Novoročný verš 2024

1. Privítanie a modlitba

Bratia a sestry, drahí priatelia, Boh je živý Pán a vládne. Prajem nám všetkým Jeho veľké požehnanie, aby sme Ho aj dnes mohli chváliť a lepšie spoznávať zjavenie Jeho vôle.

Vitajte všetci, ktorý ste medzi nami prvý krát alebo prvý krát po dlhšej dobe a samozrejme pozdravujeme aj vás, ktorí nás sledujete online.

Prosím privítajme sa aj navzájom, pretože ste to možno niektorí nestihli pred začiatkom. Nech vás Pán Ježiš požehná, toto zaprajme svojim susedom na pravo aj vľavo a okolo vás za vami a pred vami.

Bratia a sestry, budeme sa modliť. Prosím, teraz sa sústreďme na Pána Ježiša, ktorému patrí úcta a oslava. Moja individualita teraz zaniká, som súčasťou Božieho ľudu, ktorý sa spoločne modlí a spoločne uctieva jediného živého Boha.

Pred úvodnou modlitbou prečítajme verš na rok 2024. 1 Kor 8, 3. Dnes sa naňho pozrieme v kázni. Potom od budúceho týždňa sa opäť vrátime k sérii Pravda o Duchu Svätom. Ku čítaniu Božieho slova sa môžeme z úcty postaviť a potom ostaneme stáť ku spoločnej modlitbe.

3 Ak však niekto miluje Boha, toho Boh pozná.

Modlitba!

2. Pieseň 181 - Hanyusovci

Pozor, občas sa v tej piesni mýlime, počúvajme, ako hrá klavír a ako pôjde rytmus. Asi ju aj otvoriť a prejsť inkriminované miesta. To je jediná šanca, ako zaspievať všetko a stihnúť to.

3. Oznamy -

Besiedka bude - Prosíme rodičov, aby nechávali deti na besiedke a neostávali na besiedke, aby prišli do zhromaždenia.

Dnes o 17:00 - večerné zhromaždenie

Opäť je možnosť pripojiť sa k modlitbám a pôstu za náš zbor v utorok od 18:00 do stredy 18:00.

Biblická hodina vo štvrtok 1.2. o 18:30 - v čom spočíva múdrosť? Kazateľ 2.

Biblická akadémia - Bratia a sestry, priatelia, pripomíname vám, že je opäť možné sa prihlásiť do zborovej biblickej akadémie. Prihlasovanie je online cez newsletter ale samozrejme môžete prísť aj z mnou alebo bratmi staršími, aby sme vám v tom pomohli.

— Priniesol som si dve najvzácnejšie knihy, ktoré mám. Nie sú cenovo najdrahšie, ale sú pre mňa najvzácnejšie. Z jednej by som prečítal, a tým vám aj napoviem, čo sú zač tie knihy.

Drahí moji, možno ste sa pozreli na program akadémie na ďalší semester a neviete, čo si máte predstaviť pod hebrejčinou - masorétsky text a znie to strašidelne. Priatelia, pozývam vás nahliadnuť do niečoho, čo ma uchvátilo, keď som bol ešte študent a do niečoho, čo používam skoro každý týždeň pri príprave kázní. Je to oblasť môjho povolania, ktorá mi robí hádam najväčšiu radosť.Kdeže, zďaleka to nie je len niečo pre kazateľa. Veď porozumieť Božiemu slovu tak, ako bolo pôvodne napísané (po hebrejsky) je úžasné a veľmi zaujímavé, dokonca by som povedal, že je to zábavné. Na tejto prednáške si prejdeme vznik Biblie (Starej zmluvy). Prečo je Božie slovo zapísané a prečo nemáme radšej každý svoje vlastné zjavenie? Pozrieme sa na úžasné zistenie v Kumráne, ktoré nádherne potvrdzuje našu vieru. Prejdeme storočia a posunieme sa do éry vzácnych masorétov (ktorých bibliu čítame každý deň, len o tom nevieme). Je teda aj slovenský preklad Biblie stále Božie slovo? Prejdeme samozrejme aj na praktickú časť, kde spoločne preložíme časť Biblie z hebrejčiny a tak priamo okúsime ako hovoril Boh so svojím ľudom. Pre mňa to bol v minulosti zážitok, ktorý zmenil môj pohľad na Božie slovo. Ešte viac som si ho zamiloval.

