitné srdce farizejov, ktorí radšej neurobili nič a nepomohli by človeku v sobotu. Nebudem sa zaoberať všetkými prípadmi, ale ešte by som spomenul jeden, kde Ježiš perfektne vysvetlil pravdu o Bohu. Ján 5, 17-18 17 Ale Ježiš im povedal: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ 18 Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže rušil sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu. Čo povedal Ježiš farizejom? Teraz, keď som vyliečil tohto chorého človeka v sobotu, to Boh ho vyliečil v sobotu. Boh lieči aj v sobotu. Boh pracuje aj v sobotu. Jasné, že áno. Keby Boh neudržiaval túto zem 24/7 tak je po nás, koniec. Keby na sekundu neudržiaval naše životy a celý vesmír, tak sme skončili. Boh lieči aj cez šabbát, wow, toto nedokázali farizeji prijať a chceli Ježiša zabiť. Pán Ježiš naplnil Šabbát a naplnil Mojžišov zákon. Neprišiel zákon zrušiť, ale ho naplniť a navrátil zákonu aj 10 prikázaniam ich pôvodný, Boží význam. Niekto by mohol namietať, ale predsa Božie prikázania stále platia, či? Áno, ale iba vo formáte, ako ich vysvetlil a prikázal, či formuloval Pán Ježiš. Pán Ježiš vysvetlil všetky prikázania a všetky zopakoval s pôvodným významom. Zopakoval a vysvetlil ich v kázni na hore. Celá kázeň začína presne tým tvrdením Mt 5,17 Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov. Neprišiel som zrušiť, ale naplniť. Mat 5, 27 - 28 27 Počuli ste, že bolo povedané: … Ja vám však hovorím: V takomto zmysle pre nás platí desať Božích prikázaní. Lenže jedno prikázanie nezopakoval, respektíve úplne pozmenil jeho prax a realizáciu. Ktoré? Šabbát. Pán Ježiš dal šabbátu nový význam, pôvodný význam. Spoločenstvo s Bohom, oddych, odpočinok. Pán Ježiš je náš odpočinok. Poďte ku mne všetci, ktorí pracujete a ste obtiažení, a ja vám dám odpočinutie. Mat 11, 28. Toto je podstatné. Vráťme sa teda k otázke stretávania sa v sobotu alebo v nedeľu. Ako vzniklo stretávanie sa v nedeľu? Sobota bola 7 dňom a nedeľa bola prvým dňom. Kedy bol Ježiš vzkriesený? V prvý deň týždňa, v nedeľu. Kedy bolo úplne prvé zhromaždenie cirkvi, kde bol prítomný aj vzkriesený Kristus? V prvý deň, v nedeľu. Ján 20, 19. 19 Večer, v ten istý prvý deň po sobote, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi za zavretými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Vzkriesený Pán Ježiš mal prvé zhromaždenie s cirkvou v nedeľu, v prvý deň po šabbáte. Pán Ježiš im vtedy priniesol pokoj a odpočinok. Stretávajme sa v nedeľu spolu s cirkvou a spolu s Pánom Ježišom, ako prvá cirkev. Táto silná skúsenosť a pravda viedla učeníkov, aby sa stretávali v nedeľu. Keďže boli Židia navštevovali aj chrám v sobotu, ale ako cirkev sa stretávali v nedeľu, no nie len vtedy. Nový zákon neprikazuje, aby sobota bola dňom uctievania. Cirkev nie je pod Mojžišovým zákonom. Cirkev je pod novou zmluvou, ktorá bola ustanovená smrťou a vzkriesením Ježiša Krista a naplnením Duchom Svätým. V Skutkoch 2,46 sa píše, že prví kresťania sa stretávali každý deň. Berejčania študovali Písmo každý deň (Sk 17,11). Sk 20,7 a 1 Kor 16,2 spomínajú kresťanov, ktorí sa schádzali v prvý deň týždňa. Keby na nás alebo na vás niekto tlačil ohľadom soboty - môžeme odpovedať v zmysle Písma. V liste Kolosanom 2,16-17 apoštol Pavol hovorí: 16 Nech vás teda nikto nesúdi za jedenie a pitie, ani za sviatky, novmesiace, ani za soboty. 17 To sú tiene budúcich vecí, ale skutočnosť je Kristova. Čo taký list Hebrejom 4, 9? A tak ostáva sobotný odpočinok pre Boží ľud. Áno, je to jeden z často vytrhávaných veršov z kontextu. Celý text hovorí o tom, že do toho Božieho odpočinku vstupujeme skrze vieru v Ježiša Krista a pre veriacich je prichystaní odpočinok v nebi. My, ktorí sme kresťania, vstúpime do Božieho odpočinku, ak vytrváme vo viere, keď dostaneme svoje dedičstvo od Ježiša Krista na Jeho súdnom tribunále. Nič nehovorí o stretávaní sa v sobotu, ako o príkaze. Keď sa však povie, že Ježiša môžeme a máme uctievať každý deň, mohlo by nás to viesť nesprávnym smerom, ak nedoplníme, že stále je nutné stretávať sa ako spoločenstvo a stále je nutné vyhradiť si čas na spoločenstvo s Bohom. Stále platí, že si máme vyhradiť čas na oddych a spoločenstvo s Pánom. Využívajme na to nedeľu, tak ako prvá cirkev. Oddeľme si dobrovoľne tento deň na odpočinok od práce a priblížme sa vzkriesenému Pánovi. - Človek je ten, kto potrebuje odpočinok, lebo sa unaví a Boh je ten, kto dáva silu unavenému. Tí však, čo očakávajú Hospodina, dostávajú novú silu, ako orly stúpajú na krídlach, budú utekať a neustanú, pôjdu a nevyčerpajú sa. Človek má odpočinok svojej duše v Bohu, keď očakáva na Boha a verí v Neho, keď s Ním má vzťah.

