Rimanom 1 druhá časť

Úvod

VINA ĽUDSTVA

Čo sa mi páči na mládeži?

Čo sa mi na mládeži nepáči?

Čo by som na mládeži zmenil?

Čo by som pridal alebo odstránil z mládeže (pridal = p a za tým slovo; odstránil = o a za tým slovo)?

18 Boží hnev sa totiž zjavuje z neba proti každej bezbožnosti a nespravodlivosti ľudí, ktorí nespravodlivosťou prekážajú pravde.

19 Veď to, čo možno o Bohu poznať, je im zrejmé; Boh im to totiž zjavil.

20 Lebo jeho neviditeľnú skutočnosť, jeho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta poznávať uvažovaním zo stvorených vecí. A tak nemajú ospravedlnenie,

21 pretože hoci poznali Boha, neoslávili ho ako Boha ani mu neprejavili vďačnosť. Vo svojom uvažovaní upadli do márnosti a ich nerozumné srdce sa zatemnilo.

22 Tvrdili, že sú múdri, a stali sa bláznami.

23 Slávu nepominuteľného Boha zamenili za zobrazenú podobu pominuteľného človeka, vtákov, štvornožcov a plazov.

24 Preto pre túžby ich sŕdc vydal ich Boh napospas nečistote, takže sami zneucťovali vlastné telá.

25 Božiu pravdu zamenili za lož a korili sa a slúžili stvorenstvu namiesto Stvoriteľovi, ktorý je požehnaný naveky. Amen.

26 Preto ich Boh vydal napospas hanebným vášňam. Lebo ich ženy zamenili prirodzený styk za protiprirodzený.

27 Podobne aj muži zanechali prirodzený styk so ženou a rozpálili sa rozkošníckou vášňou jeden voči druhému; muži s mužmi páchali hanebnosti a sami na sebe si odniesli zaslúženú odplatu za svoje poblúdenie.

28 A pretože odmietli uznať Boha, vydal ich Boh napospas ich skazenému rozumu, takže robia, čo sa nesluší.

29 Sú plní všelijakej nespravodlivosti, zloby, lakomstva, zla, plní závisti, vraždy, sváru, podvodu, nízkosti. Sú to klebetníci,

30 ohovárači, tí, ktorí nenávidia Boha, násilníci, domýšľavci, chválenkári. Vymýšľajú zlé veci, neposlúchajú rodičov,

31 sú nerozumní, nestáli, neláskaví, nemilosrdní.

32 Poznajú Božie ustanovenie, že tí, čo páchajú takéto veci, zasluhujú si smrť. A predsa to nielen sami robia, ale aj schvaľujú, keď to robia iní.

Súčasťou evanjelia o spáse v Ježišovi Kristovi je to, že nás Boh miluje a môžeme byť spasení, keď v Neho uveríme a ľutujeme svoje hriechy, je to volanie ku viere. O tom sme hovorili naposledy.

Lenže súčasťou evanjelia je aj to, že sa Boh hnevá na hriech a smrť si zasluhujú neospravedlnení hriešnici, medzi nich som patril aj ja. Raz nastane súd, kde budú všetci neospravedlnení hriešnici počuť spravodlivý rozsudok večného oddelenia od Boha a budú poslaný do ohnivého jazera.

V tomto texte sme viackrát spomenuli slová vydať alebo vydať napospas. Preto pre túžby ich sŕdc vydal ich Boh napospas nečistote, takže sami zneucťovali vlastné telá. Alebo Preto ich Boh vydal napospas hanebným vášňam.

Čo to znamená? Ukazuje to na jeden zo spôsobov ako Boh trestá a to ten, že človeka nechá tak. Nechá nás, aby sme si robili čo chceme, nechá nás, aby sme šli za túžbami nášho hriešneho vnútra a nechá nás, aby sme šli za našimi hanebnými vášňami. To je jeden z najväčších trestov v skutočnosti, keď nás Boh nechá tak, nemusí nič spraviť iba nás nechať tak.

O tom sme čítali, ide o ľudí, ktorí čiastočne poznali Boha, niečo o Ňom vedia, ale Ho odmietajú. Odmietajú evanjelium a odmietajú sa podriadiť Bohu, odmietajú prosiť o odpustenie a žiadať o spasenie. Namiesto toho sa rozhodli uctievať modly, alebo si žiť podľa svojich túžob v hriechu. Boh im na to hovorí, dobre, to bude váš trest, robte si čo chcete, nechá ich tak a vydá ich svojim túžbam. Následne sú vymenované rôzne hanebné veci, na ktoré sa Boh hnevá, ktorým ich vydal alebo pre ktoré ich nechal tak. Dôsledky všetkých tých hriechov sú strašné a tak sami pykáme za vlastné rozhodnutie a žneme čo sme zasiali, dostaneme prirodzené dôsledky svojich túžob, až nakoniec smrť.