11.2. Výročné stretnutie všetkých členov zboru. Do 2.2. prosíme všetky zložky, aby pripravili svoje správy. Počas tejto nedele budeme mať spoločný obed, prosím zaregistrujte sa po zhromaždení v hale pri pultíku.

Ďalšie oznamy a pozdravy?

4. Piesne - Hanyusovci

Po druhej piesni svedectvo s prekladom. Allwin a Jaro.

5. Modlitba za zbierku a slovo -

6. Pieseň pri zbierke - Hanyusovci

7. Kázeň

Bratia a sestry, keď si prečítame náš hlavný verš zdá sa byť jasný, ja ho prečítam ešte raz. 1 Kor 8, 3 Ak však niekto miluje Boha, toho Boh pozná. Vyzerá to celkom jednoducho, jasné posolstvo. Lenže tento verš nie je možné prečítať len tak samostatne, pretože takto neporozumieme Božej zjavenej vôli a pravde o čom hovorí celá pasáž, do ktorej je náš verš zasadený. Preto si najprv prejdime úvodné 3 verše.

1 Kor 8, 1-13

1 Pokiaľ ide o mäso obetované modlám, vieme, že „všetci máme poznanie“. Poznanie však vedie k namyslenosti, kým láska buduje.

2 Ak si niekto myslí, že niečo už úplne spoznal, ešte to nepozná tak, ako treba.

3 Ak však niekto miluje Boha, toho Boh pozná.

Ó pozor, zrazu vidíme, že náš tretí verš má určitý kontext, v ktorom dáva zmysel. My si teda spoločne prejdeme verše od 1 do 13 a takto budeme hľadať Božiu vôľu.

Text teda začína slovami: Pokiaľ ide o mäso obetované modlám. Drahí priatelia, keďže chceme naozaj vedieť, čo hovorí Božie slovo mali by sme vedieť, že v pôvodine v tomto verši nie je napísané mäso. Napísané je: Teraz ohľadom toho (ale je tam plurál - tých) (teda tých vecí) obetovaných modlám. Prečo my máme napísané o mäse? Pretože je napísané o tých, teda tých veciach a na začiatku síce nevieme o akých veciach hovorí, ale následne štvrtý verš približuje, že ide o jedlo a neskôr sa hovorí o pokrme a na záver apoštol hovorí o tom, že ide o mäso. Keď máme tieto informácie, priblížme si o aký problém išlo.

V tom čase bolo mesto Korint grécko - rímske. Aj gréci aj rimania verili v mnoho rôznych démonov, zlých duchov a boli polyteisti, uctievali viacero bohov. Verili, že zlí duchovia sa snažia posadnúť človeka aj prostredníctvom jedla, do ktorého vošli ešte pred jeho konzumovaním a že sa ich dá zbaviť iba vtedy, keď je toto mäso alebo jedlo obetované bohom. Účelom obete teda nebolo len to, aby sa zapáčili bohom, ale tiež očistiť mäso od démonického poškvrnenia. Toto mäso bolo obetované na oltári bohom a to, ktoré nezhorelo sa potom podávalo na nemravných pohanských hostinách. To mäso, ktoré však ostalo alebo zvýšilo sa predávalo na trhu.

Z mnohých bývalých modlárov sa však stali kresťania, uverili v Ježiša Krista a po svojom obrátení odmietali jesť mäso kúpené na týchto trhoch, lebo bolo predtým obetované modlám, pretože im pripomínalo ich predchádzajúci pohanský spôsob života a uctievanie modiel, bôžikov a zlých duchov.

Ďalej je napísané vieme, že „všetci máme poznanie“. Aké poznanie? Pavol ho uvádza vo verši 4, vieme, že na svete modla nič neznamená a niet iného boha, okrem toho Jedného. Vedeli, že božstvá neexistujú a že zlí duchovia nekontaminujú jedlo. Vedeli, že iní bohovia neexistujú a existuje iba jeden jediný Boh. Tým však nekončí a upozorňuje na niečo o čom bude hovoriť vo zvyšku tejto kapitoly. Poznanie však vedie k namyslenosti, kým láska buduje. Toto ich poznanie, ktoré mali ich nemá viesť ku arogancii, ale je potrebné k nemu pripojiť lásku.