Aký odpočinok nám priniesol Ježiš?

Matúš 11, 28-30

28 Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť. 29 Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše. 30 Veď moje jarmo je príjemné a bremeno ľahké.“

Presne o tom hovoríme dnes, o odpočinku pre našu dušu a ducha, pre naše vnútro. Poďme postupne.

Pán Ježiš volá všetkých, ktorí pracujú a namáhajú sa a sú preťažení. Poďte ku mne a dám vám odpočinok. Ten odpočinok spočíva v tom, že si vezmeme na seba Ježišovo jarmo, ktoré je príjemné a je to ľahké bremeno. Máme sa učiť od Neho, ktorý je tichý a pokorný srdcom.

Čo je jarmo? Drevená časť postroja pre ťažný dobytok, spoločný pre jeden pár dobytku.

Toto pozvanie pripomína Jeremiáša 31,25, kde Boh ponúka svojmu ľudu odpočinok v novej zmluve. Unavení sú tí, ktorí dlho bojovali a ťažko pracovali. Obťažení sú tí, ktorí sa potácajú pod nadmerným bremenom.

Ježiš, ktorý nám zjavil Boha, pozýva tých, ktorí potrebujú odpočinok pre svoju dušu, ktorý nemôžu získať sami, aby prišli k Ježišovi.

Izraelskí duchovní vodcovia nakladali na ľudí nebiblické bremená (pravidlá), ktoré boli príliš ťažké na to, aby ich zvládali niesť. Takto sa snažili zapáčiť Bohu, a takto klamlivo sa snažili upokojiť dušu ľudí. Len dodržiavaj náš zákon a Boh ťa prijme v nebi. Bolo to falošné upokojenie.

- Počas celých dejín Izraela Boh držal prísľub odpočinku ak mu jeho ľud bude dôverovať a poslúchať ho. Zasľúbená krajina mala byť miestom tohto odpočinku. Keď však Izrael vstúpil do Kanaánu pod Jozuovým vedením, užíval si tam odpočinok len čiastočne, kvôli obmedzenej dôvere a poslušnosti Bohu.

Pokoj duše závisí od miery viery v Ježiša, dôvery v Božie zaopatrenie o mňa, o nás. Nakoľko sa dokážeme skutočne spoľahnúť na Boha vo viere a nakoľko žijeme podľa Jeho vôle. Závisí to od vzťahu a blízkosti s Ním.

Ježiš prisľúbil, že odpočinok, ktorý Boží ľud hľadal po stáročia, môže byť náš - ak k nemu prídeme s pokorným srdcom a v dôvere.

-Obraz jarma je krásny aj v tom, že jarmo je pre dvoch. Prečo je ľahké? A. Pretože jarmo farizejov bolo príliš ťažké a ľudia to nevládali niesť a toto jarmo je ľahšie, Ježišov zákon je biblický, bez ľudských prídavkov. B. To jarmo je ľahké, pretože v tom jarme je s nami Pán Ježiš, ktorý nám pomáha všetko niesť. Pán Ježiš zobral na seba všetky naše hriechy a On urobil všetko pre našu spásu, jediný skutok, ktorý my potrebujeme urobiť je veriť v Neho. Môžeme sa spoľahnúť, že je dostatočne silný ten partner v jarme, Ježiš Kristus. Tú tiaž života nám pomáha niesť. Pri takomto bremene a takomto jarme, či záprahu, v ktorom sa môžeme spoľahnúť na Ježiša Krista môžeme skutočne nájsť odpočinutie.

4. Záver

Ten finálny odpočinok pri Bohu máme zasľúbený v nebeskom kráľovstve. Lenže odpočinok pre naše duše môžeme získať už tu na zemi, keď budeme rásť vo viere v Ježiša Krista. Je to zmierenie s Bohom skrze vieru. Boli sme Boží nepriatelia, ale Pán Ježiš priniesol zmierenie a pokoj, sme spasení.

Modlitba

Pieseň 48