Kohelet 1

1 Privítanie a modlitba

Bratia a sestry, nech vás Pán Ježiš veľmi požehná svojou múdrosťou a radosťou. Teším sa, že opäť po čase môžeme byť spolu na biblickej hodine, kde začíname novú sériu s názvom: V čom spočíva múdrosť? Pozrieme sa do Božieho slova na knihy, ktoré označujeme ako múdroslovná literatúra alebo knihy múdrosti. Začneme knihou Kohelet alebo kazateľ, v niektorých prekladoch je to ekkleziastes.

Minulú nedeľu sme si spravili prierez tejto knihy, takú úvodnú časť, aby sme v skratke porozumeli významu tejto knihy. Neprešli sme však všetky úvodné informácie, ktoré potrebujeme k čítaniu tejto knihy, preto dnes prejdeme ďalšie úvodné informácie a prvé verše prvej kapitoly. Úvod sme spravili aj z toho dôvodu, pretože táto kniha je ťažká. Naozaj ťažká kniha, potrebujeme Božiu múdrosť, ku jej porozumeniu. Nie je možné ju prejsť bez skutočného rozmýšľania, ale potom uvidíme aká je nádherná. Ja som si ju prešiel už niekoľkokrát a som nadšený. Úvod sme robili aj z toho dôvodu, že je to kniha, ktorá sa vyvýja, na začiatku alebo v priebehu niektorých kapitol by sme mohli mať pocit, že ide o veľmi pesimistickú knihu. Nie je to páčivá kniha pre čitateľa 21. storočia. My máme radi také radostné a povzbudzujúce slová a nie na prvý pohľad pochmúrne myšlienky. Priznám sa, že v minulosti som túto knihu nemal rád, vyhýbal som sa jej a nechápal som ju. Boh však cez toto svoje slovo nádherne ukazuje na dva svety alebo dva rozmery života, ktoré autor označuje ako svet pod slnkom, teda súčasný svet v hriechu, svet ľudí poznačený pádom a potom je tu druhý svet alebo realita nad slnkom, Boh alebo Boží svet. Toto všetko musíme vedieť, keď pristupujeme k zjaveniu Božiemu cez Koheleta. Viac ešte po modlitbe a piesni.

Modlitba

Pieseň 293

Nahrávať!!

2 Kázeň

Bratia a sestry, téma múdrosti je veľmi dôležitá. Pretože viac ako kedykoľvek predtým máme úžasný prístup k informáciám, ale to vôbec neznamená, že sme múdrejší. Keď som bol tínedžer, zvykli sme sa s ockom baviť o rôznych krajinách na svete. Keď nás niečo zaujímalo či už z histórie alebo geografie, hľadali sme to v knihách a atlasoch alebo encyklopédiách. Zabralo to určitý čas kým sme to našli, ale bola to zábava. Dnes mi stačí vytiahnuť telefón a dané informácie alebo ešte oveľa viac informácií nájdem rýchlejšie a pohodlnejšie na internete. Dnes mám v tomto zariadení okolo 1700 kníh, ktoré sú mi kedykoľvek k dispozícii. Na internete môžeme čítať noviny z celého sveta a dozvedieť sa o všetkom, čo nám len napadne. No nič z tohto nie je dôkazom toho, že sme múdrejší ako ľudia v minulosti, len toho, že máme k dispozícii viac informácií. Mnohí ľudia nevedia s týmito informáciami narábať, alebo ich zneužívajú na zlé. Ľudia nevedia rozoznať falošné informácie od dobrých a tak sme manipulovaní a ľudia sa stavajú proti sebe, rastie nenávisť. Falošné informácie sa šíria rýchlejšie ako tie dobré a pravdivé. Človek má na výber a v skutočnosti nájde podporu akéhokoľvek svojho názoru, či už je dobrý alebo zlý. Niekedy mám pocit, že toto všetko odhaľuje skutočnú ľudskú nerozumnosť a to, že mnohí nemajú skutočnú múdrosť, hoci IQ mnohých ukazuje krásne hodnoty.

