Kazateľ 2

Privítanie a modlitba

Privítať

Modlitba

Pieseň 124

Nahrávať!!!

Kazateľ 2, 1-11

Kazateľ 2

1 Pomyslel som si: „Nože, choď, vyskúšaj radosť, uži dobré veci!“ Veď aj to je márnosť.

2 O smiechu som povedal: „Pochabosť,“ o radosti: „Čo tá dokáže?“

3 Vymyslel som si, že svoje telo budem osviežovať vínom, moje srdce sa však bude riadiť múdrosťou. Chopím sa i hlúposti, až kým neuvidím, kde je pre ľudských synov to dobro, ktoré majú robiť pod nebom počas svojho života.

Bratia a sestry, naposledy sme sa dozvedeli, že Kohelet dostal múdrosť od Boha a používal ju, ale zároveň hľadal zmysel v múdrosti, ten však nenašiel. V poznaní, v múdrosti a vo vzdelaní nie je trvalý zmysel života s presahom za smrť, iba v spojení s Bohom.

Teraz skúša ďalší experiment. Či nájde zmysel a naplnenie v užívaní si radosti, zábavy a dobrých vecí. Vyskúša alkohol na rozveselenie a všetko, čo mu spôsobí smiech. V skratke dal sa na hedonizmus - je to život motivovaný pôžitkami alebo po slovensky pôžitkárstvo.

Kazateľov úsudok o pôžitkárstve je ostrý: je to hebel, teda márnosť, má prchavý a dočasný a krátky úžitok. Čo prináša pôžitok? Čo dosahuje zmyselnosť? Aké sú ich ciele? Pravdou je, že takéto pôžitky môžu poskytnúť okamžité uspokojenie, ale v skutočnosti žiadne dlhodobé uspokojenie a cieľ. Čo je v hľadaní rozkoše, ktorá poskytuje zmysel života? Neutíši výčitky svedomia; nič nepomáha pri skutočnosť hriech človeka; neuspokojuje dušu natrvalo; neposkytuje žiadnu dlhodobú spokojnosť, vyrovnanosť ani uspokojenie.

Musíme pochopiť, že Šalamún nehovorí, že potešenie, radosť a smiech sú zlé, vôbec nie, sú peknou súčasťou nášho života. Šalamún vyhlasuje, že je "čas na smiech..." (3, 4) ako aj čas na smútok. Hovorí však, že snaha nájsť zmysel života takýmito hedonistickými prostriedkami je márnosť; je to pominuteľné. Božie slovo učí, že človek, ktorý sa oddá princípu rozkoše, sa vlastne stáva otrokom. Človek, ktorý hľadá slobodu prostredníctvom rozkoše, sa stáva jej otrokom! Pravdou je, že rozkoš a pôžitkárstvo, sú často prezentované ako pravé uvoľnenie a oslobodenie, odviazanie sa, ale číha v nich pasca závislosti a otroctva.

Smiech nás môže na chvíľu rozptýliť od skutočnej bolesti, ale nemôže ju prekonať. Šalamún teda nedospeje k záveru, že smiech je zlo, ak sa ho nesnažíte premeniť na riešenie životných problémov. On jednoducho tvrdí, že smiech sa mení na pochabosť, nenaplní vnútro človeka a zábava nedokáže naplniť vnútro, možno len dočasne.

Mnoho ľudí sa obracia k pôžitku, ak nie pre konečný zmysel, tak pre rozptýlenie od nedostatku zmyslu. Podobne sa používa aj alkohol a ďalšie omamné látky.

Šalamún teda prechádza do verša 3, odchádza z komediálneho klubu do baru, pretože sa teraz venuje potešeniu vo víne a alkohole (2,3). Mnohí ľudia sa obracajú k látkam kvôli potešeniu a aby sa vyrovnali so životnými problémami. Vo filmoch, seriáloch a reklamách je alkohol prezentovaný ako únik, alebo že bez toho nie je zábava alebo aj keď chce niekto niekomu povedať niečo vážne povie: vieš čo, najprv si pripime. Vieme veľmi dobre, aké problémy spôsobuje jeho nadmerná konzumácia, opilstvo alebo alkoholizmus je tiež jasný hriech voči Bohu.