K tomu je uvedený verš 2. 2 Ak si niekto myslí, že niečo už úplne spoznal, ešte to nepozná tak, ako treba. Pavol bojoval proti sklonu k pýche prostredníctvom poznania tým, že odhalil pravú povahu človeka, ktorý si myslí, že niečo vie. Nepostavil sa proti ľuďom, ktorí si myslia, že majú istú mieru poznania alebo prehľadu. Skôr varoval, že tí, ktorí si myslia, že perfektné ovládajú poznanie Boha a Jeho slova, sa môžu stať pyšnými. Ku poznaniu treba pridať lásku a nie pýchu.

Do toho prichádza náš verš 3. Doslova 3 Ale ak niekto miluje Boha, ten je poznaný od neho.

Dalo by sa očakávať, že Pavol povie: "Ak niekto miluje Boha, má úplné poznanie." Prekvapujúci obrat však stanovuje správny vzťah medzi poznaním a láskou. Jeden z prvých princípov kresťanského života je láska človeka k Bohu. Poznanie Boha je dôležité, ale k tomu ešte milovať Boha, to je oveľa dôležitejšie. Ten, kto miluje Boha, Toho pozná Boh. Ale veď Boh vie všetko, On pozná každého, nie? Hovoríme o láske predsa, o vzťahu lásky. Bratia a sestry, toto je Božia vôľa pre náš zbor, aby sme Boha poznali a milovali.

Nie každý má takýto vzťah s Bohom, preto nie každého takto pozná Boh. OOO toto je veľmi dôležité, nestačí poznať a mať informácie o Bohu, ale to, že Boh pozná teba. Dnes majú miliardy ľudí informácie o Bohu, ale koľkí Ho naozaj milujú? Miluješ Boha alebo Ho len poznáš? Z Ježišovho učenia vieme, že mnohí 25 zostanú stáť vonku za dverami nebeského kráľovstva, budú klopať na dvere a volať: ‚Pane, otvor nám!‘ Ale on im odpovie: ‚Nepoznám vás. Odkiaľ ste?‘ 26 Vtedy začnú hovoriť: ‚Jedli a pili sme s tebou a učil si na našich uliciach.‘ 27 Ale on im povie: ‚Nepoznám vás. Odkiaľ ste? Všetci páchatelia neprávosti, odstúpte odo mňa!‘

Darmo poznáš informácie o Bohu, on musí poznať teba. Prídeš k Nemu a čo, keď nie si zapísaný v knihe života a Pán ti povie, nepoznám ťa, lebo si Ho nemiloval. Počujme volanie Pána Ježiša, poznáš ma a miluješ ma? Keď počuješ toto volanie a usviedčanie z neviery, uver v Pána Ježiša, ľutuj svoje hriechy a On ti dá takú veľkú lásku, ktorá ťa premení. Z tej lásky bude potom prameniť láska k druhým, o čom hovorí nasledovný text.

4 Pokiaľ teda ide o to, či sa smie jesť mäso obetované modlám, vieme, že na svete modla nič neznamená a niet iného boha, okrem toho Jedného.

5 Aj keď sú takzvaní bohovia na nebi či na zemi — akože je mnoho takých bohov a pánov —,

6 no my máme jedného Boha Otca, z ktorého je všetko a my sme tu pre neho, a jedného Pána Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko a aj my sme skrze neho.

Prichádzame k podstate problému. Apoštol vysvetľuje, že Modla je nič, nič neznamená, neexistuje žiaden iný Boh okrem jedného jediného živého Boha, Hospodina. A práve to je argumentom 4. verša: "Prečo nejesť také mäso? Veď tam aj tak nikto nie je, neexistujú iný bohovia, je to len ľudský výmysel. Modla nijako nereaguje na veci alebo jedlo, ktoré jej prinášajú alebo obetujú, pretože tam nie je žiadny boh, vôbec žiadny." Pohania si mysleli, že je veľa bohov všade, ale my vieme, že je len jeden Boh.