Pravý kresťan vie, kde má hľadať pravdu. U Boha a v Jeho slove, v Písme. Tak sa musíme pýtať, ak múdrosť nespočíva v množstve informácií alebo v nameranom IQ, v čom spočíva pravá múdrosť? Na túto otázku odpovedajú mnohé verše v Božom slove, ale najvýstižnejší je azda text z Prísloví 1, 7 Bázeň pred Hospodinom je začiatkom poznania, múdrosťou a výchovou len blázni pohŕdajú.

V kázni sme spomínali aj Kazateľovo zhrnutie Kaz 12, 13 Slovo na záver všetkého, čo si počul: Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, lebo toto je povinnosť každého človeka!

Začiatok pravého poznania, pravej múdrosti je bázeň pred Hospodinom, Boha sa boj. Čo to znamená? Mám mať strach pred Bohom? Hovoríme o hlbokej úcte, rešpekte pred Bohom, áno v taktomto zmysle ide aj o strach. Ide o postoj veriaceho, ktorý si dobre uvedomuje kto je Boh a kto je človek. Boh je taký majestátny, On je stvoriteľ všetkého, má v rukách naše životy a má v moci spásu a odsúdenie. Je správne mať pred Ním bázeň a poslúchať Ho. On je autorita a má skutočnú moc. Preto sa Mu poddávam. Pán Ježiš to úžasne zhrnul Mt 10,28 SEB

Nebojte sa tých, čo zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť. Bojte sa skôr toho, kto môže aj dušu, aj telo zahubiť v pekle.

K Bohu máme mať postoj lásky, ale tiež hlbokú úctu a bázeň pred týk, kto je. Tieto motívy nás vedú ku poslušnosti a poddajnosti voči Bohu. Ten, kto má tento posvätný úžas, obdiv a poddajnú úctu a bázeň pred Bohom je múdry, respektíve je na dobrom začiatku na ceste k múdrosti a ku pravdivému duchovnému poznaniu. Ako sa to prejaví prakticky? Už sme hovorili, že ide o poddanosť a poslušnosť Božej vôli. Takže skutočne múdry človek je ten, ktorý spozná Boha a úprimne sa pred Ním skloní vyznaním, vierou a celým životom. Jednotlivé myšlienky, príkazy a skutky, ako vyzerá pokora a poslušnosť voči Bohu, teda skutočná múdrosť, je popísaná v celej Biblii. Aj o tom hovorí múdroslovná literatúra, ktorá je v Biblii, je to zjavenie Božej vôle, ktorá môže nádherne obohatiť naše životy. My začneme najprv študovať knihu Kazateľa, hoci o tom v hovoria bohate aj kniha Jób a Príslovia.

Kazateľ 1, 1

1 Slová Kazateľa, Dávidovho syna, kráľa v Jeruzaleme.

Predstavme si Kazateľa, Koheleta (hebr) alebo Ekkleziastésa (grécky). Je to kazateľ, Dávov syn a kráľ v Jeruzaleme. Nemáme uvedené jeho meno, ale na základe všetkého, čo sa o ňom dozvedáme v tejto knihe a v knihe Prísloví je zrejmé, že ide o kráľa Šalamúna.

Prečo práve kazateľ? Kohelet je rečník v spoločenstve alebo učiteľ v zhromaždení. Pretože v prvom rade nehovorí ako kráľ, ale ako učiteľ. Kniha obsahuje skôr rady a úvahy než nariadenia. Pričom samozrejme opisuje aj to, že je kráľ. V prvom rade nás chce niečo naučiť.

Vieme, že kráľ Šalamún upadol do hriechu so ženami, ktoré ho viedli k modloslužbe a pri tom, ako by sme historicky prechádzali jeho život nevieme vlastne, ako dopadol nakoniec, čo sa týka viery.