To, že Šalamún opisuje svoju skúsenosť s pitím vína takto: svoje telo budem osviežovať vínom, moje srdce sa však bude riadiť múdrosťou. Chopím sa i hlúposti. Pravdepodobne znamená, že najprv ho pil s múdrosťou a rozvahou, neopíjal sa, len šiel po chuti a po rozradostení duše. Lenže neskôr sa chopil hlúposti, čo naznačuje, že sa aj opíjal a robil hlúposti.

Zašiel teda až do hlúposti, pochabosti, alkoholu a bláznovstva, aby videl či je toto to dobré, čo majú robiť ľudia. Vyskúšal múdrosť a bláznovstvo - vyskúšal všetky uhly pohľadu - a vyšiel naprázdno. Chcel zistiť, či sú pitie a večierky najlepším riešením prázdnoty života tvárou v tvár smrti, a dospel k záveru, že pitie bolesť neodstráni. Pýta sa, čo sa nám teda oplatí robiť počas našich krátkych rokov na zemi pred smrťou?

4 Zveľadil som svoje diela: postavil som si domy, vysadil som si vinice,

5 urobil som si záhrady a parky, vysadil som v nich rozmanité ovocné stromy,

6 urobil som si jazerá, aby zavlažovali les rastúcich stromov.

7 Zadovážil som si otrokov a otrokyne, mal som aj domácich sluhov, vlastnil som veľa dobytka a oviec, viac ako všetci, ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme.

8 Nahromadil som si aj striebro a zlato, poklady cudzích kráľov a krajín. Zadovážil som si spevákov, speváčky i rozkoš ľudských synov — množstvo žien.

9 Vzrástol a rozmohol som sa viac ako ktokoľvek, kto bol predo mnou v Jeruzaleme. Navyše moja múdrosť stála pri mne.

10 Čokoľvek si moje oči želali, nič som im neodoprel, nebránil som svojmu srdcu v žiadnej radosti, lebo srdce sa mi radovalo z celej mojej námahy a to bol môj podiel zo všetkej mojej námahy.

Šalamún teraz vymenúva všetky ostatné veci, na ktoré sa pri tomto hľadaní zmyslu a naplnenia obrátil. Bratia a sestry, všimnime si však, ako je text napísaný. Vidíme to neustále si? Urobil som si, postavil som si, zadovážil som si, nahromadil som si, a to si a sebe tam naozaj je napísané v hebrejčine. Bol to sebecký projekt, hlavne pre seba.

Ďalej. Toľko úžasných vecí a projektov, o ktorých by si azda mnohí mysleli, že by dokázali urobiť život šťastným a naplneným. Pozrime sa na všetky jeho úspechy. Staval domy (2,4). Šalamún postavil Boží dom, chrám (1 Kr 5 - 6). Postavil si vlastný palác a bol väčší ako chrám (1 Kr 7, 1). Postavil aj domy a svätyne pre svoje manželky a mal ich sedemsto (1 Kr 7, 8; 11, 3. 7). Mnohí ľudia si myslia, že keby mali len väčší dom v krajšej štvrti, tak by dosiahli svoje. Alebo možno chcú dom pri jazere či na pláži. Šalamún mal toto všetko a ešte niečo navyše! V skutočnosti postavil celé mestá (2 Kr 8, 1-6).

Šalamún sa venoval architektúre, poľnohospodárstvu a inžinierstvu (2,4-6). Vysádzal vinice, záhrady a parky. Na zavlažovanie týchto záhrad a parkov vybudoval celý zavlažovací systém (2,6). Tieto Šalamúnove bazény možno nájsť v Izraeli aj dnes. Šalamún sa doslova snažil vytvoriť novú rajskú záhradu.

Šalamún mal kopec služobníkov, ktorí ho obsluhovali. Mal viac stád a oviec ako ktokoľvek pred ním v Jeruzaleme (2,7). Zhromaždil obrovské množstvo striebra a zlata. Výraz "poklady cudzích kráľov a krajín" sa vzťahuje na vazalské štáty, ktoré Šalamúnovi posielali tribút. Mal toľko peňazí, že striebro bolo bežné ako kameň (2 Kr 9, 27).