Prečo sa Boh hnevá? Lebo je osoba, je živý. Hnevajú ho niektoré veci, tak ako aj nás. Existuje aj spravodlivý hnev, ktorý nie je hriešny. Hnevá sa, lebo hrešíme na Jeho planéte. Lebo nenapĺňame potenciál ktorý nám dal a lebo sme odovzdali svoju vládu a správu nad zemou diablovi, jeho nepriateľovi. Pretože je svätý a čistý a hnevá ho náš hriech, ktorý páchame voči Nemu.

No informácia o Jeho hneve a súde je súčasťou evanjelia práve preto, aby sme si uvedomili, že je tu Boh a je tu nebo, ale nebo nie je pre každého, potrebujeme byť Bohom očistení a zmenení. Je to tiež preto, aby sme vedeli, že spravodlivosť existuje a raz bude uskutočnená. Aj preto, aby sme vedeli, že skôr či neskôr nás dostihnú dôsledky našich hriechov.

Hoci Boh musí zjednať spravodlivosť a odplatu za hriech, tí, ktorí prijali Ježiša ako Pána a Spasiteľa, už nie sú pod Božím hnevom za hriech. Prečo? Pretože Ježiš zakúsil plnú mieru Božieho hnevu na kríži, aby sme my nemuseli. To je to, čo znamená, že Ježišova smrť je "zmierením" alebo zadosťučinením. (Rim 8, 1 - 4) 1 A tak teraz už nie je žiadne odsúdenie pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi. 2 Veď zákon životodarného Ducha v Kristovi Ježišovi ťa oslobodil od zákona hriechu a smrti. 3 Čo bolo nemožné Zákonu pre slabosť spôsobenú telom, to vykonal Boh, keď poslal svojho Syna v podobe hriešneho tela a pre hriech odsúdil hriech v tele, 4 aby sa splnila požiadavka Zákona v nás, ktorí žijeme nie podľa tela, ale podľa Ducha.

Vymenujme všetky hriechy, ktoré sú spomenuté. Napíšme ich postupne do slido.

Na tieto veci sa Boh hnevá. Niekedy sa môžeme pýtať, Pane, prečo ma nežehnáš a prečo akosi necítim tvoju blízkosť? Môže to byť aj preto, lebo si niektorou z týchto vecí zarmútil Ducha Božieho.

1Jn 1,9SEB

Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti.

Môžem byť spasení, keď som už urobil niektorí z týchto hriechov? Áno, stále je čas milosti.

Čo ak som naozaj veriaci a spasení a aj tak sa mi stalo, že som niečo z toho spravil? Stále mi Boh môže odpustiť, ale tiež ma vyslobodiť.

Stále platí, že ťa tvoj hriech môže dostihnúť aj keď si veriaci, ale ako trest kvôli nášmu dobru alebo dobru iných a spravodlivosti. Lenže pôjde o výchovu Pánovu a nie o to, že by nás trestal a súdil večnou smrťou. 1 A tak teraz už nie je žiadne odsúdenie pre tých, čo sú v Kristovi Ježišovi.

-----------------

Keď Boh stvoril človeka, stvoril ho ako muža a ženu na svoj obraz (Genesis 1,27). Adam a Eva boli stvorení ako dokonalí a Boh požehnal ich fyzické spojenie v prvom manželstve (1 Moj 1,28). Homosexualita nebola súčasťou Božieho stvorenia. Keď sa prvý muž a prvá žena rozhodli neposlúchnuť Boží príkaz, do sveta vstúpil hriech (Rimanom 5,12). S týmto hriechom prišla porušenosť všetkého druhu: tŕnie, tornáda, sucho, choroby, choroby, krutosť a sexuálne deformácie.

Odvtedy sa každý človek rodí s hriešnou prirodzenosťou. Naše prirodzené ja sa dožaduje práva byť vlastnými bohmi. Keď túžime po niečom, čo je v rozpore s Božou vôľou, samotná túžba sa stáva hriešnou (Jak 1, 13 - 15). Môžeme hrešiť rôznymi spôsobmi, ale všetko je to hriech. Niektorí majú ohromnú túžbu klamať. Niektorí sú neverní svojmu manželskému partnerovi. Niektorí môžu premáhať vonkajšie hriechy - a sú nadutí aroganciou. A niektorí môžu byť v pokušení zapojiť sa do sexuálnych činov s vlastným pohlavím. To všetko je hriech. To všetko je pre Boha neprijateľné. A všetci potrebujeme Spasiteľa.

Boh, náš Stvoriteľ, mohol ľudský rod vyhladiť a začať odznova. Nie je nám nič dlžný. Kvôli našej velezrade voči nášmu Stvoriteľovi si všetci zaslúžime peklo. Nebo je dokonalé a my nie sme; sme vylúčení z Božej prítomnosti. Vo svojej veľkej láske Boh vytvoril spôsob, aby sme sa my hriešnici mohli stať spravodlivými (Efezanom 2,4-5). Ježiš, Boží Syn, sa obetoval ako naša náhrada na kríži, čím na seba vzal trest, ktorý si zaslúžime (Ján 10,18; 2 Kor 5,21). Boh vylial svoj hnev proti hriechu na svojho vlastného Syna, aby tí, ktorí dôverujú tejto obeti, mohli svoje hriechy previesť na jeho účet (Kol 2,14). Na oplátku sa nám pripisuje Kristova spravodlivosť. Boh potom vyhlásil, že každému, kto verí v Ježiša ako svojho Pána a Spasiteľa, bude udelený večný život v nebi (Jn 3,16-18).