Kráľa Šalamúna si Boh v mnohých ohľadoch výrazne použil. Od Boha dostal múdrosť a bohatstvo. Postavil nádherný chrám, pretože si ho na to Boh vyvolil, a neskôr v ňom prebývala Božia prítomnosť. Šalamúnovo zasvätenie chrámu v 1. knihe kráľov 8 je pokorná, bázňou naplnená udalosť, ktorú poznačili tisíce obetí a modlitba preplnená vierou a chválou. Boh použil Šalamúna na napísanie troch biblických kníh: Príslovia, Pieseň piesní a Kazateľ. Boh o Šalamúnovi povedal: "Vyvolil som si ho za syna a budem mu otcom" (1 Par 28, 6). Tieto skutočnosti nám určite umožňujú predpokladať, že Šalamún bol spasený a dnes je v nebi.

Na druhej strane, kráľ Šalamún sa tiež veľmi prehrešil proti Pánovi (1 Kr 11, 3 - 13). Žiaľ, oženil sa s pohanskými manželkami, postavil im pohanské oltáre a dokonca sa sám zúčastňoval na pohanskom uctievaní. Jediným dôvodom, prečo Boh Šalamúnovi okamžite neodňal kráľovstvo, bolo to, že Boh chcel dodržať svoju zmluvu s Dávidom (1 Kráľ 11,12). Záznam o Šalamúnových hriechoch a pochmúrny tón v knihe Kazateľ viedli niektorých k domnienke, že Šalamún nebol spasený a dnes nie je v nebi.

Niektorí poukazujú na skutočnosť, že Šalamún nie je spomenutý vo veľkej sieni viery v Židom 11, ako na ďalšie vodítko, že nebol spasený. Túto kapitolu sme spolu prešli. Avšak ani mnohé iné starozákonné postavy sa tam nespomínajú a List Židom 11 nikdy nebol zamýšľaný ako vyčerpávajúci zoznam vykúpených.

Podobne ako v Dávidovom živote, aj v Šalamúnovom živote boli obdobia neposlušnosti, ktoré si vyžadovali vyznanie a pokánie. Skutky Božieho ľudu sa nie vždy zhodujú s tým, čo vyznávajú. Zhrešíme, ale v hriechu neostávame. Keď veriaci zakopnú, môžu vyznať svoje hriechy a prijať Božie sľúbené očistenie (1 Jn 1,9).

Kniha Kazateľ je temnou štúdiou a správou o živote, mimo Boha. Šalamún sa obzerá za svojimi premárnenými rokmi a nenachádza v nich žiadnu radosť, iba márnosť, prázdnotu a "naháňanie sa za vetrom" (Kaz 1, 14). Ale dostal lekciu - aj keď ťažkú - a knihu uzatvára touto radou: "13 Slovo na záver všetkého, čo si počul: Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, lebo toto je povinnosť každého človeka!14 Boh predvolá na súd každý čin, všetko, čo je skryté, či je to dobré, alebo zlé." (Kaz 12, 13 - 14). Toto určite znie ako človek, ktorý sa vrátil k Pánovi a dôveruje mu. Na základe týchto slov potvrdzuje Tradícia, že kniha Kazateľ ukazuje staršieho, kajúceho Šalamúna, ktorý uvažuje o svojich chybách a o tom, čo sa naučil. Kazateľ sa javí ako kniha, ktorú by človek napísal na sklonku života, keď uvažuje o životných skúsenostiach a získaných ponaučeniach. V závere, v 12 kap., je Kazateľ ako otec, ktorý varuje svojho syna, aby nešiel v jeho šľapajach (12, 12).

Šalamúnovo posolstvo v knihe Kazateľ je rovnako aktuálne aj dnes. Ľudia si neustále myslia: Keby som mal viac peňazí, viac pôžitkov alebo úspechov, bol by som naozaj šťastný. Šalamún mal všetko a vyskúšal všetko a v knihe Kazateľ nám možno na konci svojho života hovorí: "Nie! To všetko nemá trvalý význam."