Miloval umenie a mal dosť peňazí, aby si kúpil vlastný spevácky zbor, spevákov a speváčky. Vymenovali sme toľko vecí, pri ktorých by sme si dokázali predstaviť, že by nás to potešilo. Byť miliardátmi, mať majetky, byť slávny, mať domy a záhrady, byť uznávanými, zabezpečili by ste si hocijaké umelecké dielo alebo by ste si kúpili hocijakú hudbnú skupinu, ktorú máte radi a hrali by vám na požiadanie. Áno, šalamúnovo srdce sa z toho radovalo. V tomto už našiel dočasný zmysel, radosť a naplnenie. Všetko to získal námahou a múdrosťou a z výsledkov sa radoval.

Nakoniec sa Šalamún oddával sexuálnemu potešeniu. Okrem 700 manželiek (1 Kr 11) mal aj 300 konkubín (porov. Kaz 2, 8). Konkubína bola žena daná mužovi primárne na účely sexuálneho potešenia. Toľko ľudí nekonečne hľadá sexuálne potešenie. Možno nemajú tisíc žien doslova, ale toľko alebo viac ich majú vo svojej pornografickej internetovej histórii alebo v romantických románoch. Neustále hľadajú nové nedovolené zážitky, aby boli spokojní, ale podobne ako Šalamúna, vedie nás to do hriechu a rebélie voči Bohu.

Šalamún končí svoje hľadanie rozkoše slovami, že si nič neodoprel (2,10). Mal najväčší úspech, najlepšie domy, najväčší majetok, najbohatší životný štýl, najlepšie vína, najneuveriteľnejšie večierky a hostiny, najzelenšie trávniky, najlepšie služobníctvo, viac peňazí, než si dokážeme predstaviť, slávu, popularitu, nekonečnú zábavu a toľko sexuálnych rozkoší, koľko si kto kedy mohol dopriať, a hovorí, že si nič neodoprel, lebo srdce sa mi radovalo z celej mojej námahy a to bol môj podiel zo všetkej mojej námahy.

Takže v tomto všetkom, niečom dobrom, niečom hriešnom našiel dočasné naplnenie, lenže pokračujeme vo verši 11.

11 No keď som sa pozeral na celú moju činnosť, ktorú vykonali moje ruky, a na námahu, ktorú som na ňu vynaložil, a hľa — všetko bola márnosť a honba za vetrom. Niet trvalého zisku pod slnkom.

Počas toho, ako si to všetko doprial sa radoval, ale raz nastal čas, kedy dokončil svoju prácu a obzrel sa späť na svoju činnosť a všetko, čo robil. Aký je Šalamúnov úsudok o jeho vlastnom bezbrehom pôžitkárstve a všetkej jeho námahe a o bohatstve? Pozerá sa na všetky svoje aktivity a vyhlasuje, že sú hebel, márnosť a hodnba za vetrom. Dosiahol všetko, čo sa dá dosiahnuť v živote pod slnkom a hodnotí pravdivo, že niet trvalého zisku, naplnenia a zmyslu v živote pod slnkom.

My sa možno neveriacky pýtame, ako to? Ako mohol prísť k takému záveru? Veď mal všetko. My si možno povieme, že mne by stačila aj tretina toho všetkého a bol by som šťastný do konca života. Hmmm, nebuďme si takí istí.

Hromadenie majetku, pôžitkárstvo, sex, bohatsvo, hriech, a umenie samé o sebe nikdy nemôžu natrvalo uspokojiť dušu. Je to z dôvodu skutočnosti smrti a súdu. V skutočnosti baženie po bohatstve robí pravý opak, pretože zvyšuje túžbu po ďalších veciach. Nemôže priniesť spokojnosť. "Bohatstvo skôr zväčšuje chute, než ich uspokojuje.

Mimochodom, mnohé z toho, čo podrobne opísal, je porušením kráľovských zákonov v 17. kapitole Deuteronómia, mnohé bolo hriechom, čo viedlo Pána k strašnému výroku nad Šalamúnom a nakoniec to stálo Šalamúnovho syna kráľovstvo.

Späť k textu.

Prosím uvažujme o Šalamúnovej skúsenosti aj takto. Poučme sa z Jeho chýb a z toho, na čo všetko On prišiel. Nedajme sa na rovnakú cestu, aby sme zistili, že sme premárnili roky života. On si splnil každú našu alebo teda ľudskú fantáziu, mnohé z toho nikdy nedosiahneme.