V 115. žalme je na túto tému skvelý výrok, ktorý by sme mali všetci naozaj dobre poznať. Žalm 115, 3-7 3 Náš Boh je na nebesiach, všetko robí podľa svojej vôle. 4 Ich modly sú striebro a zlato, dielo ľudských rúk. 5 Majú ústa, ale nehovoria, majú oči, ale nevidia, 6 majú uši, ale nepočujú, majú nosy, ale nečuchajú, 7 majú ruky, ale nehmatajú, majú nohy, ale nechodia, z hrdla hláska nevydajú.

Úžasné zjavenie ukazuje Habakuk 2, 19 a 20. 19 Beda tomu, čo drevu hovorí: ‚Precitni!‘ a nemému kameňu: ‚Zobuď sa!‘ Či to môže poradiť? Pozri sa, veď je to potiahnuté zlatom a striebrom a nemá to v sebe nijakého ducha. 20 Hospodin je vo svojom svätom chráme. Zmĺkni pred ním, celá zem!“

Za štvrtým veršom však pokračuje piaty verš, ktorý je v určitom zmysle vysvetlený v kapitole 10 vo veršoch 19 a 22. 1 Kor 10, 19-22. Prosim velmi dobre počúvajme a spolu čítajme, pretoze je to nádherné vysvetlenie podstaty nášho textu. 19 Čo tým chcem povedať? Že mäso obetované modlám je niečo? Alebo že modla je niečo? 20 Nie. Ale čo obetujú, obetujú démonom, nie Bohu. No ja nechcem, aby ste mali spoločenstvo s démonmi. 21 Nemôžete piť z Pánovho kalicha aj z kalicha démonov; a nemôžete mať podiel na Pánovom stole aj na stole démonov. 22 Alebo máme vyvolať žiarlivosť Pána? Sme azda silnejší ako on?

Pavol už tvrdil, že pohanské náboženstvá sú falošné a že ich obety sa neprinášajú pravým bohom, a zároveň toto tvrdenie spresnil tým, že existuje mnoho takzvaných bohov. V danom verši vysvetlil svoj zmysel podrobnejšie. Pohania sa veľmi mýlia, keď obetujú svojim takzvaným bohom, pretože tí bohovia neexistujú, ale predsa v niektorých pohanských náboženstvách to niečo nadprirodzené, čo zažili niektorí ľudia je démonského pôvodu a preto Pavol varuje veriacich, aby kresťania nechodili priamo na tie nemorálne pohanské hostiny, kde sa obetovalo modlám. Nemohli pristúpiť ku večeri Pánovej, ak by šli a mali podiel na modloslužbe. Mäso si kúpiť mohli, ale nesmeli sa skutočne zúčastňovať uctievania pohanských božstiev pri obetovaní. No čo sa týka mäsa kúpeného na trhu, ktoré zvýšilo, hoci bolo predtým obetované modlám, nie je preniknuté vymysleným božstvom.

Za tým je tvrdenie z verša 6. Ale my kresťania máme jedného Boha Otca, z ktorého je všetko a my sme tu pre neho, a jedného Pána Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko a aj my sme skrze neho.

Tu je Boh Otec, od ktorého "všetko pochádza a pre ktorého existujeme". Je tu jediný Pán, kto je to? Ježiš Kristus. "Skrze ktorého všetko existuje a skrze ktorého existujeme aj my." Boh k nám prišiel v Kristovi, my žijeme v Bohu skrze Krista.

Jednoducho hovorí: "Súhlasím s vami, že modla aj tak nie je nikto, neexistuje ten bôžik. Je len jeden Boh, a tým je to vyriešené. A ak je to tak, človeče, tak to už naozaj môžeme rovno zjesť to mäso." To je skvelý argument. To mäso nie je ničím nakazené ani presiaknuté nejakým božstvom.

Bratia a sestry, tu však Božie slovo nekončí. Pokračuje veršom 7.

7 Lenže toto poznanie nemajú všetci. Niektorí sú až doteraz takí zvyknutí na modly, že jedia toto mäso ako obetované modlám, ich svedomie je slabé, a preto je poškvrnené.

8 Pokrm nás však nepriblíži k Bohu. Ak nezjeme, nič nestrácame, ak zjeme, nič nezískavame.

9 Dajte však pozor, aby táto vaša sloboda nebola slabým na prekážku.

10 Ak totiž teba, ktorý máš poznanie, niekto uvidí stolovať v modlárskom chráme, či sa tým aj jeho slabé svedomie nepovzbudí, aby aj on jedol mäso obetované modlám?