Samozrejme, konečná odpoveď na to, či Šalamún bol alebo nebol spasený, spočíva na Bohu, nie na nás. Spasenie je v Božích rukách a iba v Božích, pretože, ako hovorí Písmo, Boh hľadí na srdce (1 Sam 16,7). Šalamún dôveroval Bohu a jeho spisy jasne hovoria o mužovi, ktorý mal osobný vzťah s Bohom a na vlastnej koži poznal bláznovstvo života bez Boha.

2 „Márnosť márností,“ povedal Kazateľ, „márnosť márností, všetko je márnosť.“

3 Aký zisk zostane človeku pri všetkej jeho námahe, ktorou sa namáha pod slnkom?

4 Pokolenie odchádza, pokolenie prichádza, zem však stále zostáva.

5 Slnko vychádza, slnko zapadá, náhli sa na svoje miesto, tam, kde zasa vyjde.

6 Vietor veje na juh, obracia sa na sever, stále krúži a krúži, vo svojich okruhoch sa vietor vracia.

7 Všetky potoky tečú do mora, ale more sa nepreplní. Na miesto, kam potoky tečú, ta sa vracajú, aby tiekli znova.

8 Všetky veci unavujú, keď ich človek nedokáže slovami vystihnúť. Oko sa nenasýti pozeraním, ani ucho sa nenaplní počúvaním.

Bratia a sestry, po prečítaní týchto veršov sme dostali prvý obraz, prvé myšlienky Šalamúna o živote pod slnkom. Najviac ho trápi otázka smrti. V pohľade na smrť, to, že nič dlhodobo nevydrží a nič v živote pod slnkom raz skončí sa mu vynárajú otázky o zmysle námahy, ktorú vynakladá človek. Aký zisk zostane človeku pri jeho námahe. Čo pretrvá? Áno, človek niečo získa námahou a prácou, ale čo naozaj pretrvá, čo skutočne zostane človeku, keďže existuje smrť? Bude niečo z mojej námahy pokračovať po smrti alebo bude mať niečo z toho význam po smrti? Ľudia sa rodia a zomierajú, pokolenia prichádzajú a odchádzajú. Nikto tu neostáva a zem pokračuje ďalej.

Ľudia sa pomíňajú, to čo pretrvá dlhšie ako ľudská námaha sú zem, slnko, vietor alebo akoby chcel popísať prirodzené zákonitosti, ktoré stále platia a trvajú tisícky rokov, ale človek nie, nezotrvá a ani jeho námaha mu nedá trvalý zisk, skončí s ním alebo s ďalšími pokoleniami.

Hodnotí to ako márnosť. Toto tvrdenie je jedno z najčastejších tvrdení tejto knihy, preto si ho vysvetlime. Len doplním, kniha sa vyvýja, autor ju vyvýja, tuto to nekončí, len začína.

Čo je to márnosť? Ťažké slovo aj v slovenčine. V Hebrejčine je to slovo Hevel alebo Hebel.