Myslíme si, ako ľudstvo, že jednoducho potrebujeme viac, a on hovorí: "Nie!" Môžeš nazhromaždiť viac peňazí, vecí a partnerov, ale nebude to mať význam, na trvalo ťa to nenaplní! Nič neprináša zmysel. Ak to platí pre neho, akú nádej máme my?

Kedy budeme šťastní? V duchu si hovoríme: "Budem šťastný, keď ________. A doplňme si tam svoju túžbu" Čo by sme napísali do tohto prázdneho miesta? Počúvajme Šalamúna prostredníctvom Ducha Svätého: Nebude to fungovať! Keby som si splnil pravý chlapský sen, všetko by bolo inak a bol by som šťastný, ale keď ho získam, nebol by som šťastný. Všetko je to pominuteľné a neuspokojuje to. Štátny šampionát, zvýšenie platu, nové auto a veľký dom - to všetko pominie!

Volanie tejto generácie znie: nepotláčaj svoje túžby. Všetko je tu pre teba, tak si to uži. Svet hovorí: Bez ohľadu na to, aké sú vaše túžby, či už sa týkajú rodovej identity, sexuálnej orientácie, rozkoše alebo snov, nepotláčajte ich. Dopraj si všetko, po čom túžiš. Veď žijeme len raz a keď zomrieš, už nebude nič, pochovajú ťa a koniec, budeš tak najviac v spomienkach svojich blízkych.

Šalamún nás s láskou varuje, že oddávať sa všetkému, čo je príjemné, je nebezpečné. Preto nás Boh vraruje skrze jeho slová a skúsenosti. Boh nás miluje a vie, že oddávanie sa pôžitkom vo svete pod slnkom nám nepomôže vo svete nad slnkom, po smrti. Rozkoš a pôžitky nie sú zlé, nie všetky sú hriešne, ale kvôli pádu nemôžu byť naším konečným vodítkom, zmyslom a naplnením života.

11 verš je výkrik, ak toto všetko, nie je odpoveďou na otázku zmyslu života, čo teda je?

Záver

Nádherná odpoveď je vo verši 24 a 25, v kapitole 2. 24 Pre človeka nie je nič lepšie, ako keď je, pije a pri svojej námahe si dožičí dobré veci. Videl som, že aj to pochádza z Božej ruky. 25 Veď kto môže jesť a užívať bez neho?

V 25. verš - Veď kto môže jesť a užívať a doslova je napísané mimo mňa? Mimo Boha alebo bez Boha. Šalamún hovorí, že ľudia by sa mali naučiť, ako si užívať výnosy zo svojej práce. Samotná schopnosť užívať a používať dobré veci života (t. j. materiálne veci) je totiž Božím darom. Tí, ktorí patria Bohu, by mali mať predovšetkým schopnosť tešiť sa zo života. Jedzte a pite a doprajte svojej duši potešenie z jej práce, pretože tieto veci sú darom od Boha. Tento život má zmysel, význam, ba dokonca aj radosť, ak je založený na vzťahu k Stvoriteľovi. Je to určitá predchuť toho, čo bude v nebi, kde je náš domov.

Človek, ktorý verí v Boha si uvedomuje, že v Bohu má všetko a Boh sa oňho postará. Boh má pre veriacich pripravené kráľovstvo, kde bude plnosť radosti v Jeho prítomnosti. Toto nikdy nezažijeme na zemi a ani by sme to nemali očakávať. Na zemi a v pozemských veciach nikdy nenájdeme niečo, čo by nás skutočne naplnilo s presahom do večnosti. Mimo Boha nie. Preto všetko to dobré, čo máme od Pána prijímame ako dar od Neho. Koľko dá, toľko dá, keď niečo čo chceme nám nedá, aj tak Bohu sláva, keď nám viera prinesie súženie a utrpenie, aj tak Bohu sláva, pretože to najpodstatnejšie je to, že máme nášho Pána a Spasiteľa. Keby nám už v živote nič nedal, aj tak nám už dal to najdôležitejšie a to je to, že nám dal svojho Syna.

Pán Ježiš prišiel dať ľuďom život v plnosti. Tí, kto v Neho veria majú tento život už tu do takej miery, ako je to možné, ale v úplnej plnosti ho očakávame s Ním v kráľovstve.