11 A tak slabý brat, za ktorého zomrel Kristus, zahynie pre tvoje poznanie.

Teraz sa na chvíľu zastavme. Akoby apoštol povedal: Pozor bratia, ešte nemá každý tieto vedomosti, ako máte vy. Aké vedomosti? Že modly sú nič. Možno majú v hlave tú informáciu, učili ich tú istú základnú pravdu, ale nemajú o nej vnútorné pochopenie. Ich svedomie o tom ešte nie je úplne presvedčené. Povedzme to takto: toto poznanie ešte nie je emocionálne integrované do vzoru ich života. Vieme, že v hlave môžeme poznať niečo, nejaké pravdy zatiaľ len intelektuálne, ale jednoducho sme ešte nedospeli k tomu, aby nám to zmenilo život. Preto je napísané o slabom svedomí a slabom bratovi, možno je ešte nový vo viere. Celý jeho život žil v pohanstve, kde veril a uctieval desiatky bohov. Takže tento chlapík celý život poznal len to. Videl, ako prichádzajú katastrofy a ľudia ich pripisujú bohom. Videl, ako sa im všetci klaňajú. Zrazu počul evanjelium a stal sa kresťanom a potom je z toho zachránený. A jeho oddanosť Kristovi je taká svieža a taká úžasná, že si povie: "Ja nechcem mať nič spoločné s tým zlým životom s tými falošnými bohmi." Niekto mu povie: "Ale vieš, že v skutočnosti neexistujú žiadni skutoční bohovia, iba jeden Boh." Nuž, možno to v mysli počuje, ale potrebuje čas, aby dozrel a pochopil to: "Áno, to je pravda, vlastne sú to len sochy a nie bohovia, lebo iní neexistujú."

A to je presne to, čo Pavol hovorí. "Áno, je pekné povedať, že modla je nič, ale nie každý to naozaj chápe. Nie každý to dokáže precítiť. A dospelí kresťania sa môžu najesť, koľko chcú, ale ten človek pôjde, zoberie si jedno sústo a povie si: 'Ó, toto bolo obetované takému hroznému božstvu. A bude sa cítiť vinný a hriešny a poškodí to jeho svedomie. Nalomí to jeho spoločenstvo s Bohom.” Preto to Korintskí radšej nemali robiť. Mali rozumieť, že Pokrm nás však nepriblíži k Bohu. Ak nezjeme, nič nestrácame, ak zjeme, nič nezískavame.

Toto je obrovský rozdiel oproti tomu, čo by sme sa dočítali v Starej zmluve. Jedlo je duchovne neutrálne. Obžerstvo je hriech, alebo alkoholizmus, ale či niečo jeme alebo nejeme nás nijako neurobí Bohu milšími, nijako nás k Bohu nepriblíži. V novej zmluve už nevidíme zákony o jedlách a jedení ako v starej zmluve. Môžeme slobodne jesť rôzne jedlá s radosťou a vďačnosťou. Môžeme však používať rozum, aby sme nejedli niečo, čo nám ublíži. V zmysle, všetko môžem, ale nie všetko prosieva. Presne to krásne vysvetľuje kapitola 10, ktorú sme už čítali a rieši rovnakú tému. 23 Všetko je dovolené, no nie všetko osoží. Všetko je dovolené, no nie všetko buduje. 24 Nikto nech nehľadá, čo osoží iba jemu, ale to, čo osoží inému. 25 Jedzte všetko, čo sa predáva na trhu, a pre svoje svedomie sa nemusíte na nič pýtať, 26 lebo: Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa. 27 Ak vás niekto z neveriacich pozve a chcete ísť, jedzte všetko, čo vám predložia, a pre svoje svedomie sa nemusíte na nič pýtať. 28 Ak vám niekto povie: „Toto bolo obetované modlám!“, nejedzte to kvôli tomu, kto vás na to upozornil, a kvôli svedomiu; 29nemyslím pre vaše svedomie, ale pre svedomie toho druhého.