Tému svojej knihy teraz ostro formuluje spôsobom, ktorý sa na ňu hodí: "Všetko je nezmyselné, všetko je márnosť." Slovo hebel, ktoré sa tu používa, znamená "para" alebo "dych" a v Iz 57, 13 sa používa paralelne s "vetrom" a v Prís 21, 6 pre "prchavý opar". Toto slovo tak môže spájať pojmy nehmotnosti a pominuteľnosti, ako je to v Ž 144, 4: "Človek je ako dych." Toto hebrejské slovo sa používa aj v Zach 10, 2 ("márne"), kde sa hovorí, že modly poskytujú márnu útechu; to znamená, že útecha je prázdna, pominuteľná, a teda lživá. Toto slovo sa môže vzťahovať na to, čo je klamlivé alebo neúčinné, najmä keď sa používa na falošných bohov (Jer 16, 19). Okrem toho, hebel sa v Kazateľovi často používa vo významoch, ako "pominuteľný" alebo "bezvýznamný". Napríklad v 8,14 Kazateľ vyslovuje ako hebel nespravodlivosť, keď spravodlivý dostáva odmenu, ktorá prináleží bezbožnému (a naopak). Nemyslí tu "pominuteľný" (čo by v tomto prípade bolo dobré) alebo "bezvýznamný" (t. j. bez skutočného významu), ale "absurdný". Inými slovami, nespravodlivosť je v rozpore s tým, ako by mal svet fungovať; je aktívnym porušením toho, čo by malo byť morálnym poriadkom. Diktát múdrosti a rozumu už nie je istým vodítkom, pretože svet sám je pokrivený. Tak napríklad človek, ktorý tvrdo pracuje, ale vidí, že všetok jeho zisk pripadá tomu, kto sa nepodieľal na jeho práci, je obeťou hebelu (2, 18 - 21). Absurditou - urážkou rozumu - je aj to, že múdry a hlupák majú rovnaký osud (2, 14 - 15). Ľudia by mali dostať to, čo si zaslúžia. V skutočnosti sa hebel (márnosť) stal heslom pre negáciu hodnôt.

Ani to však nevyčerpáva význam slova hebel. Keď Kazateľ hovorí, že pôžitok je hebel a nič nedosahuje (2, 1-2), nemyslí tým, že pôžitky sú prísne absurdné, ba dokonca ani primárne, že sú pominuteľné. Skôr má na mysli, že sú stratou času v tom zmysle, že nedokážu uspokojiť natrvalo. V tomto zmysle by sa hebel mohol správne preložiť ako "nezmyselný" ("hlúpy"). "Čím viac slov, tým menej významu" (6, 11; porov. 5, 7). Zmnoženie slov nie je striktne absurdné, je to jednoducho činnosť bez skutočného významu.

Ako sa teda má prekladať hebel? Dalo by sa ho chápať alebo zhrnúť slovom márnosť, márny alebo možno ešte lepšie ako "bezvýznamný", ale v mnohých pasážach to nie je úplne presné. Niekedy je slovo "absurdný" ako najlepší jednoslovný preklad tohto výrazu.

Jednou z možností je samozrejme prekladať hebel rôznymi slovami v závislosti od kontextu. To budeme robiť aj my v priebehu tejto série.

Všetko je pominuteľné, a preto nemá trvalú hodnotu. Ľudia sa chytajú do pasce absurdity a naháňajú sa za prázdnymi pôžitkami. Svoj život stavajú na lži. Toto všetko kvôli hriechu. Kvôli pádu vyzerá svet a trávenie života, tak ako to vyzerá.

9 Čo bolo, to bude, a čo sa robilo, to sa bude robiť. Niet nič nového pod slnkom.

10 Ak by aj niekto o niečom povedal: „Pozri, toto je nové!“ — už dávno to bolo v časoch, ktoré boli pred nami.

11 Predošlé veci nezostanú v pamäti, ani na to, čo príde, nebudú spomínať tí, čo budú žiť neskôr.

Poviete si, čo to Kazateľ hovorí, veď dnes máme napríklad autá a internet, to je nové, to vtedy nebolo. Tento text nehovorí proti technologickým novinkám, ale hovorí v rámci kontextu. Je to pokračovanie v myšlienke, ktorú už Kazateľ vyslovil. Pre nás, rovnako ako pre našich dávnych predkov, slnko vychádza a zapadá, rieky tečú svojím prúdom a ľudia pokračujú v nekonečnej honbe za slávou, mocou a šťastím, aj keď neustále smerujú k smrti. Ľudia nikdy nedosiahnu trvalú slávu, zatiaľ čo tí, ktorí ju dosiahli aspoň dočasne, z nej nič nemajú natrvalo a v pohľade na smrť.