Nasýtení v Kristovi a jeho láske sa teraz môžeme tešiť zo života, manželstva, detí, práce, smiechu, zo záhradky, staviteľstva, hudby a umenia, zo zarábania financií a mnohých ďalších činností, ako to chcel Boh! Používajme to všetko ako Boží dar preňho, pre Jeho slávu, podľa Jeho pravidiel. Jemu patrí vďaka.

V tejto oblasti majú kresťania vo všeobecnosti minimálne dve pokušenia.

1. Ľudí celkovo ani Boha nikto neoklame. Máme byť svetlom ľudí a tí nás pozorujú a robia si určité závery. Aj vďaka tomu, ako sa správame v oblasti, ktorú sme dnes prešli bude vidieť, kto je naším skutočným Pánom. Nemôžeme slúžiť Bohu aj mamone. Mamona - sú peniaze a majetok. Nedá sa to. Buď slúžime Bohu a peniaze, majetok vnímame ako Boží dar a nástroj alebo slúžime peniazom, majetku, pôžitkárstvu a sebe samým, pričom Boh je len zdroj, odkiaľ to môžem získať. Je Boh len mojím zdrojom majetku a dobrých darov alebo je Boh naozaj všetkým čo mám a je mojím Pánom a vlastníkom? Toto bude vidieť v našom živote.

2. Z toho vyplýva druhé pokušenie, ktoré sa volá evanjelium prosperity. Nevysvetlím to celé samozrejme, ale v skratke. Áno, verím v Boha a slúžim Mu a verím v Neho, ale preto, aby som bol zdravý, aby som sa mal dobre, aby som mal radosť, šťastie, požehnanie, veľa peňazí a aby sa mi celkovo darilo. Vtedy upadáme do uctievania darov namiesto toho, aby sme uctievali darcu. Viac túžime po Božích daroch ako po Bohu samotnom a to je veľká urážka nášho Pána.

Vyvarujme sa týchto pokušení. Majme vieru ako Jób.

Jób 1, 17 Aj on ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: „Chaldejci vyslali tri oddiely, prepadli ťavy a pobrali ich. Sluhov pozabíjali mečom a len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.“ 18 Aj tento ešte hovoril a už prichádza ďalší a oznamuje: „Tvoji synovia a tvoje dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata, 19 keď zrazu sa cez púšť prihnala víchrica a udrela na všetky štyri oporné múry domu, ktorý padol na mladých a zabil ich. Len ja sám som unikol, aby som ti to povedal.“ 20 Vtedy Jób vstal, roztrhol si plášť, ostrihal si hlavu, padol na zem, klaňal sa 21 a povedal: „Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa ta vrátim. Hospodin dal a Hospodin vzal, nech je požehnané meno Hospodina.“22 Keď sa toto všetko dialo, Jób nezhrešil a neprisúdil Bohu nič nenáležité.

Jób 2, 5 Veď len polož naňho svoju ruku a dotkni sa jeho kostí a jeho tela, či sa ti nebude do očí rúhať!?“ 6 Hospodin odpovedal satanovi: „Nech je teda v tvojich rukách, len ušetri jeho život.“7 Potom satan odišiel spred Hospodina a ranil Jóba boľavými vredmi od hlavy po päty. 8 Vzal si teda črep, aby sa ním škrabal, a pritom sedel v popole. 9 Manželka mu povedala: „Čo sa ešte stále pridŕžaš svojej bezúhonnosti? Rúhaj sa Bohu a zomri!“ 10 Jób jej odpovedal: „Rozprávaš ako nejaká bláznivá žena. Či len dobré budeme prijímať od Boha a zlé nie?“ Keď sa toto všetko dialo, Jób ústami nezhrešil.

Boh je naším Pánom a vlastníkom, má výhradné právo nad naším životom. Dáva a berie a je to vždy to najlepšie pre nás. Keby sme prišli o domy, autá, majetky, peniaze, dokonca by sme prišli o zdravie a keby sme ostali v živote sami bez rodiny, chválili by sme Pána? Dosť nám je Božia milosť? Ale Boh nám to všetko dáva, ako dar Jeho dobroty, na tom však nestojí náš život. Nech je Boh sám našou radosťou, životom a všetkým čo máme, hľadajme hlavne Jeho kráľovstvo, o všetko ostatné sa postará Boh. Vtedy sa radujme z toho všetkého dobrého a krásneho, čo nám Boh daroval v našom živote.

Pieseň 134