Táto božská výmena - náš starý život za jeho nový - prináša premenu zvnútra von. V Druhom liste Korinťanom 5,17 sa píše, že ak je niekto v Kristovi, stáva sa novým stvorením. Všetok hriech, sebectvo, pýcha a zvrátenosť, ktoré boli súčasťou nášho života pred týmto okamihom, sú vymazané a my sme vyhlásení za spravodlivých pred Bohom (Žalm 103,12). Boh potom preberá úlohu pretvoriť nás na Ježišov obraz (Rimanom 8,29). Nie sme zachránení z pekla, aby sme pokračovali v tých istých hriechoch, za ktoré Ježiš zomrel. Sme zachránení, aby sme sa stali všetkými, ktorých nás Boh stvoril (Efezanom 2,10). To zahŕňa zrieknutie sa našej minulosti a našich hriešnych sklonov a prijatie celistvosti, pre ktorú sme boli stvorení.

Pri odpovedi na konkrétnu otázku, či homosexuáli pôjdu do neba alebo do pekla, môžeme slová homosexuáli nahradiť inými skupinami hriechu. Pôjdu cudzoložníci do neba alebo do pekla? Idú kleptomani do neba alebo do pekla? Pôjdu prostitútky do neba alebo do pekla? Pavol na tieto otázky jasne odpovedá v 1. liste Korinťanom 6,9-10. Ľudia, ktorí žijú v hriechu bez pokánia, nemajú miesto v Božom kráľovstve. Tí, ktorí praktizujú sexuálny hriech vrátane homosexuality, sú na tomto zozname. Pavol, predvídajúc námietky, hovorí: "Nedajte sa v tejto veci oklamať" (verš 10).

Ale potom Pavol pokračuje: "A takí boli niektorí z vás. Ale boli ste obmytí, boli ste posvätení, boli ste ospravedlnení v mene Pána Ježiša Krista a Duchom nášho Boha" (1 Kor 6, 11). Všimnite si náhly obrat so slovom ale. Cirkev, ktorú Pavol oslovil, mala členov, ktorí v minulosti praktizovali práve tieto hriechy - ALE keď uverili Ježišovi, všetko sa zmenilo. Ich vernosť sa zmenila. Ich povaha sa zmenila. Ich konanie sa zmenilo. Nikto nie je vyňatý z Božieho spravodlivého súdu nad hriechom (Rimanom 6,23). A nikto nie je oslobodený od jeho ponuky odpustenia a premeny. Keď odovzdáme svoj život Kristovi, musíme sa vzdať všetkého, čo nás definovalo v našom hriešnom stave. Ježiš povedal: "Ak chce niekto ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma" (Lukáš 9, 23). Musíme zomrieť svojmu starému hriešnemu životnému štýlu. Musíme zomrieť svojmu právu byť sami sebe pánom. A musíme zomrieť tým túžbam v nás, ktoré porušujú spravodlivé Božie nariadenia.

Homosexuáli idú buď do neba, alebo do pekla na rovnakom základe, ako opilci, klamári, nenávistníci a sebakritickí cirkevníci idú buď do neba, alebo do pekla. Naše konečné určenie nezávisí od toho, čo sme urobili, ale od toho, ako sme reagovali na Ježišovu obeť za nás. Nepokorní hriešnici zomrú vo svojom hriechu a budú podľa toho aj súdení. Kajúcim hriešnikom je v Kristovi odpustené. Keď ho prijmeme za Pána, stane sa našou konečnou autoritou.

Byť kresťanom znamená, že sa teraz snažíme viesť svoj život podľa Jeho dokonalého vzoru. Chceme sa Mu páčiť viac ako sebe (Matúš 10,37-38). A niet pochýb o tom, že homosexuálne skutky sa Mu nepáčia, rovnako ako sa Mu nepáči heterosexuálny hriech. Ak trváme na homosexuálnom životnom štýle, akoby homosexualita bola našou identitou, obraciame sa chrbtom ku Kristovej obeti. Nemôžeme očakávať, že Boh v nás jednoducho prehliadne tie isté hriechy, kvôli ktorým Ježiš skončil na kríži.

Mnohí ľudia, ktorých priťahuje rovnaké pohlavie, uverili v Krista a tým mu odovzdali toto konkrétne pokušenie. Niektorí z nich sa oženili a žijú v heterosexuálnych manželstvách, ktoré ctia Krista, a iní si zvolili celibát a našli naplnenie, ktoré potrebujú v intimite s Bohom. Kresťania, ktorých priťahuje rovnaké pohlavie, teda idú do neba rovnakým spôsobom ako heterosexuálni kresťania: tým, že uplatnia vieru v Krista, zrieknu sa svojej minulosti a prijmú život v svätosti, ktorý si Boh želá pre svoje deti (1 Pt 1, 15 - 16; Žid 12, 14).

Záver