Tu tiež vidíme rozdiel v tom zúčastniť sa modloslužby a v tom, že by si len kúpili mäso na trhu. Nehľadajme len svoj osoh By mohol byť dobrý nadpis tejto kázne, to vidíme všade. Korintskí mali teda z lásky dobrovoľne obmedziť svoju slobodu, kvôli novému vo viere Alebo so slabým svedomím. Tento slabý brat, ktorý zjedol mäso obetované modlám, to urobil kvôli tomu, že videl dospelého veriaceho slobodne jesť také mäso, si teraz poškvrní svedomie, ak verí, že je to zlé. Jeho svedomie, ten tichý hlások tam vnútri mu hovorí: "Nerob to. To je súčasť pohanstva. Nemôžeš sa toho dotknúť. To je súčasť tých vecí, ktoré sa obetujú tomu falošnému bohu." Jeho svedomie mu hovorí, aby to nerobil, ale on vidí, že to robia všetci, tak ide a robí to. Pavol píše, že okamžite je jeho svedomie poškvrnené. Čo to znamená? Jeho svedomie ho začne ubíjať, aby sa cítil hriešny. Začne v ňom vyvolávať pocit viny. Začína v ňom vyvolávať pocit odsúdenia.

"Je lepšie nechať toho človeka žiť podľa jeho svedomia, aj keď je to obmedzujúce, zatiaľ kým nevyrastie a nebude mať poznanie ako dospelý." Lepšie je preňho aby sa aj on aj jeho dospelý veriaci spolubrat vyhýbal takému mäsu, kým sa jeho svedomie neoslobodí.

Moja sloboda môže byť kameň úrazu a iný kvôli tomu môže spadnúť do hriechu. Dám mu príklad, on ho bude nasledovať, bude to v rozpore s jeho svedomím, bude sa cítiť vinný. Pán Ježiš zomrel aj za mňa aj za toho môjho brata a dáva nám odpustenie hriechov, skrze našu vieru v Neho. Sme spasení a môžeme konečne rásť, dospievať, aby sme sa stále viac podobali na Krista. Je to úžasné, že aj ja môžem byť nástrojom budovania a rastu mojich bratov a sestier, wou, to je zodpovednosť aj privilégiu, je to milosť od Pána.

Poznanie hovorí: "Môžeš jesť." Láska hovorí: "Premýšľaj, ako to ovplyvní tvojho brata, a potom sa rozhodni." Poznanie hovorí: "Modla je nič, poďme jesť." Láska hovorí: "Počkaj." Rozhodnem sa nejesť, hoci môžem, pretože môj brat verí, že je to zlé, a ja sa teda zdržím a pozhoviem, kým nedozrie, aby to pochopil. Budem ho radšej viesť k pravému poznaniu, aby bol slobodný. Budem sa s ním rozprávať, aby skutočne aj jeho svedomie bolo slobodné, že toto nie je problém voči Bohu.

12 Keď takto hrešíte proti bratom a ubíjate ich slabé svedomie, hrešíte proti Kristovi.

13 Preto ak pokrm pohoršuje môjho brata, radšej nebudem už nikdy jesť mäso, len aby som svojho brata nepohoršil.

Pozor, keď sa takéto niečo stane, je to hriech. Apoštol varuje Korintských. Tým, že hrešíte proti bratom a zraňujete ich svedomie, keď je slabé, hrešíte proti Kristovi. Spôsobiť bratovi pohoršenie je viac ako urážka voči nemu; je to urážka voči nášmu Pánovi. To je silné varovanie. Žiadny veriaci by si určite neželal hrešiť proti Kristovi.

Korintskí mali byť ochotní obmedziť svoju slobodu v takej miere, aby pomohli spoluveriacemu - bratovi, ktorého by sme mali milovať, za ktorého Kristus zomrel. Platí tu zásada, že svedomie slabšieho kresťana je dôležitejšie ako individuálna sloboda. Apoštol dokonca zachádza tak ďaleko, že hovorí, radšej už nikdy nebudem jesť mäso, len aby som nepohoršil brata. Z tohto dôvodu Pavol urobil pevný záver: z lásky k spolukresťanom a k samotnému Kristovi by už nikdy nejedol mäso, ak by jeho konzumácia spôsobila, že by jeho brat upadol do hriechu.