Tento úryvok nie je v rozpore s evanjeliom, ale práveže tak volá a vyzýva k nemu. Svet je v otroctve a ľudstvo ho nedokáže vysvetliť, nájsť v ňom uspokojenie ani ho zmeniť. Iba Slovo, ktoré prišlo na svet zhora, môže otvoriť cestu k pochopeniu a úniku (Jn 8, 23. 31 - 32). On urobil novú vec: vytvoril novú zmluvu, dal nové narodenie, nový život a nové prikázanie (Jer 31, 31 - 34). Dal nové meno, ktoré bude trvať naveky. Všetko ostatné je staré a pominuteľné.

Záver

Apoštol Peter hovorí v určitom zmysle o podobnej téme.

2 Petra 3, 3-15

3 Vedzte predovšetkým, že v posledných dňoch prídu posmievači, ktorí žijú, ako sa im zachce,

4 a budú sa posmievať: „Kdeže je sľub o jeho príchode? Veď odkedy zosnuli otcovia, všetko ostáva tak, ako bolo na začiatku stvorenia!“

5 Zámerne pritom ignorujú to, že nebesia boli oddávna a zem povstala z vody a skrze vodu Božím slovom.

6 Vodou bol niekdajší svet zatopený a zničený.

7 To isté slovo zachováva terajšie nebo i zem pre oheň a deň súdu a záhuby bezbožných ľudí.

8 To jedno však nech vám nezostáva skryté, milovaní, že jeden deň je u Pána ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň.

9 Pán nemešká so svojím prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká, ale je zhovievavý, lebo nechce, aby niekto zahynul, ale chce, aby sa všetci dali na pokánie.

10 Pánov deň príde ako zlodej. Vtedy sa nebesia s rachotom pominú, živly sa rozplynú v ohni a zem i jej diela budú súdené.

11 Keď sa toto všetko má rozplynúť, akí musíte byť svätí a nábožní vo svojom správaní vy,

12 čo túžobne očakávate príchod Božieho dňa, keď sa nebesia rozplynú v ohni a živly roztopia v páľave?!

13 Podľa jeho prisľúbenia očakávame nové nebo a novú zem, v ktorých prebýva spravodlivosť.

14 Preto, milovaní, keďže očakávate takéto veci, usilujte sa, aby vás Pán našiel v pokoji, nepoškvrnených a bezúhonných. 15 A zhovievavosť nášho Pána pokladajte za spásu, ako vám napísal aj náš milovaný brat Pavol podľa múdrosti, ktorá mu bola daná.

Podobne, ako to vysvetľuje aj Kazateľ v 12 kapitole, vysvetľuje to aj Peter, ale ešte konkrétnejšie. Život netrvá večne a svet nakoniec tiež skončí, nastane Boží súd.

Toto je pozorovanie hriešneho človeka, ktorý žije pod slnkom a nepozná alebo neverí V Boha a na svet nad slnkom, všetko je rovnaké, zem sa točí a bude točiť, a nikdy nebude súd. Nie je žiadny Boh, sme len výsledok náhody a chemických procesov. Zem a vesmír tu vždy boli a vždy budú. Zem vznikla pred miliardami rokov a človek pred miliónmi rokov a vždy bolo všetko rovnaké, žiaden Boží zásah. Koniec nastane až o milióny, či miliardy rokov. Tak ako ľudia pred nami aj my zomrieme a preto si treba poriadne užiť, lebo potom skončíme a nič, prestaneme existovať.

Božie slovo nás však varuje, svet, ako ho poznáme bol stvorený, má začiatok, vyzeral inak, ako teraz. Bol tu svet pred potopou. Vodou bol niekdajší svet zatopený a zničený. Tak aj tento náš svet raz zanikne. To isté slovo zachováva terajšie nebo i zem pre oheň a deň súdu a záhuby bezbožných ľudí. Náš svet bude opäť zničený, ale tento krát ohňom. Bude tu súd nad bezbožnými ľuďmi, podobne ako bolo za čias potopy a zachránia sa len veriaci v Krista. Všetko smeruje ku Božiemu spravodlivému súdu.