Krátky sumár pre Korinťanov: Ak si kúpite mäso pre vlastnú potrebu, nepýtajte sa, odkiaľ pochádza; nezáleží na tom, či bolo obetované modle alebo nie.” Ale napríklad, Ak boli pozvaní na večeru a niekto by tam povedal: "Toto mäso bolo obetované modlám," milostivo sa zdržte jedla ak je s vami váš slabý brat a ešte považuje mäso za "poškvrnené" modlami, nejedzte ho kvôli jeho svedomiu - aj keď vaše vlastné svedomie je v poriadku. Kresťan oslavuje Boha, keď obmedzuje svoju slobodu pre duchovný prospech druhých. Tieto dôležité princípy si vezmime aj my, pretože je to Božia vôľa pre naše životy aj v našich situáciách.

Záver

List Rimanom 14, 1-3 a 14-22 dopĺňa alebo dovysvetľuje niektoré praktické zásady. 1 Prijímajte slabého vo viere medzi seba, ale nehádajte sa pre názory. 2 Jeden verí, že môže jesť všetko, slabý však je zeleninu. 3 Ten, kto je, nech neopovrhuje tým, kto neje, kto však neje, nech neodsudzuje toho, kto je, veď Boh ho prijal. 14 Viem a som presvedčený v Pánovi Ježišovi, že samo osebe nič nie je nečisté; len tomu, kto pokladá niečo za nečisté, je to nečisté. (hovorí o jedle, takže jedlo nie je nečisté) 15 Ak je tvoj brat zarmútený pre pokrm, už nekonáš podľa lásky. Nezahub svojím pokrmom toho, za ktorého zomrel Kristus. 16 Nech teda vaše dobro nie je vystavené potupe. 17 Veď Božie kráľovstvo nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. 18 Kto takto slúži Kristovi, je príjemný Bohu a ľudia ho uznávajú. 19 Usilujme sa preto o to, čo slúži pokoju a vzájomnému budovaniu. 20 Nerúcaj Božie dielo pre pokrm. Všetko je síce čisté, zlé však je, keď niekto pohoršuje druhého tým, čo požíva. 21 Dobre je nejesť mäso, nepiť víno, nerobiť nič, čo pohoršuje tvojho brata. 22 Vieru, ktorú máš, maj v sebe pred Bohom. Blahoslavený, kto seba samého neodsudzuje za to, čo pokladá za správne.

Čo mi hovorí Boh a aká je Božia vôľa podľa textu z 1 Korintským 8 alebo z Rimanom 14, ktoré sme dnes čítali?

Rovno sme počuli, nehádajme sa za jedlo, niekto neje bravčové, niekto je len zeleninu, niekto je všetko. Toto je jasná Božia vôľa aj pre náš zbor. Nehádajme sa, neopovrhujme jedny druhými. Zameriavajme sa na Božie kráľovstvo, ktoré nespočíva v jedení a pití, ale sa sústreďme a hľadajme spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. Znie tu jasný príkaz Božej vôle Usilujme sa preto o to, čo slúži pokoju a vzájomnému budovaniu. Jedenie niečoho a nejedenie niečoho nás nijako nepriblíži, ani nevzdiali od Boha. Milujme svojich bratov a sestry. Budujme tých, ktorí sú slabý vo viere a nedokážu využívať a prijímať svoju slobodu v Kristovi naplno, ale sú zviazaní nepravdivými predstavami a presvedčeniami, kvôli ktorým je ich svedomie slabé.

Príklad. - Takže ty si dospelý kresťan a vieš, že všetko jedlo je čisté, ako ti to potvrdili už tri texty. Pozveš brata na obed, nového veriaceho alebo nie až tak pevného vo viere. Idete na obed a idete na čínu. Vojdete do reštaurácie a on sa zrazu hneď pri vchode zháči, lebo vidí sošky malých budhov. Pozerá a nie je si istý čo teraz. Už ho svedomie upozorňuje, smiem tu jesť, veď sú tu sošky bôžikov, nie je to modlárstvo? Pozrieš sa naňho, vidíš, že rozmýšľa a je zháčený, spýtaš sa, je nejaký problém? On povie, hmmm určite je dobrý nápad tu jesť, sú tu také sošky. Ty povieš, dobre, poďme jesť inde. Prejdete pár metrov, nájdete peknú slovenskú kolibu, dáte si fajné bryndzové halušky, pri ktorých ho môžeš viesť k tomu, že tie sošky budhov sú len hračky, nie je to iný boh, pretože existuje len jeden Boh a takto ho môžeš viesť k dospelosti. Môžete sa rozprávať o to čom je pravé zúčastňovanie sa na modloslužbe. Obmedzíme svoju slobodu z lásky ku Kristovi a ku svojmu bratovi, aj keď si mal akurát viac chuť na kung pao ako na národné menu.