Boh preto zjavuje svoju vôľu pre veriacich, očakávajte koniec, očakávajte Boží súd a zničenie sveta ohňom, očakávajte príchod Božieho dňa, druhý príchod Pána Ježiša Krista a nech je naše očakávanie poznačené veľkou svätosťou a nábožnosťou v našom správaní. Preto, milovaní, keďže očakávate takéto veci, usilujte sa, aby vás Pán našiel v pokoji, nepoškvrnených a bezúhonných.

Prečo Pán ešte neprichádza? Pretože je zhovievavý voči tomto svetu a naďalej zachraňuje ľudí, ale raz s istotou prestane a skončí doba milosti a už viac nikto nebude môcť byť spasení. A zhovievavosť nášho Pána pokladajte za spásu.

Na jednej strane by veriaci nemali prepadnúť laxnosti a myslieť si, že môžu žiť, ako sa im zachce. Musia žiť bez poškvrny a bez úhony, a tak očakávať odmenu večného života. Musia sa usilovne usilovať o zbožnosť a odolávať falošným učeniam o svojvoľnom živote. Pretože inak spôsobujeme nárek a bolesť nášmu Pánovi a budeme trestaní alebo Pán ponechá na nás dopadnúť prirodzené dôsledky našich skutkov, aby nás vychovával.

Na druhej strane, tí, ktorí sa vzďaľujú od Boha, nie sú automaticky vylúčení z večného života. Tí, ktorí činia pokánie a obrátia sa k nemu, dostanú jeho milosrdenstvo a odmenu, nech už je to v ich živote kedykoľvek neskoro. Preto Peter povedal: "Považujte trpezlivosť nášho Pána za spásu" (NRSV). Chcel tým povedať, že Pánovu trpezlivosť, teda jeho meškanie s príchodom, máme považovať za príležitosť na pokánie a spásu. 9 Pán nemešká so svojím prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká, ale je zhovievavý, lebo nechce, aby niekto zahynul, ale chce, aby sa všetci dali na pokánie. Okrem toho je ústredná myšlienka v každom verši podobná. Protivníci v 3,9 počítali s tým, že Pán nepríde. Pán neprichádza 2000 rokov tak to už ani nepríde. Kde sa toľko zdržal? Pán zo svojej lásky zhovieva a dáva príležitosť na pokánie. Táto myšlienka sa opakuje v 3,15. Údajná Pánova "pomalosť" je v skutočnosti jeho trpezlivosť, ktorá dáva hriešnikom čas na pokánie a na zakúsenie jeho priazne. Keď sa potrebný počet hriešnikov obráti - a tento počet pozná len Boh -, potom nastane koniec (porov. 3,12). Áno, je tu počet pohanov, o tom nás informuje Rimanom 11,25. 25 Nechcem totiž, bratia, aby ste nepoznali toto tajomstvo — aby ste neboli múdri sami pre seba —, že časť Izraela sa zatvrdila dovtedy, kým nevojde plný počet pohanov.

Áno, obracajú sa aj niektorí židia, ale momentálne sa napĺňa ešte počet pohanov. Nastane však obdobie, kedy bude zvyšok Izraela zachránený.

Bratia a sestry, sledujme obdobia a časy, neprepadnime kultúre, ktorá nevníma, že sa blíži Kristov príchod, že nebude to vždy tak, ako to bolo, raz nastane koniec, súd, Kristus príde a je to radostné očakávanie. Preto buďme múdri, s hlbokou úctou sa mu odovzdajme a podriaďme mu celé naše životy. Ako mám byť prakticky múdry? Veľmi dobre uvažuj v čom je skutočný trvalý zisk s presahom do večnosti. Čo z toho, ako trávim svoje dni sa bude naozaj počítať na Kristovom súde pre veriacich?

Modlitby

Pieseň 241