Alebo zase, ste spolu pri jedle a ty si otvoríš pri jedle pivko, on len pozrie, nie je si istý, zháči sa a spýta, juj, nie je to hriech? Hmmm ja si radšej nedám. Tak si ani ty nedaj kvôli nemu, tento krát si dajte spolu minerálku a rozprávajte sa, hľadajte Božiu vôľu v Písme o slobode voči alkoholu. Iné je zas že napríklad nevedomky vojdeŠ do nejakej ezoterickej čajovne a zrazu ku čajíku príde pozvanie ku meditácií alebo jóge, alebo na seansu v druhej miestnosti. Tak tu môžeš pokojne tak rýchlo ako si prišiel aj vstať a odísť. Buducu nedeľu je vecera Pánova, chceš ju prijať, chceš mať spoločenstvo s cirkvou a Kristom, tak z lásky k Nemu uvazis že je čas odísť. To je rozdiel medzi pokrmom samotným a modloslužbou.

Iný prípad, fiktívny. Ste veriaci, krásna rodinka, pevní vo viere a pozvete k sebe domov po zhromaždení takú mladú 18 ročnú veriacu sestru, novú v zbore, chcete ju lepšie spoznať a pohostiť ju. Uvaríte obed, skvelý šalát so zemiakmi a kuracím mäskom naprírodno, napríklad. Naservírujete a naložíte každému aj sestre. Pomodlíte sa, ale hneď ako otvoríte oči vidíte, že sestra akosi váha a je v zmätku, pozrie sa na vás a povie: “Myslela som si, že to zvládnem, ale svedomie mi to akosi nedovolí, veľmi sa ospravedlňujem, ja som bola celé roky vegetariánka, nebudem mäso. Nie je toto proti Božiemu prikázaniu nezabiješ?” Vy z lásky k nej a ku Kristovi si tiež nedáte mäso. Dostávate zároveň dobrú príležitosť budovať ju a viesť ju ku slobode v Kristovi. Môžete jej vysvetliť prikázanie nezavraždíš, nie nezabiješ, a k tomu, že jedenie alebo nejedenie nie je podstata nebeského kráľovstva a nijako ju to od Boha nevzdiali, ani nepriblíži.

Môže znieť námietka. Tak, ale čo z takými, čo sa večne len na niečom pohoršujú, nenastane vláda urazených? Večne a stále urazení a pohoršení za všetko nemôžu vládnuť a svojím postojom manipulovať druhých. Večne urazení a stále pohoršení sú slabý vo viere, sú to deti, majú slabé svedomie. Musia porásť a byť oslobodení. Dospelí alebo starší vo viere majú viesť a pomáhať slabým (hoci môžu byť aj vekovo starší). Ak niekto nechce rásť vo viere a slobode, nie je to v poriadku a je otázne, či vôbec môžeme hovoriť o pravej viere.

Tých praktických dopadov majú tieto texty veľké množstvo, ale rozumieme podstate. Láska ku slabšiemu bratovi alebo sestre. Nech moja sloboda nie je bratovi kameňom, na ktorom sa podkne a padne do hriechu, radšej dám limit svojej slobode z lásky k nemu a ku Kristovi. Radšej ho budem budovať, aby tiež rástol vo viere k dospelosti.

Modlitba

8. Pieseň - Hanyusovci

9. Požehnanie

Hebrejom 13

20 A Boh pokoja, ktorý skrze krv večnej zmluvy vyviedol spomedzi mŕtvych veľkého pastiera oviec, nášho Pána Ježiša,

21 nech vás zdokonalí v každom dobre, aby ste plnili jeho vôľu, a nech v nás koná, čo sa jemu páči, skrze Ježiša Krista. Jemu nech je sláva na veky vekov. Amen.

10. Pieseň - záver - Hanyusovci